Študijný WEB pre ZE (test) [Preskúšajte sa!] - máj 2009 :: 1.Vlastný výber 2.Schéma 3.BAT alebo EMS/EMAS alebo TUR OMYLY!
[Stránky]	Informačný list ZE [2009-LP] [2009-Vpravo] [Všetko spolu] [História PC:2007]
[Testy]	[Test 1] * [Test 2] * [Test3] [Preskúšajte sa!] - máj 2009
[Schémy: Pr+Cv]	* Úvod do ZE [1] [2] [3] [4] [5] [6] [Pr] * Energie [1] * Cykly biogénnych prvkov [1] [N] *Znečisťovanie ovzdušia [1] [2] * EMS [1] [2] [Cyklus zlepšovania] doc-súbory : [EMAS] (zdroj EU) [EMAS-EMS] (výber + nem.zdroje) * Klimatické zmeny [SME-Klimat. zmeny]
[ZE práca]	Témy VZOR => DOC! * PDF! Stiahnite si, premenujte a prepíšte * Práca má tie isté prvky ako Bakalárska práca. Užitočné linky k niektorým témam nájdete na: 2007 (niektoré nemusia fungovať)
[Odkazy]	[MTF] AIS - Informačný systém Hlavná stránka MTF Virtuálna knižnica STU | Informácie pre študentov Internetový časopis | Elektronické skriptá | [Študijné materiály - rôzne] Voľne prístupné e-učebnice (VŠCHT Praha) |
[ZE linky]	[EnviroPolitika EU] [MŽ] [EU-agentúra] [SAŽP] [Enviromagazín] [VOC smernica] [Keywords] [OMYLY] (J.Lešinský)

Znečisťovanie živých organizmov

Vplyv človeka na environment (antropogénna činnosť) sa deje nielen prostredníctvom výroby a technológií, ale aj v rámci jeho osobnej spotreby (domácnosti, zábava, cestovanie) ako aj sektora služieb a terciárnej sféry (školy, hotely, reštaurácie, nemocnice, hromadné mega-podujatia). Produkujú sa pritom emisie do vody, pôdy, ovzdušia a vznikajú rôzne odpady. Bežne sa hovorí o znečisťovaní vody, pôdy, ozdušia, hromadení odpadov a vzniku nových skládok, ale menej sa zdôrazňuje vplyvna živé organizmy, resp. tzv. biodiverzitu, t.j. na rôznorodosť a petrosť živočíchov, rastlín a mikroorganizmov. Pritom živé organizmy (biosféra) sú rovnako zložkou ekosystémov a životého prostredia. Informácia o súvisiacej legislatíve,medzinárodných dohovorov a súčasný stav ohrozenosti živočíchov a rastlín v SR sú popísané v časopise Environmagazín 3/2008 - Biologická diverzita a indikátory jej stavu (Stano, V. SAŽP – CER Košice).
.

Ochrana biodiverzity je súčasťou európskej platformy pre biodiveritu Natura 2000 (European Platform for Biodiversity, Plants for the Future)

Užitočné zdroje informácií na "bio"-tému

Bioodpady - slovník - ku kompostovaniu (kompost = organické hnojivo) :: článok ku výrobe bioplynu a kompostovaniu organickej hmoty "Pridaná hodnota transformovaných odpadov" Agromagazín - číslo 12/2005 * K využitiu biomasy

Prijatá smernica:
AEBIOM, AEBIOM: Přijata směrnice o obnovitelných zdrojích energie. Biom.cz [online]. 2009-01-05 [cit. 2009-04-06]. Dostupné z WWW: . ISSN: 1801-2655.

	Keby sa svet nevzdal freónov, čakala by ho katastrofa [aktualne.centrum.sk/veda-a-technika]
	Prečo sa šíria trhliny v materiále? Ivo Dlouhý, Bohumír Strnadel. Vesmír 86, 652, 2007/10
[1] [2] [3]	Ako pracuje imunitný systém - ako organizmus rozpozná víry - ako ich zneškodňuje, "zabíjačské bunky" a ďalšie. Václav Hořejší. Vesmír 74, 29, 1995/1 :: [Prirodzená imunita] - pdf-súbor ::

Technológie čistenia a odmasťovania - Regenerácia odpadového trichlóretylénu v bývalom ZŤS Dubnica - Testy (TestZE01-02-03)

Entropia - je stavová veličina používaná v termodynamike, ktorú si vymysleli ľudia (súvisí s energiou). Vyplýva z 2. zákona termodynamiky (jednotka: Joule na stupeň deg, resp. Kelvina). V prírode prebiehajú nevratné deje pri ktorých entrópia (chaos, neusporiadanosť) systémov rastie a v rovnováhe je najvyššia. Živé organizmy, aby sa udržali pri živote si udržujú entrópiu tak, že odoberajú entropiu (energiu) okolitému prostrediu.

K entropii

!Kliknite: Obnoviteľné zdroje energie Zdroj: Wikipedia

Zhrnutie

* Etapy vývoja (detaily Polívka, Tureková, Balog)
- manufaktúry : max. lokálne znečistenia
- 18-19 storočie: para, elektrina atď. - priemyselná revolúcia => už väčšie vplyvy na environment regionálne
- 20. storočie - vedecko technická revolúcia - zvýšenie populácie ľudstva, veľkosériové výroby - áut, počítačov, rozvoj energetiky, vysoká spotreba elektriny, ropy - celosvetová doprava (aj letecká) => používanie technologických látok ako škodlivín voveľkom viedlo ku globálnym vplyvom, t.j. globálnemu znečisťovaniu vod, pôdy, ovzdušia, ohrozeniu biodiverzity

* 70-te roky Trend bol celosvetová ochrana ŽP - konferencia
/ Štokholm 1972 - Svetová konferencia o životnom prostredí - prijala Deklaráciu o ŽP, 26 článkov, napr. človek má základné právo nielen na slobodu a rovnosť, ale aj primerané životné podmienky -
/ Akčné programy EU v ŽP
/ 1987 Koncepcia TUR - trvalo udržateľného rozvoja (komisia Bzrdlandovej)
/ 1992 AGENDA 21 prijatá na Summite zeme v Rio de Janeiro - prakticky sa rozpracovala TUR
/ 2002 Johannesburg, Lisabonská stratégia až súčasné názory na trvalo udržateľný rozvoj

* Horeuvedené vysvetlené (základné východiská v priemysle) na priebehu integrácie environmentálnej ochrany v ZTS Dubnica - výroba zbraní, hlavní, hydrauliky, poľnohospodárskych a stavebných strojov
- aplikovali sa všetky strojárske technológie (ukážka mapy a funkcie)
- odpadové vody išli do centrálnej neutralizačnej stanice
- spaliteľné odpady sa spaľovali v centrálnej spaľovni s UZ horákom
- odpady z chrómovania a odmasťovania chlórovanými uhľovodíkmi prenikli a presiakli do zeme a spôsobili zamorenie spodných vôd (200 ton odpadového tri- a perchlóretylénu ročne v hrdzavejúcich sudoch), t.j. znehodnotili sa zdroje pitnej vody - mesto Nová Dubnica pol roka sa dovážala voda z cisterien, kým sa z Pružiny dotiahla čistá pitná voda.

* súčinnosť orgánov štátnej správy - nariadenie pre ZTS Dubnica - vo všetkych technológiách používajúce chlórované uhľovodíky - obrábanie, odmasťovanie do roka prestať používať (riešil sa výskum a vývoj)
- stará chrómovňa sa zatvorila a chrómovacie elektrolyty na chrómovanie hlavní sa začali čistiť membránovou elektrolýzou (odstraňovalo sa kontinuálne 3-mocné železo ako kal hydroxidov). Tým sa nemusela 3000 l vaňa s náplňou 1 tony oxidu chrómového 4 x ročne vypustiť a likvidovať špeciálnou technológiou v neutralizačnej stanici. Technológia sa stala čiastočne bezodpadová na desiatku rokov.

* priebeh sprísňujúcej sa legislatívy vo svete možno demonštrovať na výrobe hydrauliky (AHSP), kde štáty prestali odoberať výrobky natreté nátermi s obsahom pigmentov olova (mínium, suřík), ktoré boli vynikajúce na ochranu proti korózii pre výrobky určené do trópov
* neskôr zase sa zakázali vo farbách antikorozívne pigmenty chrómu
* nahradiť technologické prostriedky si vyžaduje dlhoročnú námahu a náklady na výsum a vývoj (nedá sa robiť všetko "čistou vodou")
* v reálnom živote je to tak, že najdokonalejšie prostriedky sú najstabilnejšie - napr. sú nehorľavé, dajú sa regenerovať, destilovať, sú stabilné - ale práve preto si príroda nevie s nimi poradiť!!!

* číže rozvoj so sebou priniesol negatívny dopad technológií, čo sa prejavuje ako: kyslé dažde, smog a vznik troposferického ozónu (VOC), skleníkový efekt, ozónová "diera", klimatické zmeny atď. => na každú jednu položku existuje systém právnej ochrany, legislatívy, od úrovne OSN až po EU-smernice a prenos do národnej legiskatívy až po podnikovú úroveň (normatívno-technická dokumentácia)

* preto boli najskôr dohovory a protokoly, napr. kvôli freónom Montrealský, neskôr kvôli skleníkovému efektu Kyotský protokol a pod.
* Smernice EU - sú zákony EU, napr. o VOC (Volatile Organic Compounds), IPPC (integrované riadenie prevencie znečisťovania), cezhraničné znečisťovanie, ... A tieto sa do 3 rokov prenášajú do zákonov o Vode, Ovzduší, Odpadoch a pod. Tieto potom musí priemysel dodržovať a na kontrolu sú určené aj orgány štátnej správy (KUŽP /VUC/, mestá)

* Ako chápať TUR - rovnoverný vývoj ekonomického (kapitál, tu patrí aj priemysel, investície, technológie), sociálneho (je zamestnanosť, sebarealizácia, rodina) a environmentálneho (nezanechám znečistené prostredia budúcim generáciam) piliera - podobné ako ako v rozprávke o 3 grošoch.

* človek vnáša do prírody, ekosystému, kde je kolobeh biogénnych prvkov (C, N, P, S, O, H.,.. ) nové látky, s ktorými si príroda nevie poradiť, napr. v ZTS produkovali oxid chrómový a chlórované uhľovodíky a tieto samé od seba "nezhnijú", neodbúrajú sa.Lebo princípom cyklu biogénnych látok v prírode je, že metabolizmom prechádzajú tieto prvky medzi živou a neživou prírodou. Napríklad, keď živé organizmy zomrú, keďže sú z nekoľkých chemických prvkov, dekompozítory/rozkladače = mikroorganizmy/ ich rozložia až na jednoduuché zlúčeniny, lebo to pre nich metabolická potrava., ako sú amoniak, dusík, oxid uhličitý, voda, ... a tie zase idú spätne do atmosféry. Rastlinstvo (producenti), napr. z atmosféry zase "žerie" oxid uhličitý a živí sa aj vodou (v procese fotosyntézy), rastie a vyrába si "vlastné telo" (biosyntéza), ktoré je potravou pre konzumentov, ktorí jedia rastliny. Čiže to prvky ako je uhlík, vodík a kyslík prechádzajú do živých organizmov z atmosféry.

* tým, že sme vstúpili do EU musíme dodržiavať aj zásadu výmeny informácií a informačnú povinnosť, takže štát musel vybudovať "čiastkový " informačný systém - na tieto veci má vládna moc v EU vždy svoje agentúry - u nás napr. SAŽP a logicky sa vyhlasujúaj národné programy - v reálnej praxi však nie je na ne dostatok prostriedkov. Tu začínajú veľmi pomáhať fondy EU (pokiaľ sa rozumne použijú).

Notes: Heslovité poznámky

:: metodika výkladu - od atómov cez technológie až po EU smernice typu IPPC, VOC - zákony o Vode, Ovzduší, Odpadoch,..., globálne problémy, súvislosti technológie a havárie zamorenia spodných vôd zlúčeninami chrómu (VI) a chlórovanými uhľovodíkmi(Nová Dubnica - pol roka pitná voda rozvoz cisternami)

Areál ZTS Dubnica

Záznam : DKM ZE 27.2.2009

Výber študijných materiálov - informatívne schémy (nečistopisy)

[Základy1] [Základy2] [FS1] [FS2] [TPyramid] [03] [04] [05] [Kolobeh dusíka] [Príklad]

:: Zadanie semestrálnych prác, vysvetlenie metodiky :: zopakovanie základov chémie - periodický zákon (periódy = riadky, skupiny = stĺpce - vlastnosti prvkov závisia od poradového - atómového čísla a periodicky sa opakujú v skupinách) - atómy (jadro=neutón/protón - elektróny obiehajú po presne určených orbitáloch /vypočítaných/, tie ktoré sú v poslednej dráhe =valenčné rozhodujú o väzbách a ich počet=číslu skupiny /aj max. možné mocenstvo/) :: chemické väzby - iónové väzby (Na+Cl-) - kovaletné (H:H, O:O - dodajú spoločne atómy do väzby ):: medzi molekulami vodíkové mostíky (voda, DNA /C-G,A-T/), van der Waalsove sily, hydrofóbne sily (lipidické membrány bunky) :: Programový skript: výpočet energie 1 fotónu - 1 mólu fotónov (vynásobí sa Avogadrovým číslom = udáva počet častíc v 1 móle = 6.023.1023) :: pre UV žiarenie a viditeľné :: prepočet gramov látok na móly a ppm na mg/cm 3 ::Metabolizmus - potrava sa skladá z proteínov (bielkoviny), sacharidov (cukry) a lipidov (tuky) s organizmus si ju najskôr rozloží na jednoduché amiokyseliny, glukózu, mastné kyseliny = KATABOLIZMUS. Bunka si z nich znovu zosyntetizuje bielkoviny, cukry a tuky, vrátane nukleových kyselín. :: DNA - v nukleotidoch sa vyskytujú 4 bázy C,G,T,A v určitom poradí (sekvencii). 1 gén je také zokupenie zapísané v DNA, ktoré kóduje 1 bielkovinu (všetky gény človeka tvoria ľudský genóm - rádovo 30 tisíc génov). Podľa zápisu v DNA si bunka pomocou RNA prečíta trojice písmen, podľa ktorých vie, že má v ribozómoch vytvoriť niektorú z 20-tich aminokyselín. :: Fotosyntéza - opak je respirácia (dýchanie) - rastliny "žerú" CO2 zo vzduchu a vodu a slnko im dodá energiu, ktorú využijú, že si vytvoria cukor a uvoľnujú kyslík. Z cukru vyrábajú, škrob, celulózu,... V ďaka fotosyntéze je napr. dnes vo vzduchu 21% O2 a v minulosti z toho, čo sa nespotrebovalo (cukry) vznikla ropa, uhlie, zemný plyn, tzv. fosílne palivá. Dôkaz, že pri fotosyntéze vzniká cukor - ak osvetlíme zelený list a ponoríme do roztoku jodidu, tak sa rastlina sfarbí na modro (analytický dôkaz škrobu).

pH - ppm - mólová hmotnosť a väzby

Nabifliť sa a) 1 mól atómu je vždy v gramoch, ak sa odčítava z Mendelejevovej tabuľky mólová hmotnosť, napr. 1 mól H (vodíka) - 1.008 g 1 mól O (vodíka) - 16.0 g 1 mól C (uhlíka) - 12 g 1 mól O3 - 3 x 16 = 48 g b) 1 mól ideálneho plynu má za bežných podmienok vždy rovnaký objem 22.4 l = 22 400 cm 3 c) ppm-plynu = 1 cm 3-plynu/ m3- vzduchu (ppm = part per milion = jedna milióntina z celku, ako tu - centimeter kubický je práve milióntina metra kubického) Prepočet z ppm na mg/m3 1 ppm = Mólová hmotnosť v g / 22.4 l [mg/m3] Koľko je 1 ppm ozónu v mg/m3? 1 mól ozónu tvoria 3 atómy O a váži teda 3 x 16 = 48 g, t.j. prepočet : 1 ppm O3 = 48 / 22.4 = 2.14 mg O3/m3 Note: Dá sa to vyrátať aj trojčlenkou, t.j. vypočíta sa hmotnosť 1 cm3 ozónu podľa definície 1 ppm. Využijem poznatok, že: 1 mól ozónu je 48 g = 48 000 mg .... má objem 22.4 l = 22 400 cm3 x mg ozónu ... má objem 1 cm3 -------------------------------------------------------------- x= 48 000 : 22 400 = 2.14 mg/m3 Chemické väzby (medzi partnermi) :: iónová (NaCl, KCl, KF,...) .... atómy sa priťahujú elektrostaticky (plus - mínus) :: kovalentná (čistá - H:H, O:O, CH4 - oba atómy dávajú do spoločnej väzba rovnaký počet elektrónov) - má väčší alebo menší iónový charakter, ak sú partneri rôzni z hľadiska priťahovania elektrónov, napr. metylchlorid CH3 Cl, kde chlór ťahá k sebe elektróny, bude na ňom zlomkový záporný náboj :: koordinačná (1 partner dodá všetky elektróny do spoločnej väzby - býva v koordinačných zlúčeninách) Iné väzby (medzi molekulami) :: van der Waalsove sily :: vodíkové mostíky, napr. -H .... O-, -N ... O (preto voda má vyšší bod varu než H2S a pod., lebo najskôr sa musia rotrhnúť vodíkové mostíky VODÍK .... KYSLÍK ... v DNA (deoxribonukleovej kyseline v jadre bunky živého organizmu), držia dokopy molekulu (akoby zips) vodíkové mostíky, medzi dvojicou dusíkatých báz => Adenín ... Tymín (dve) a Guanín - Cytozín (tri). K väzbám pozri aj [z roku 2007] pH - formálne treba vždy logaritmovať koncentrácie vodíkových iónov v móloch/liter - bývajú malé => 0.1 - 0.001 - .... 0.000 000 1 = neutrálna voda 1.10-7), kedy pH = 7 (záporný logaritmus z 1.10-7) Opakovanie výpočtu logaritmov log 1000 = log 103 = 3 log 100 = log 102 = 2 log 10 = log 101 = 1 log 1 = log 100 = 0 log 0.1 = log 10-1 = -1 log 0.01 = log 10-2 = -2 log 0.001 = log 10-3 = -3 log 0.0001 = log 10-4 = -4 log 0.00001 = log 10-5 = -5 log 0.000001 = log 10-6 = -6 log 0.0000001 = log 10-7 = -7 log 0.0000000001 = log 10-10 = -10 pH takýchto malých koncentrácií je záporný log, t.j. napr.: pH= - log 0.01 = - log 10-2 = 2 (kyselina) pH= - log 0.0000001 = - log 10-7 = 7 (neutrálna reakcia) pH= - log 0.0000000001 = - log 10-10 = 10 (zásada) Ak je koncentrácia [H+] napr. 0.02 = 2.10-2: tak pH je súčet logaritmu 2 a log 10-2, t.j. pH = - log (2 . 10-2) = - log 2 + 2 = -0.3 + 2 = 1.7

Technické veličiny a prepočty

- pH v environmentalistike, výpočet pH z koncentrácie vodíkových iónov - iónový súčin vody - rozpúšťanie látok vo vode (ionizácia) - prepočet z gramov na liter na mól na liter (podľa Mendelejevovej tabuľky) - prístroje pH metre merajú napätie a to sa prepočítava na pH

Poznámky

* schémy k ekológii - environmentalistike * ekologické pojmy * technológia čistenia a odmastenia - vysvetlená história a prechod od vypúšťania do potokov a riek až po integráciu ekotechniky do zariadení na čistenie a odmasťovanie a najdokonalejšiu tzv. BAT - techniku (Best Available Technique ) * tento pojem je podľa environmentálnej smernice EU (IPPC) a patrí tam aj manažment a organizácia priemyselných činností

* metabolizmus živých organizmov - princíp funkcie bunky a dejov v nej - genetická informácia v DNA (zbalená v jadre, natočená okolo histónov až po chromozómy - rozbalená ma 2 metre - neprejde cez membránu), prepis na RNA (je menšia, prejde cez mebránujadra), syntéza proteínov z aminokyselín (biosyntéza) na ribozómoch podľa trojice písmen (kodóny) - príklad "poštára" => vznikne tak napr. inzulín (cca 100 spojených aminokyselín), hemoglobín, atď. - zloženie organizmov a potravy (20 aminokyselín vytvára proteíny :: lipidy tvoria membrány buniek :: sacharidy (cukry) tvoria napr. celulózu v rastlinách :: nukleové kyseliny - prenáša sa genetická informácia) Trofické pyramídy - používajú ekológovia - dolu sú producenti (vyrábajú si potravu fotosyntézou - riasy, rastliny, autotrófne baktŕie), nad nimi konzumenti I, II ... ktoré sa nimi živia a navrchu predátori - stručne vysvetlená aj fotosyntéza (slnečná energia na ne svieti z vody sa vyredukuje kyslík a uvoľnuje vodíkový ión a z oxidu uhličitého vzniknú cukry). V živých organizmoch to je naopak. Žijeme preto - bunky - lebo na oboch stranách membrán je rozdiel koncentácií protónov (pH) a energia s preklopí do ATP (adenosíntrifosfát - z neho sa odštiepením jednej kyseliny fosforečnej/fosfátu uvoľňuje veľa energia, čo bunka využíva na rôzne deje, napr. že "vyháňa protóny cez membránu" a vyrovnáva sa potenciálový rozdiel). Súvislosti - používané látky a materiály v technológiách môžu ovplyvniť negatívne metabolizmus a prenos genetických inforrmácií - vysvetlené na príklade dusitanov, ktoré sa pridávali do rezných kvapalín, vznikali nitrózoamíny - z nich karbéniové ióny (kladné ióny "z alkylov") a tieto môžu zablokovať - reagovať v DNA v zásadách s voľnými elektrónmi dusíka

Záznam z výučby ZE 13.2.209 [Imatrikulácia 2008]

Pokyny k výučbe - Metodika - Semestrálne práce

Všetko sa bude diať na študijnej stránke, ktorá sa bude obnovovať - Témy cvičení sa upresnia v priebehu semestra

Biológia - Ekológia - Environmentalistika

Biologické vedy => Ekológia :: vzťah živých organizmov k prostrediu (environmentu) a medzi sebou navzájom => Environmentalistika :: interakcia človeka s prostredím (environmentom)

pôvod slov v gréčtine => Ekológia (obydlie, prostredie - ako bývame) :: Ekonómia (pravidlá - ako gazdujeme)

Životné prostredie (Environment - Umwelt) => okolité prostredie, t.j. živé aj neživé zložky (biotické - abiotické) :: živé - rastliny, živočíchy, mikroorganizmy (biológovia delia detailnejšie) :: neživé - voda, pôda, ovzdušie, žiarenie, vietor, hmla, tlak, teplo,..

Príroda je v rovnováhe, sama sa "recykluje". Dôležité je, aby človek nevnášal do života cudzie látky, aké v prírode neexistujú, ale konal tak, aby sa minimalizovalo množstvo škodlivín - dôležitá je máloodpadová technológia.

Základy environmentalistiky => pojem environmentalistika používaný v SR a ČR súvisí s tým, že v minulom storočí sa priemyselná a komunálna činnosť človeka natoľko rozšírila, že ovplyvňovanie (znečisťovanie) prostredia nadobudlo globálny rozsah - a niekto sa tým musí zaoberať ... vo svete sa skôr používa ochrana životného prostredia v dôsledku dopadov priemyselnej činnosti - priemyslená ekológia a pod. => zaoberajú sa pôsobením človeka na environment a keďže sme na MTF, tak sa sústredíme na vplyv technológií a používané materiály (energetici sa sústreďujú viac na energetické aspekty - obdobne chemici, poľnohodpodári,... každý na to svoje) => náplň tvorí to, čo je v sylabách alebo v odporučených skriptách (Wittlinger, Rusko a Polívka, Tureková, Balog), resp. táto stránka - pozrite vždy obsah. => v princípe ide vždy o: :: technickú - odbornú stránku ZE- znečisťovanie vody, pôdy, ovzdušia, vplyv toxických látok na organizmy, odpady, ekosystém, BAT,... :: manažovanie činností - systémy environmentálneho manažmentu, administratívne otázky (Hajnik, Rusko) :: legislatívu, zákony, nariadenia, dohovory, koncepcie (TUR,...)

Pomôcky - linky => Encyklopedia Britannica (DP MTF) | http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekológia | http://sk.wikipedia.org/wiki/DNA | http://sk.wikipedia.org/wiki/Aminokyselina |

Informatické zručnosti

:: internetové prehliadače - dajú sa používať na prehľadávanie v osobnom počítači (to už je akoby malý internet) :: Internet Explorer - výhodou je, že ak zadám adresu,napr. disku c:\, c:\moje dokumenty a pod., tak ma prepne do Prieskumníka (môžem pracovať so súbormi) :: OPERA - vynikajúca na prácu s viacerými oknami - všetky navštívené stránky alebo adresáre na PC si môžem nazvať napr. Material1, Zabava, Škola a pod. a uložiť ako tzv. Session (reláciu). * Keď na druhý deň zapnem PC a otvorím si reláciu Material1, Zabava, Skola,.. tak sa mi naraz otvorí všetkých trebárs aj 20 okien - výhodné je, ak sa učím na skúšky a čerpám z viacerých materiálov. * Obdobne sa dajú ukladať tak, že sa slovo na stránke vysvieti, klikne na pravú myš a tam sa objaví Uložiť do poznámok (Notes). Takže ak si po čase naukladám poznámky a otvorím si ich, chodím na stránky podľa slov a vidím tam slovo, čo bolo na stránke. Pozor: V Opere, Google Chrome, Firefoxe, Safari, Flock (www.flock.com - sociálny prehliadač, umožňuje blog a pod.) ak zadám do okienka adresár počítača, tak môžem súbory otvárať, ale nemôžem robiť to, čo s prieskumníkom (keď používam Internet explorer)

Práca s textom => :: Kopírovanie - vysvietim slovo + CTRL - C ("Copiruj") + nabehnem s kurzorom myši, kde to chcem preniesť + CTRL - V (" Vyber - Vloz"). Klávesnica je rýchlejšia než myš - pri práci s myšou používajte pri surfovaní vždy aj prvé tlačidlo myši - objaví sa kopa volieb, čo sa všeličo dá robiť (v Opere napr. sa objaví možnosť prekladať, slovníka,...) Jazyková podpora - ukážka prekladu anglického textu s Verdict free (keď nabehnem na anglické slovo na stránke a dám kopírovať /s CTRL-C alebo s pravou myšou/ slovo sa priamo v slovníku Verdict preloží ) ... na skrytej (pokusnej) stránke www.svti.sk/REHAKOVA je priamo Google Translator, čo prekladá celé vety, linky na jazykový kurz BBC zo Slovenského rozhlasu - kopa linkov je aj na www.svti.sk ...

Cvičenie surfovania na študijne stránke

Študenti si precvičili obsluhu študijnej stránky a jazykovej podpory v offline režime (učebňa) a na skrytej (pokusnej) stránke a Slovníky - Preklad viet

Mendelejevova tabuľka

Mendelejev usporiadal všetky existujúce prvky do riadkov a stĺpcov podľa atómových váh - v danom čase neboli známe všetky prvky, takže tam mal aj prázdne miesta. Prvky, kde boli prázdne miesta, sa postupne objavili na zemi alebo vo vesmíre. Napr. technécium je rádioaktívny prvok, ktorý vyžaroval žiarenie až sa sám v dávnoveku "vyžiaril" (rozpadol). Preto sa nedal na zemi dokázať a až neskôr sa syntetizoval v jadrovej reakcii. Neskôr sa akurát poradie prvkov zoradilo podľa atómového čisla (počet protónov). periodictable Pôvodne sa atóm prvku považoval za najjednoduchšiu časticu hmoty a vysvetľoval sa ako jadro s protónmi a neutrónmi, okolo ktorého krúžia elektróny. Elektróny na poslednej dráhe (orbite) sú tzv. valenčné. Ich počet sa rovná číslo skupiny - stĺpca tabuľky. Ak je na poslednej dráhe menej než 8 elektrónov, tak sa atómy prvku snažia spájať s atómom druhého prvky tak, aby si doplnili poslednú valenčnú sféru na oktet (8 elektrónov). Chlór napr. je v siedmej skupine, má teda na poslednej dráha 7 elektrónov a tak sa snaží spojiť s niekým, kto má len 1 elektrón, aby mal tých 8 elektrónov. Keďže vodík, sodík, draslík majú na poslednej dráhe len 1 elektrón, radi sa ho zbavia, lebo majú predchádzajúcu dráhu zaplnenú (majú tam oktet). Tak vzniknú zlúčeniny akou sú HCl, NaCl alebo KCl, ale chlór bude mať malý (čiastkový) negatívny náboj a H, Na, Cl zase kladný čiastkový náboj. Oba atómy sa potom priťahujú elektrostaticky - tento typ väzby sa volá iónová väzba. Ak si do spoločnej väzby každý atóm dá po elektróne, tak sa väzba volá kovalentná, napr. H2, CH4, resp. ak niekto dodá všetky valenčné elektróny, tak sa to volá koordinačná väzba. Počet valenčných elektrónov (na poslednej vonkajšej dráhe) a počet na predchádzajúcej dráhe (nebýva plná) určuje chemické a fyzikálne vlastnosti prvkov. Prvky v skupinách majú približne podobné správanie (napr. alkalické kovy prvej skupiny Mendelejevovej tabuľky). A keďže napravo v tabuľke je vždy vzácny plyn (hélium, argón, kryptón,...) s 8-mymi elektrónmi a v ďalšom riadku je zase naľavo ako prvý prvok s 1 elektrónom, napravo zase s 8-mimi, t.j. opakuje sa to periodicky. Preto sa opakujú aj vlastnosti prvkov a hovorí sa o tzv. Periodickom zákone. Keď sa prvky spájajú preusporiadavjú si vždy posledné valenčné elektróny a tento nový stav sa volá hybridizácia, resp. vytvárajú sa tzv. molekulové orbitály.

Živá príroda - organická chémia - biochémia

"Živá príroda" sa skladá hlavne z C, H, O, N, P. Najdôležiteší je uhlík, ktorý vytvára vždy 4 väzby a môže vytvárať aj dlhé reťazce, kruhy a pod. Valenčnú sféru s elektrónmi si pritom preusporiada tak, že sa vytvoria buď 4 jednoduché väzby (guľový tvar orbitálu), alebo sa prekrytím "elektrónových oblakov" v smere osí x, y, z vytvárajú tzv. pí-väzby.

Základom zloženia živých organizmov sú zlúčeniny uhlíka s biogénnymi prvkami. Základom sú Proteíny (bielkoviny) - Sacharidy (cukry) - Lipidy (tuky) . Genetický kód sa prenáša pomocou informácií uložených v DNA (kyselina deoxy-ribonukleová), ktorá je organickým polymérom a u človeka má 3 miliardy nukleotidov. Jeden monomér je zlúčenina vytvorená z dusíkatej bázy Adenínu (Tymínu, Guanínu, Cytozínu), spojených s 5-uhlíkatým cukrom - deoxyribózou a fosfátovou kostrou. DNA tvoria 2 rovnaké reťazce stočené do tzv. helixu (dvojitá špirála), pričom bázy sú spojené s vodíkovými mostíkmi (N-H, O-H). DNA je uložená v jadre bunky, kde je optimálne stočená do závitnice a obtočená okolo histónov - je súčasťou 23-párov chromozómov. Keby sa všetka DNA roztiahla, tak má dĺžku 2 metre, ale ale jadro len 0,005mm (DNA obalená histónmi je zbalená do chromozómu). DNA sa von z jadra cez mebránu bežne nedostane a genetickú informáciu potom prenáša menšia nukleová kyselina RNA (ribonukleová).

Základ proteínov je 20 aminokyselín, ktoré sa vzájomne spájajú do obrovských molekúl (napr. tisíc až 100 tisíc), pričom vzniká tzv. peptidická väzba -CO-NH-. 20 aminokyselín sa v nich strieda a vytvára primárnu, sekundárnu terciárnu štruktúru, ale biologickú aktivitu získava až terciárna štruktúra reťazca. Bielkoviny plnia rôzne úlohy, napr. sú katalyzátormi, urýchľovačmi reakcií, hormónmi a pod. V bunke sa vyrábajú mimo jadra, keď RNA prejde z jadra cez mebránu do cytozolu. Tam RNA s prepísaným poradím báz v DNA príde k ribozómom, kde prebieha syntéza proteínov, bielkovín.

Najjednoduchší jedinec, organizmus je bunka. Bunky sa spájajú do tkanív, a tie do orgánov, nadstavbou je nervová sústavya mozog,... atď. Sú to malé chemické továrne. Bunky sa delia, rozmnožujú, DNA sa pritom prenáša,.... Človek patrí medzi mnohobunkové organizmy.

[Britannica 9] - Študijný nečistopis - podpora výučby angličtiny

ECOLOGY => also called bioecology - bionomics - or environmental biology (Ekonómia prírody - Biológia Ekosystémov)
study of the relationships between organisms and their environment. Some of the most pressing problems in human affairs—expanding populations, food scarcities, environmental pollution including global warming, extinctions of plant and animal species, and all the attendant sociological and political problems—are to a great degree ecological.	Štúdium vzťahov medzi organizmami a ich prostredím. Niektoré z ťaživých problémov súvisiace s pôsobením človeka - rozširujúca sa populácia, nedostatok potravy, znečisťovanie environmentu (prostredia) vrátane globálneho otepľovania, vyhynutie rastlinnýchdruhov a zvierat a všetky súčasné sociologické a politické problémy - sú vo veľkej miere ekologické .
The word ecology was coined by the German zoologist Ernst Haeckel, who applied the term oekologie to the “relation of the animal both to its organic as well as its inorganic environment.” The word comes from the Greek oikos, meaning “household,” “home,”or “place to live.” Thus, ecology deals with the organism and its environment.	Google Translator: Slovo ekológia boli razené v nemeckom zoológ Ernst Haeckel, ktorý použil termín oekologie na "vzťah zvieraťa k jeho organické aj anorganické prostredia." Slovo pochádza z gréckeho Oikos, čo znamená "domácnosť" " domov, "alebo" miesto pre život. "Tak, ekológia zaoberá organizmu a jeho prostredie ..
The concept of environment includes both other organisms and physical surroundings. It involves relationships between individuals within a population and between individuals of different populations. These interactions between individuals, between populations, and between organisms and their environment form ecological systems, or ecosystems.	Google => Pojem životné prostredie zahŕňa aj iné organizmy a fyzické okolie. To sa týka vzťahov medzi jednotlivcami v populácii a medzi jedincami z rôznych populácií. Tieto interakcie medzi jednotlivcami, medzi populáciou a medzi organizmami a ich prostredím forme ekologických systémov, alebo ekosystémov.
Ecology has been defined variously as “the study of the interrelationships of organisms with their environment and each other,” as “the economy of nature,” and as “the biology of ecosystems.”	Google => Ekológia je rozlične definovaný ako "štúdie o vzájomných organizmov a ich prostredia a sebe navzájom," ako "hospodárstvo prírody" a ako "biológia ekosystémov."

Historical background * Hitorické pozadie (výber)
... Theophrastus first described the interrelationships between organisms and between organisms and their nonliving environment. ... The American botanists studied the development of plant communities, or succession (see community ecology: Ecological succession).biotic whole. Poznámka: WordWeb: Sukcesia = succession => the gradual and orderly process of change in an ecosystem brought about by the progressive replacement of one community by another until a stable climax is established [postupný proces zmien v ekosytéme, kedy jedna komunita nahtadí druhú až do stabilnej rovnováhy (vrcholu)] ... English economist Thomas Malthus called attention to the conflict between expanding populations and the capability of Earth to supply food. Concepts of instinctive and aggressive behaviour were developed by the Austrian zoologist Konrad Lorenz and the Dutch-born British zoologist Nikolaas Tinbergen, and the role of social behaviour in the regulation of populations was explored by the British zoologist Vero Wynne-Edwards. (See population ecology.) ... In 1920 August Thienemann, a German freshwater biologist, introduced the concept of trophic, or feeding, levels (see trophic level), by which the energy of food is transferred through a series of organisms, from green plants (the producers) up to several levels of animals (the consumers). An English animal ecologist, Charles Elton (1927), further developed this approach with the concept of ecological niches and pyramids of numbers. ... In the 1930s, American freshwater biologists Edward Birge and Chancey Juday, in measuring the energy budgets of lakes, developed the idea of primary productivity, the rate at which food energy is generated, or fixed, by photosynthesis. In 1942 Raymond L. Lindeman of the United States developed the trophic-dynamic concept of ecology, which details the flow of energy through the ecosystem. ... Quantified field studies of energy flow through ecosystems were further developed by the brothers Eugene Odum and Howard Odum of the United States; similar early work on the cycling of nutrients was done by J.D. Ovington of England and Australia. (See community ecology: Trophic pyramids and the flow of energy; biosphere: The flow of energy and nutrient cycling.) ... The study of both energy flow and nutrient cycling was stimulated by the development of new materials and techniques — radioisotope tracers, microcalorimetry, computer science, and applied mathematics—that enabled ecologists to label, track, and measure the movement of particular nutrients and energy through ecosystems. These modern methods (see below Methods in ecology) encouraged a new stage in the development of ecology—systems ecology, which is concerned with the structure and function of ecosystems. ... autecology also called Species Ecology, the study of the interactions of an individual organism or a single species with the living and nonliving factors of its environment. Autecology is primarily experimental and deals with easily measured variables such as light, humidity, and available nutrients in an effort to understand the needs, ... ... Evolutionary ecology examines the environmental factors that drive species adaptation. ... Physiological ecology asks how organisms survive in their environments. There is often an emphasis on extreme conditions, such as very cold or very hot environments or aquatic environments with unusually high salt concentrations. ... Behavioral ecology examines the ecological factors that drive behavioral adaptations. The subject considers how individuals find their food and avoid their enemies. ... Population ecology, or autecology, examines single species. One immediate question that the subject addresses is why some species are rare while others are abundant. Interactions with other species may supply some of the answers. ... Consequently, population ecology shares an indefinite boundary with community ecology, a subject that examines the interactions between several to many species. ... Community ecology, or synecology, considers the ecology of communities, the set of species found in a particular place. Because the complete set of species for a particular place is usually not known, community ecology often focuses onsubsets of organisms, asking questions, for example, about plant communities or insect communities.	Slovensky

Ecosystem ecology examines large-scale ecological issues, ones that often are framed in terms not of species but rather of measures such as biomass, energy flow, and nutrient cycling. (? Environmentalitika = ekológia ekosystému vo vzťahu k antropogénnym vplyvom / vplyvom človeka/) Questions include how much carbon is absorbed from the atmosphere by terrestrial plants and marine phytoplankton during photosynthesis and how much of that is consumed by herbivores (bylinožravce), the herbivores' predators (mäsožravce), and so on up the food chain. Carbon is the basis of life (see carbon cycle), so these questions may be framed in terms of energy. How much food one has to eat each day, for instance, can be measured in terms of its dry weight or its calorie content. The same applies to measures of production for all the plants in an ecosystem or for different trophic levels of an ecosystem. A basic question in Ecosystem ecology is how much production there is and what the factors are that affect it. Not surprisingly, warm, wet places such as rainforests produce more than extremely cold or dry places, but other factors are important. Nutrients are essential and may be in limited supply. The availability of phosphorus and nitrogen often determines productivity—it is the reason these substances are added to lawns and crops (tráva a plodiny) —and their availability is particularly important in aquatic systems. On the other hand, nutrients can represent too much of a good thing. Human activity has modified global ecosystems in ways that are increasing atmospheric carbon dioxide, a carbon source but also a greenhouse gas (see greenhouse effect), and causing excessive runoff of fertilizers into rivers and then into the ocean, where it kills the species that live there.	Slovensky
Methods in ecology ... Because ecologists work with living systems possessing numerous variables, the scientific techniques used by physicists, chemists, mathematicians, and engineers require modification for use in ecology. ... Ecological measurements may never be as precise or subject to the same ease of analysis as measurements in physics, chemistry, or certain quantifiable areas of biology. ... The development of biostatistics (statistics applied to the analysis of biological data), the elaboration of proper experimental design, and improved sampling methods now permit a quantified statistical approach to the study of ecology. ... The use of statistical procedures and computer models based on data obtained from the field provide insights into population interactions and ecosystem functions. Mathematical programming models are becoming increasingly important in applied ecology, especially in the management of natural resources and agricultural problems having an ecological basis. ... Controlled environmental chambers enable experimenters to maintain plants and animals under known conditions of light, temperature, humidity, and day length so that the effects of each variable (or combination of variables) on the organism can be studied. ... Biotelemetry and other electronic tracking equipment, which allow the movements and behaviour of free-ranging organisms to be followed remotely, can provide rapid sampling of populations. ... Radioisotopes are used for tracing the pathways of nutrients through ecosystems, for determining the time and extent of transfer of energy and nutrients through the different components of the ecosystem, and for the determination of food chains. ... The use of laboratory microcosms—aquatic and soil micro-ecosystems, consisting of biotic and nonbiotic material from natural ecosystems, held under conditions similar to those found in the field—are useful in determining rates of nutrientcycling, ecosystem development, and other functional aspects of ecosystems. Microcosms enable the ecologist to duplicate experiments and to perform experimental manipulation on them.	Slovensky

To cite this page:
* MLA Style: "ecology." Encyclopedia Britannica. Encyclopedia Britannica 2009 Ultimate Reference Suite. Chicago: Encyclopedia Britannica, 2009.

Ešte raz k chápaniu dejov v ekosystéme z pohľadu environmentalistiky

Ekosystém (ako ekologická jednotka) predstavuje v zásade termodynamicky otvorený systém:
* s tokom energií (napr. slnečná energia sa mení fotosyntézou v rastlinách a riasach na chemickú /tvorba cukrov a kyslíka/ a tá následne s podporou dýchania na pohybovú a pod.),
*uzatvorenou látkovou výmenou (prebieha "recyklácia" biogénnych látok, hovorí sa o cykle C, N, P, O, S, H2O,...)
* výmenou informácií (na báze DNA uloženej v jadrách buniek - genetického kódu organizmov - producentov, konzumentov a rozkladačov) medzi jeho živými a neživými zložkami v čase a priestore. Obecne entrópia dejov v ekosystémoch vzrastá (zvyšuje sa neusporiadanosť) až do dosiahnutia rovnováhy - živé organizmy si ju musia znižovať, udržovať, t.j. odoberajú ju okoliu, aby prežili.

Tento ekosystém (napr. biosféra alebo dielčie makro- alebo mikroekosystémy) je v prirodzenej rovnováhe - homeostáze a pri jej porušení dochádza k autoregulácii, t.j. samovoľnému vyrovnávaniu až do obnovenia pôvodného stavu ekosystému.

Za "prirodzeného" stavu sa teda v prírode uplatňuje homeostáza - rovnováha biosystémov, čiže nedochádza k degradácií prírodných systémov a mechanizmy samoregulácie vyrovnávajú výkyvy jednotlivých čiastkových častí systému. Príroda sa sama "recykluje"

Človek svojou činnosťou, tzv. antropogénnou činnosťou, môže negatívne ovplyvniť environment - prostredie, ktorého obklopuje a na ktoré pôsobí a môže rovnováhu v ekosystéme nevratne narušiť (technológie, materiály, výroba energie, doprava,...). Môže je narušiť len na malej ploche (lokálne), ale aj na úrovni regiónu, štátov, svetadielov, resp. na celej zemi = globálne. V zásade teda antropogénna činnosť môže negatívne ovplyvniť výmenu látok (cykly biogénnych prvkov), tok energií, výmenu informácií a tým aj biodiverzitu (pestrosť druhov v prírode).

Treba si však uvedomiť, že v prírode prebiehajú rôzne deje a pôsobia ohromné prírodné sily, ktoré môžu oveľa viac ovplyvniť životné prostredie ako človek (výbuchy sopiek, živelné pohromy, potopy,..). Takže sa možno stretnúť vo vedeckej komunite aj s názormi, že globálne otepľovanie a klimatické zmeny nie sú ničím novým a úloha človeka nie je až taká negatívna, za akú sa v súčastnosti považuje.

Takže jednou z úloh environmentalistiky , ktorá sa týka pôsobenia človeka na prostredie je ochrana životného prostredia na všetkých úrovniach:
- technickej (environmentálne inžinierstvo),
- organizačno - riadiacej najmä na úrovni priemyselných podnikov a spoločností, v poslednom období aj v komunálnej oblasti (environmentálne manažérstvo)
- štátno a verejnosprávnej (environmentálna politika a legislatíva - niekto sa musí o to starať aj na úrovni EU, OSN, štátov)
a to hlavne z hľadiska prevenie = predchádzaniu znečisťovania environmentu a racionálneho využitia prírodných zdrojov.

Environmentalistiku treba obrazne chápať tak, že preventívnou činnosťou všetko to čo človek vnáša do prírodného, prirodzeného ekosystému by sa malo "zrecyklovať". Nesmieme tu pôsobiť ako cudzí prvok, ale musíme "splynúť s prírodnými dejmi". To je obzvlášť zložité a teda významné v prípade nových materiálov, ktoré v prírode predtým neexistovali a ekosystém si nevie s nimi poradiť. Tieto sa šíria a pretrvávajú v ňom (sú perzistentné) a hromadia (akumulujú).

Z hľadiska environmentalistiky je určite zaujímavá schéma z európskeho projektu CHAINET (FP5 - SSA), týkajúca sa nástrojov zaoberajúcich sa environmentálnymi aspektami v procesoch rozhodovania (prevzatá z materiálov siete 5. rámcového programu ISACOAT2001-2004):
CHAINET 1. časť obrázku ***
CHAINET 2. časť obrázku .

Odborný pohľad na súčasné názory o environmentalistike doplňuje prezentácia Kapustovej . Z hľadiska jej aplikácie na materiálovotechnologickú oblasť možno odporučiť aj príspevok Landomerského, ktorý prezentuje nasledujúci názor:

[Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 5 Vydavatel: Ustav krajinnej ekologie SAV Bratislava].

.... Aj ked sa teda krystalizovalo, ze environmentalistika sa zaobera problematikou zivotneho prostredia v celej jeho sirke (Ruzicka, 1996a), podla mojho nazoru by bolo treba jednoznacnejsie definovat environmentalistiku ako multidisciplinarny odbor, zamerany na environmentalne hodnotenie jednotlivych antropogennych cinnosti suvisiacich s vyrobou a spotrebou a na navrhy riesenia minimalizacie vratane technologii cistenia a technickoorganizacnych opatreni), ich negativnych dosledkov na zivotne prostredie a zdravie cloveka. V tom je, na rozdiel od sirokej definicie environmentalistiky, zdorazneny jej vyznam v prevencii znecistovania zivotneho prostredia

Ekológia - Environmentalistika - Ekosystém - ... [Test 01] [Test 02]

[01] Príroda ako ucelený systém.
[02] Kategorizácia vzťahu človek - príroda
[03] Ekológia a životné prostredie
[04] Základné ekologické a environmentálne pojmy a vzťahy-
[05] * Bunka - Jedinec/ Druh - Populácia - Spoločenstvo [pozri aj Borecký - Dvojaká tvár mikróbov]
[06] * Ekosystém ECOSYSTEMS
[07] * Biosféra
[08] * Abiotické faktory prostredia (neživé)
[09] * Biotické faktory prostredia (živé)

[01] Príroda ako ucelený systém

Príroda predstavuje ucelený systém, vyznačujúci sa neustálym kolobehom látok, energií a informácií, ich tvorbou, reguláciou, spotrebou, a vývojom a výberom najschopnejších jedincov, druhov, rodov - medzi živou a neživou prírodou a biotickými zložkami osobitne.

Homeostáza - rovnováha biosystémov - je to stav pri ktorom nedochádza k degradácií prírodných systémov a pri ktorom mechanizmy regulácie vyrovnávajú výkyvy jednotlivých čiastkových častí systému. Udržuje sa autoreguláciou.

Prírodné bohatstvo - súhrn materiálnych hodnôt, ktoré tvoria nevyhnutné prírodné podmienky existencie ľudskej spoločnosti. Rozumejú sa pod tým prírodné zdroje energie (slnečná, veterná, chemická,..) + materiály (pôda, voda, flóra, ... ) + informácie(poznatky, komunikácia a interakcie prírodných systémov).

[02] 1.2 Kategorizácia vzťahu človek - príroda

I. Prvá etapa / vznik človeka, malý vplyv na prírodu, malá spotreba a produkcia, iba lokálne pôsobenie /

II. Etapa / prechod od manufaktúry k továrenskej výrobe a stroj. veľkovýrobe, 1. priemyselná revolúcia (1/2 18 stor. až zač. 19 - para) - poznatky klasickej mechaniky, 19. - 20. storočie, 2. priemyselná revolúcia - moderná fyzika - zdroje energie, motory/stroje,lietadlá, komunikácia - telefón, telegraf, rádio => zmena spotreby a produkcie - tá je cieľavedomá => spotreba prírodných zdrojov, odpady, exhaláty/emisie, čiastočne negatívny vplyv na choroby, človeka, produkty sa hromadia, lokálny/miestny charakter začína prechádzať na regionálny až nadnárodný! RAST POPULÁCIE nad schopnosť autoregulácie prírody / stráca sa reprodukčná rýchlosť/

III. ETAPA - vedecko - technická revolúcia až dodnes, začiatok vzniku environmentalistiky - menia sa ekonomické procesy, ich štruktúra a má vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj spoločnosti. S tým súvisia:
* nové surovinové zdroje - materiály, energie * nová tech. základňa - stroje, technika * nová organizácia a riadenie, kvalita

Organizácia, formy a metódy riadenia sa koncentrujú do systému:
/ VEDA (poznatky o vývoji prírody, techniky, spoločnosti)
/ TECHNIKA (hmotné prostriedky + skúsenosti + duševné vlastníctvo)
/ EKONOMIKA (činnosť zameraná na výrobu, služby + výmenu a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov * obchod)

[Rozvoj prírodných, technických a spoločenských vied]
[Intenzifikácia - hromadná až sériová výroba - automatizácia, robotizácia, chemizácia, biologizácia výroby - informačné systémy - nové energetické zdroje, tranzistory, polovodiče, mikro, nano] => nároky na zvýšené využívanie prírodných zdrojov

Vplyv človeka na prírodu porušuje rovnováhu, začíname sa sami ohrozovať
=> negatívny vplyv na vodu, pôdu, ovzdušie, choroby, zaťaženie, stresy, tvrdia, že aj klimatické zmeny a zmeny biologických systémov
=> MENÍ SA VZŤAH PRÍRODY A ČLOVEKA - stretávame sa s MODIFIKOVANÝM (zmeneným) PRÍRODNÝM PROSTREDÍM
=> vysoká produktivita práce, rošírené množstvo a sortiment výrobkov, zvýšená spotreba surovín a množstva produkovaných priemyselných a komunálnych odpadov
=> Prírodné zdroje sa zmenšujú, populácia rastie, priemyselná produkcia sa zväčšuje, znečistenie sa zväčšuje

Reakcia na ohrozovanie a negatívny vplyv na životné prostredie vyvolala celosvetové spoločné aktivity na OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, napr.

/ 1968 Založenie Rímskeho klubu
/ Valdézske princípy
/ 1972 Svetová konferencia o ŽP v Stockholme 1972 - Deklarácia o životnom prostredí
/ Akčné programy EU v ŽP
/ 1986 Zásady environmnetálnej etiky pre inžinierov
/ 1987 Tokijská deklarácia
/ 1991 Podnikateľská charta pre trvalo udržateľný rozvoj (TUR)
/ 1992 AGENDA 21 prijatá na Summite zeme v Rio de Janeiro (Vavroušek - bývalý minister životného prostredia, významná osobnosť)
/ 2002 Johannesburg, Lisabonská stratégia až súčasné názory na trvalo udržateľný rozvoj

Fotosyntéza - medziprodukty

Symbióza Riasy - Medúzy na báze fotosyntézy
Medúzy žijúce v uzatvorených jazerách sa promenádujú po celý deň z jedného konca na druhý na dobre slnko osvetlených miestach. Nosia na sebe riasy, ktoré produkujú fotosyntézou cukry a z týchto prebytočných živín sa živia medúzy. [Rekordy živočíšnej ríše. STV 1 - 05.08.2006]

Fotosyntéza na internete
n CO₂ + n H₂O = h.v => (CH₂O)n + O₂

* h.v - kvantum žiarivej energie (proces absorpcie svetelných kvánt fotosyntetickými pigmentami /chlorofyl,.../, prenos energie do reakčných centier)

Presnejšie možno sumárne reakcie v tmavej fáze fotosyntézy, tzv. Calvinovom cykle vyjadriť rovnicou:
6 CO₂ + 1₂ NADPH + 1₂ H₂O + 18 ATP › C6H1₂O6 + 1₂ NADP+ + 18 ADP + 18 Pi

Pozri aj ? Calvinov cyklus

[Kodíček, VŠCHT] ... zachycování energie světelného záření, její ukládání ve formě energie chemických vazeb a následné využití pro přeměnu anorganických látek (zejména CO₂) na látky organické. Fotosynthesa je nejdůležitější biochemický proces na Zemi. [FOTOSYNTÉZA]

Linky pre fotosyntézu: [EDU - The Bello Lectures] [ppt]





CHLOROPLASTY– bunkové štruktúry, v ktorých prebieha fotosyntéza
* priemerný list tvoria milióny buniek obsahujúcich obrovské množstvo chloroplastov a v každom chloroplaste sú molekuly chlorofylu - fotosyntetického pigmentu (zelená farba), ktorý prijíma kvantá energie

Fotofyzika primárnych procesov fotosyntézy
· proces absorpcie svetelných kvánt fotosyntetickými pigmentami (chlorofylom)
· prenos energie do reakčných centier
· dĺžka trvania 10-15 - 10-8 s

1. Primárne procesy (svetelné reakcie) - produkty sú: O₂ / NADPH + H+ / ATP
1.1 fotolýza vody
1.2 necyklický a cyklický transport elektrónov
₂. Sekundárne procesy (tmavé reakcie) - produkty sú: sacharidy
2. Sekundárne procesy - tmavá fáza redukcia CO₂ na sacharid (Calvinov cyklus, Hatchov-Slackov cyklus, rastliny s metabolizmom uhlíka CAM: Crassulacean Acid Metabolism)

!! Chemické zlúčeniny (ATP,...) ďalej popísané sú objasnené napr. v =>
Biological importance of deoxyribose

pH - vyjadruje kyslosť, resp. zásaditosť vodných roztokov, napr. odpadových vôd, kyslého dažďa, prostredia na oboch stranách membrány buniek rastlín v tylakoidoch, alebo v bunkách človeka, a pod.

pH je zadefinované matematicky cez koncentráciu vodíkových iónov, aby sa nemuselo počítať s extrémne malými hodnotami ako:
pH = - log [H⁺]

Poznámka: pretože voľné katióny vodíka (kladne nabité ióny) H⁺ vo vode neexistujú, lebo sú nestále a spájajú sa s vodu do hydroxóniových iónov H₃O ⁺, správne sa má písať pH = - log [H₃O⁺]. Pre bežné použitie sa však zaužívalo H⁺

Meranie pH - prístrojom a indikátorovými papierikmi

zásaditá oblasť(pH = 9-12) *kyslá oblasť(pH=1-5) *neutrálna oblasť(cca 6-9) Indikátorové papieriky sú napustené látkami, ktoré pri určitej konkrétnej hodnote kyslosti a teda aj pH majú charakteristickú farbu, t.j. indikujú kyslosť a preto sa im hovorí indikátory.

Záznam z mesačných meraní pH chladiacich emulzií (vzorky odoberané z obrábacích strojov v prevádzke)

Poznámka: kovy vedú prúd a sú vodičmi 1. druhu a prúd ich nerozkladá. Kvapaliny sú vodičmi 2. druhu, vedú prúd tak, že ich prúd rozkladá na ióny a tie potom podľa náboja plus alebo mínus idú buď ku katóde alebo anóde, čím sa prúd prenáša.

Aj dokonale čistá voda vedie nepatrne elektrický prúd, čo súvisí s jej ionizáciou (disociáciou):

H₂O = H ⁺ + OH^-

Kv = iónový súčin vody je konštantou, t.j. vždy rovnakým číslom. Je súčinom koncentrácie vodíkových katiónov H ⁺ a hydroxylových aniónov OH^-:

Kv = [H ⁺ ] . [OH^-] = 1.10 ^-14

Poznámka: molárna koncentrácia látky v móloch na liter sa zvyčajne píše v hranatých zátvorkách

V rovnováhe, ak je roztok neutrálny, tak je logické, že koncentrácia kladných iónov H ⁺ a záporných iónov OH^- musí byť rovnaká, t.j.

[H⁺] = [OH^-]

Môžem preto napísať, že:
1.10 ^-7 . 1.10 ^-7 = 1.10^-14

a platí teda pre čistú vodu, že:
[H⁺ ] = 10 ^-7 = 0.000 000 1 [M = mol H⁺ / l]
[OH^-] = 10 ^-7 = 0.000 000 1 [M = mol OH^-/ l]
Čo to znamená (to sa nameralo) : v čistej vode sa rozpustí v litri 0,000 000 1 mólu vodíka, t.j. 0,000 000 1 x 1 = 0.000 000 1 [g H⁺ ] a toľko isto mólov hydroxylových iónov, čiže 0,000 000 1 x 17 = 0,000 017 [g] OH ^-.

Poznámka: jeden mól vodíka = 1 gram a jeden mól OH ^- = 16 + 1 = 17 g (pozriem podľa Mendelejevovej tabuľky)

Vo vodnom roztoku sa vždy vyskytujú vodíkové aj hydroxylové ióny súčasne. Ak prevažujú vo vodnom roztoku H⁺ ióny, roztok reaguje kyslo (kyseliny vysielajú H⁺ do roztoku) a ak OH ^-, roztok reaguje zásadito (zásady vysielajú OH ^- do roztoku).

Aby sa nerobilo s takými malými číslami zadefinovala sa matematicky veličina pH ako záporný dekadický logaritmus vodíkových (hydroxóniových) iónov
pH = - log [H⁺]

Príklad: keď je voda neutrálna (alebo roztok látky), tak potom:
pH = - log (1.10 ^-7) = - (-7) = +7
.. takže pH neutrálneho roztoku je vždy rovné rovné 7.

Obdobne sa zadefinovali cez záporný dekadický logaritmus
pOH = - log [OH^-] a pKv = - log Kv = 14

Potom rovnica Kv - iónového súčinu vody sa píše ako:
pKv = pH + pOH a keďže pKv je vždy 14 tak
14 = pH + pOH

Takže platí, že pH = 14 - pOH (používam, ak poznám koncentráciu hydroxidu, vtedy vypočítam pOH a odčítam od 14)

PRÍKLADY - pozri výpočty pH (xls-súbor)

a) pH silných kyselín => býva menšie ako 7 (indikátorový papierik sa sfarbuje žlto až na červeno podľa stúpajúcej sily)

Príklady výpočtu pH silnej kyseliny HCl (chlórovodíkovej), v roztoku je::

g/l HCl	mol/l	log	- log	pH
36	1	0	0	0
18	0,5	-0,30	0,30	0,30
3,6	0,1	-1,00	1,00	1,00
0,36	0,01	-2,00	2,00	2,00
0,0036	0,0001	-4,00	4,00	4,00

b) pH silných hydroxidov

mám napr. 0,02 M NaoH, t.j. 0,02 x 40 = 0,8 g NaOH vo vode

0,02 mol/l => pOH = -log (0,02) = 1,70 pH = 14 - pOH = 14-1,70= 12,30

c) pri výpočte príkladov si treba uvedomiť, že ak poznáme koncentráciu vodíkových iónov, tak logaritmujeme. Ale ak poznáme pH a chceme naopak vypočítať koncentráciu, tak musím odlogaritmovať (odhadom, kalkulačkou, v exceli, podľa tabuliek).

Napr. ak mi papierik ukáže zelenomodrastú farbu a odčítam pH = 8 , alebo to namerám prístrojom, tak antilogaritmus 8 je 10 H^-8, t.j.: [H⁺] = 10 ^-8

d) Pozor!!!: pH môže byť záporné, ak je počet mólov na liter kladný, napr. ak mám v roztoku koncentráciu kyseliny chlórovodíkovej [HCl] = 72 g/l HCl = 72 : 36 = 2 móly/liter (lebo z Mendelejevovej tabuľky zistím, že 1 mól Cl je asi 35 g a 1 mól H je 1 g), takže:

pH = - log [2] = - 0,30

e) obecne pre výpočet akéhokoľvek pH platí:

ak [H⁺] = - a . 10 ^-b , potom:
pH= - log a + b

Príklad: [H⁺] = 2 . 10 ^-3 mol/l

pH = - log 2 + 3 = - 0.3 +3 = 2.7

Pozrite si o pH na [VŠCHT Praha]

Zdroj: Vacík, J. Fyzikální chemie. Praha: SNTL, 1986. 297 s.

1. VETA TERMODYNAMIKY
2. VETA TERMODYNAMIKY
ENTRÓPIA

Najskôr 1. VETA TERMODYNAMIKY - ide o zákon o zachovaní energie aplikovaný na termodynamické deje (delta U = Q + W, kde U = vnútorná energia, W = práca a Q= teplo, pozri ďalej).

1. veta vyjadruje, že ak koná nejaký systém prácu, je to buď na úkor jeho vnútornej energie alebo na úkor tepla prijatého z okolia. Nie je možné zostrojiť stroj, ktorý by produkoval prácu z ničoho, tzv. perpetum mobile 1. druhu.

* Celková energia izolovaného systému sa nemení, ak v ňom prebehne dej spojený s výmenou energie.
** Ak izolovanú sústavu tvoria 2 sústavy - nech jedna je SYSTÉM a druhá je OKOLIE a medzi nim prebehne výmena energie, tak logicky, prírastok energie v uzatvorenom systéme musí byť rovnako veľký ako úbytok energie v okolí.
*** Energia = kinetická + potenciálová + vnútorná a ak vyčlením kinetickú + potenciálovú zostane mi len vnútorná energia U a teda pri prechode zo stavu 1 do stavu 2 potom Delta U = U(2) - U(1).

Výmena energie medzi systémami = deje sa len výmenou TEPLA alebo PRÁCE.

Prijatú prácu a teplo označme W a Q, vykonaná práca alebo odovzdané teplo je záporné, t.j. -W a -Q. Energia prijatá systémom ako práca, pohne makroskopické telesá, elektróny vo vodiči, expanduje plyn a pod.
Jednotka práce 1 Joule (1 kg.m2/s) je sila, ktorú vykoná 1 Newton na dráhe 1 m v smere sily.

TEPLO = ENERGIA vymenená iným spôsobom než PRÁCOU. K výmene energie vo forme tepla dochádza, ak je medzi SYSTÉMOM/SÚSTAVOU a OKOLÍM TEPLOTNÝ ROZDIEL.

Rozdelenie energie na TEPLO a PRÁCU sa urobilo z praktických dôvodov.

Matematické vyjadrenie 1. vety termodynamiky

=> Delta U = U2 - U1 = W + Q => Vzrast vnútornej energie systému je rovný súčtu prijatého tepla a prijatej práce, t.j. ktoré systém pri tomto deji prijal. Vnútorná energia U je stavová, t.j. akémukoľvek prechodu zo stavu 1 do stavu 2 zodpovedá rovnaká práca. Pre nekonečne malú zmenu systému sa dá napísať

dU = dQ + dW.

Druhy práce: povrchová, elektrická, chemická,,..., OBJEMOVÁ.

Ak expanduje plyn vo valci sila posunie piest o ploche S o dráhu dx, t.j. zníži sa tlak a zväčší sa objem. Vykonaná objemová práca je:

- dW = p.dV

lebo - dW = F.dx = p.S.dx = p.dV.

Pri izotermickej expanzii ideálneho plynu a vratnom postupe (tlak znižujeme len postupne, každej zmene dp zodpovedá zmena o dV) vykoná ideálny plyn prácu (reverzibilná práca vykonaná sústavou je maximálna):

W = - nRT. ln(V2/V1)

lebo pV = nRT => p=nRT/V => -dW = p.dV = nRT.dV/V, takže:

Iný uzáver pre izotermický dej podľa 1. vety termodynamiky:

keďže vnútorná energia ideálneho plynu závisí len na teplote (nezávisí od tlaku ani objemu) a tá sa pri izotermickom deji nemení, upraví sa vzťah z 1. vety termodynamiky na:

Delta U = 0 a Delta U =Q + W , t.j.

Q + W = 0 alebo Q = - W

Ináč povedané, aby platila 1. veta termodynamická tak pri expanzii alebo kompresii musí sústava vymeniť s okolím i teplo (Q = - W).

2. VETA TERMODYNAMIKY

Matematicky sa popisuje vzťahom Integrál [dQ (reverzibilný) / T] < = 0.

Bolo povedané vyššie, že 1. veta termodynamiky vyjadruje, že ak koná nejaký systém prácu, je to buď na úkor jeho vnútornej energie alebo na úkor tepla prijatého z okolia. Pre získavanie práce je dôležité deje prebiehajúce cyklicky. Používajú sa 2. formulácie:
a) nedá sa zostrojiť periodicky pracujúci stroj, ktorý by dodával okoliu prácu na úkor tepla odoberaného jednému tepelnému rezervoáru (W.Thomson 1851), tzv. perpetum mobile II. druhu.
b) teplo nemôže samovoľne prechádzať zo sústavy s nižšou teplotou do sústavy s vyššou teplotou (R. Clausius 1850).

Carnot v tzv. Carnotovom cykle dokázal, že vratne pracujúca sústava má najvyššiu účinnosť, pričom účinnosť vratných (reverzibilných) sústav pracujúcich medzi teplotami T2 a T1 je rovnaká. Účinnosť nevratných dejov je teda nižšia.

Napr. parný stroj pracujúci medzi dvoma teplotami T2=493 K a T1=293 K. Jeho účinnosť, ak by pracoval reverzibilne, vratne by bola: Eta = (493 - 293)/493 = cca 0,4. Jeho účinnosť je však reálne menej než 80 %, takže dostaneme reálnu účinnosť cca 0,3. Hovoríme, že ireverzibilným prechodom tepla z vyššej teploty na nižšiu došlo k degradácii energie. Aj preto sa tepelná energia považuje za menejcennejšiu v porovnaní s elektrickou, mechanickou, chemickou a i. Čiže dá sa povedať, že Suma Qi/Ti <=0 (sústava príde do styku s veľkým počtom tepelných kúpeľov a od každej prijme diferenciál tepla dQ).

Pri veľkom počte kúpeľov sumáciu prevediem na integrál a dostaneme uvedenú rovnicu, ktorá sa dá považovať za matematické vyjadrenie II. zákona termodynamiky, t.j.

Integrál [dQ (reverzibilný) / T] < = 0


ENTRÓPIA
Rovnica integrál [dQ (reverzibilný) / T] = 0 platí pre reverzibilný, vratný cyklus (resp. pre nevratný dej platí menšia < 0).

Výraz dS =dQ (rev.) / T zadefinoval stavovú funkciu ENTRÓPIA ako úplný diferenciál.

Izotermický dej:
Delta S = S(B) - S(A) = dQ (rev.) / T ... entropia sa rovná prijatému teplu, ktorú sústava prijme pri zmene stavu sústavy z A do B (lebo T je konštantná).

Adiabatický dej (dQ =0, nevymieňa sa teplo s okolím), takže:
Delta S >= 0 alebo S(A) - S(B) = - Delta S

UZÁVERY:

Ak prebieha v adiabaticky izolovanom systéme nevratný dej, celková entropia systému stúpa. Ak prebiehajú vratné, tak sa entropia nemení (lebo Delta S = 0).

Pretože všetky samovoľné deje sú nevratné - ako je to napr. aj v prírode, ekosystéme - rastie entropia systému dokiaľ sa tento nedostane do rovnováhy, t.j. za rovnováhy je entrópia MAXIMÁLNA.

Napr. teplo z teplejšieho telesa prechádza na studenšie samovoľne, nie naopak. Obdobne pri expanzii plynov a ich vzájomné zmiešanie - plyny sa samé naspäť nestlačia.

Boltzman formuloval vzťah medzi entrópiou S a pravdepodobnosťou:

S = k . ln P, kde k je Boltzmanova konštanta k= R/N(A) (plynová konštanta lomeno Avogadrova)

Majme nádobu s 1 mólom ideálneho plynu predelenú na 2 časti prepážkou, ktorú odstránime. Počiatočný stav je, že ten 1 mól je v jednej časti nádoby. Po odstránení prepážky P1 = 1/2 (pravdepodobnosť, že zostane 1 molekula v jednej polovine nádoby). Pravdepodobnosť, že 2 molekuly budú v jednej polovici je teda 1/2 x 1/2, 3 molekuly 1/2 x 1/2 x 1/2, t.j. stále menšia a pre 1 mól, ktorý má N(A) molekúl = 6,023 x 10 (23) bude:

P1 = (1/2)exp(N(A)), kým pravdepodobnosť, že všetky molekuly budú v celej nádobe P2 = 1 (istý stav).

Po dosadení do Bolztmanovho vzťahu:

Delta S = S2-S1= k. ln (P2/P1) = k x ln 2exp(N(A)) = N(A) x k x ln 2 = R x ln 2.

K tomu istému výsledku dospejeme, ak vypočítame expanziu 1 mólu ideálneho plynu zo známych termodynamických vzťahov:

Delta S = Q/T = R x ln (V /V/2) = R x ln 2.


Z hľadiska USPORIADANOSTI systému to znamená, že pri samovoľnom deji systém prechádza zo stavu VIAC USPORIADANÉHO (malá entrópia, malá pravdepodobnosť) do MENEJ USPORIADANÉHO (väčšia entropia a pravdepodobnosť).

Preto => ENTRÓPIA VYJADRUJE MIERU USPORIADANOSTI, či NEUSPORIADANOSTI systému. (ideálny kryštál má pri nízkej teplote minimálnu entropiu).

Entrópia na portáli vydavateľstva Young Scientist:

Entrópia je termodynamická stavová veličina, miera neusporiadanosti alebo neporiadku fyzikálnej sústavy či objektu. Prírastok entrópie pri malej vratnej zmene stavu sústavy je dS = dQ/T, kde dQ je elementárne množstvo tepla prijatého sústavou a T je teplota, pri ktorej sa teplo prijímalo.
Podľa druhej vety termodynamickej entrópia fyzikálneho systému rastie.
Entrópia (S) je mierou schopnosti či prípustnosti systémov s energiou konať prácu. V uzavretom systéme vzrast entrópie je sprevádzaný klesaním energie schopnej konať prácu.
S touto definíciou entrópie sa stretávame aj vo fyzikálnej chémii, definuje sa aj v matematike, biológii, sociológii a v teórii informácií.

[03] Energia a energetické cykly. Energia a fotosyntéza v živých organizmoch.

[01] Využitie slnečnej energie
[02] Kyslík v atmosfére
[03] Producenti - Konzumenti - Dekompozítory (rozkladače)
[04] Potravinové (trofické) reťazce
[05] Agro - alimentárny systém


[01] Využitie slnečnej energie

Na slnku prebiehajú jadrové termonukleárne reakcie a uvoľňuje sa pritom obrovské množstvo energie. Zistilo sa, že na zem dopadá žiarenie o energii ca 1400 W/m2 (J /s.m2), resp. 42, 7 mil. kJ/m2.rok - zachytené zemou je z toho 3,8 - 4,2 mil. kJ/rok

Poznámka (kontrola zdroja): 1400 W/m2 = 1400 J/s.m2 = 1.4 kJ /s.m2= 1.4 x 365 x 24 x 3600 kJ/rok = 44 150 400 kJ/rok = 44 mil. kJ/rok

Slnečná energia je hybnou silou biochemických cyklov a procesov na zemi. Slnečné žiarenie dopadá na zem pričom:

[3] Doplnok (Herčík, Vavra)

Energia - veličina, ktorá je spoločnou mierou rôznych foriem pohybu hmoty (Jozef Vavra)

V ekosystéme organizmy spotrebovávajú veľké množstvá energie. Tok energie je v každom ekosystéme otázkou života a smrti. Energetický tok začína slnečnou energiou, ktorá sa za prítomnosti CO2 a H2O mení fotosyntézou na chemickú energiu biomasy, na chemickú energiu tiel rastlín. v ďalších trofických stupňoch prechádza táto energia do tiel živočíchov a nakoniec do tiel rozkladačov odumretej organickej hmoty. Energetický tok sa deje aj výmenou, odovzdávaním organických prírodných látok, ktoré majú výživnú hodnotu (chemickú energiu). Energia obsiahnutá v týchto organických výživných látkach (potraviny) sa v technickej praxi označuje ako spaľné teplo a je rôzna podľa typu látky (jej chemického zloženia) a jej pôvodu.

Poznámka: Energia (spaľné teplo) - napr. tuky majú až 39 kJ/g, sacharidy 16,8 kJ/g, suchá tráva 17,7 kJ/g - t.j. ak chcem napr. schudnúť o 1 g musím vydať 39 kJ pre tuky a 16,8 pre cukry,
a niektoré fosílne palivá, čierne uhlie 24,8-35,3 kJ/g, ropa 42,0 - 48,3 kJ/g.

Energia z fyzikálneho hľadiska = schopnosť konať prácu, rep. miera pohybu. Jednotkou energie, resp. práce je 1 J = Joule (používa sa občas aj kalória cal ). Energia, resp. práca vykonaná za určitý čas je VÝKON. Jednotkou výkonu je 1 W = Watt [J/s],t.j. práca 1 Joulu vykonaná za 1 sekundu.

Pomocné údaje:
* 1 cal = 4, 1868 J alebo 1 J = 1/4,1868= 0,2389 cal
* fyzikálny výkon 1 koňa = 735,5 W
* 1 kp = 9,81 N = cca 10 N
* mačka vážiaca 3 kg, ktorá vylezie na strom vysoký 5 m za 10 sekúnd vykoná prácu .... 30 N x 5 m = 150 N.m a vykonanej práci zodpovedá výkon (práca za čas) ..... 150 J / 10 s = 15 W (15 J/s) [Herčík]
[WORK] - práca, jednoduché príklady z anglického zdroja

Prírodné zdroje energie

Primárne zdroje energií - * Slnečná * Vodná * Veterná * Jadrová - termonukleárna (1 tona nukleárneho paliva Uranu (235) nahradí 16 tisíc ton uhlia) * Geotermálna (gejzíry, žriedla, sopečná). Energia obsiahnutá vo fosilných palivách (ropa, uhlie, zemný plyn) je v skutočnosti "uskladnená a premenená" biomasa, ktorá bola vytvorená procesom fotosyntézy pravekých rastlín a živočíchov.

Slnečná energia - vyžiarená slnkom na zem, na hornú hranicu atmosféry je konštantná - solárna konštanta = 1, 381 kW/m2 a platí, že
=> časť sa odrazí od našej atmosféry (cca 34 %)
=> a druhá časť, t.j. zvyšných cca 66 % = 120 000 J:
/ ohreje povrch zeme (42 %)
/ spotrebuje sa na kolobeh vody (23 %)
/ 1 % na pohyb vzdušných o´prúdov
/ iba 0,1-0,2 % na tvorbu biomasy, t.j. k fotosyntéze zelených rastlín.

Slnečné žiarenie = elektromagnetické žiarenie pozostáva hlavne z UV žiarenia (7%) (< 400 nm), viditeľného žiarenia (48%) a IČ žiarenia (45%).

Energetické premeny sa riadia termodynamickými zákonmi

1. TZ - množstvo energie v izolovanej sústave je konštamtné, resp. prírastok vnútornej energie nezávisí od cesty ale len od počiatočného a konečného stavu.
2. TZ - druhý zákon vyjadruje prostredníctvom entrópie mieru usporiadanosti. Systémy majú tendenciu meniť sa na chaos -neusporiadanosť - ich entrópia pritom rastie (nie je možné aby prešlo teleso samovoľne zo studenšieho/chladnejšieho telesa na teleso teplejšie, alebo aby sa zostrojilo perpetum mobile 2. druhu /vždy je nejaká strata energie/).

Príroda má záľubu v neusporiadanosti. Entrópia izolovanej sústavy v ekosystéme teda postupne stúpa. "Sme deti chaosu?" => Manažéri - vedú boj proti entrópii (proti chaosu, neusporiadanosti systému - manažovaním vnášajú do systému poriadok
* prehnaný poriadok však môže systém znefunkčniť, napr. zle pochopený ISO 9001, ISO 14001)

J.Vavra (SME 11.10.2005):
Ak otvoríme v miestnosti fľašku s voňavkou, jej molekuly sa rozptýlia po celom priestore izby. Nikdy však nepozorujeme, aby sa tieto molekuly vrátili do do nádobky a vytvorili znova poriadok. Príroda, život a my sami sme zrejme DETI CHAOSU.

str. 23 Gažo a kol. Všeobecná a anorganická chémia
Energia je kvantitatívna miera rôznych foriem pohybu hmoty. Platí zákon zachovania energie (Lomonosov 1760), že energia izolovanej sústavy je konštantná a nezávislá od zmien, ktoré v sústave prebiehajú.
Suma E = const

Obdobne platí zákon zachovania hmotnosti, t.j. že energia izolovanej sústavy je konštantná a nezávislá od zmien, ktoré v sústave prebiehajú.
Suma m = const
A.L. Lavoisier (1774-77) váha všetkých látok vstupujúcich do reakcie sa rovná váhe všetkých reakčných produktov.

Vzťah hmotnosť - energia: E = m c2 (A. Einstein 1905) , kde c = 3. 10 (8) m/s je rýchlosť svetla vo vákuu.
napr. pri zmene hmotnosti o 0,001 g je zmena energie 9. 10(7) kJ

* Einstein ukázal, že hmotnosť telesa v pohybe je väčšia ako jeho kľudová hmotnosť. m= m(0)/ (1- v(2)/c(2)) (1/2)

Pozri Wikipedia: BIOGEOCHEMICKÉ CYKLY
Biogeochemical cycle

[04] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly. Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka. Cyklus síry. Cyklus kyslíka. Cyklus fosforu.

[01] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly.
[02] Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka.
[03] Cyklus kyslíka.
[04] Cyklus síry. Cyklus fosforu.

[01] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly.

[05] Vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Všeobecné vplyvy na životné prostredie. Technológia - problémy, postoje a ponúkané riešenia.

2006 - Doplnok Znečisťovanie vôd v ekosystéme

Ekosystém (ako ekologická jednotka) predstavuje v zásade termodynamicky otvorený systém:
* s tokom energií (napr. slnečná energia sa mení fotosyntézou v rastlinách a riasach na chemickú /tvorba cukrov a kyslíka/ a tá následne s podporou dýchania na pohybovú a pod.),
*uzatvorenou látkovou výmenou (prebieha "recyklácia" biogénnych látok, hovorí sa o cykle C, N, P, O, S, H2O,...)
* výmenou informácií (na báze DNA uloženej v jadrách buniek - genetického kódu organizmov - producentov, konzumentov a rozkladačov)
medzi jeho živými a neživými zložkami v čase a priestore.

Tento ekosystém (napr. biosféra alebo dielčie makro- alebo mikroekosystémy) je v prirodzenej rovnováhe - homeostáze a pri jej porušení dochádza k autoregulácii, t.j. samovoľnému vyrovnávaniu až do obnovenia pôvodného stavu ekosystému.

Antropogénnou činnosťou (priemysel, doprava, poľnohospodárstvo, mestá a dediny,...) dochádza k znečisťovaniu stojatých, podzemných a povrchových vôd. Nadmerné znečistenie vôd - hydrosféry sa tento stav autoreguláciou buď vyrovnáva veľmi dlho alebo sa rovnováha nevratne poruší.

Znečistenie vody z hľadiska ekosystému ovplyvňuje cyklus biogénnych prvkov a cez trofické, potravinové reťazce sa môžu škodlivé až toxické látky prenášať, hromadiť sa v živých organizmoch (bioakumulácia) a môžu tak negatívne ovplyvniť aj výmenuinformácií v ekosystéme tým, že narušia zakódované genetické informácie a vyvolajú mutácie (v DNA jadra buniek, mitochondriach,...), pričom môže dôjsť až k vyhynutiu niektorých organizmov. Okrem vplyvu na cyklus biogénnych látok znečistenie vody môže teda negatívne ovplyvniť aj biodiverzitu (rôznorodosť živých organizmov).

Prevencia znečistenia vôd sa zakladá na medzinárodných dohovoroch, protokoloch, smerniciach EU a národných legislatívnych opatreniach, vrátane systémov monitorovania znečistenia. V tomto prípade zásady ochrany pred znečistením definuje tzv. Vodný zákon(naposledy novelizácia 2005) a v súvisiacom nariadení vlády sú predpísané max. prípustné limity znečistenia v mg / liter pre všetky typy vôd (pitná, priemyselná,..). Vychádza sa v nich z ukazovateľov znečistenia podľa technických noriem (ide o niekoľko stovák noriem).

Znečistenie vody sa znormovalo v sústave noriem ISO, CEN a národných noriem. Naše súčasné STN normy sú v podstate preloženými normami ISO a CEN so spracovanými národnými dodatkami. Kvalita vody je napr. zaradená do triedy STN 75 7xxxx. Na stránke VUVH možno nájsť prehľad technických noriem týkajúcich sa vody, či už pitnej, priemyselnej a pod. => VUVH - ZOZNAM .

[6] Voda, význam, zdroje, znečistenie, kolobeh vody. Základné charakteristiky vodných útvarov, život vo vode. Znečisťovanie vôd.

[01] Voda, význam, zdroje, kolobeh
[02] Znečistenie
[03] Základné charakteristiky vodných útvarov
[04] Život vo vode
[05] Herčík - ukazovatele kvality vody
[05.1] Ukážka sledovania povrchových vôd - Dunaj
[06] Henryho zákon

Voda, význam, zdroje, kolobeh
Voda - pokrýva 2/3 zemského povrchu, je výborné rozpúšťadlo (transport živín a odpadových produktov), najvyššia dielektrická konštanta z bežných kvapalín (ionizácia = rozpúšťanie, disociácia substancií v roztoku), priepustnosť pre svetlo (umožňuje fotosyntézu), vysoké povrchové napätie (vzlínavosť vody v kapilárach), max. hustota pri 4 St. C (nezamŕza dno lebo táto voda klesá nadol - ľad sa vznáša, lebo má väčší objem a chráni hladinu - vertikálna cirkulácia je obmedzená na stratifikáciu / vrstevnatosť epilimnión/hypolimnión), vyššie výparné teplo a tepelná kapacita (stabilizujú teplotu), súčasť buniek a živých organizmov.

/ Biologická funkcia vody - univerzálne rozpúšťadlo vo svete živých sústav - organizmov
/ Zdravotná funkcia vody - hygiena, umývanie, čistenie, odstraňovaniu odpadov a pod.

Hydrologický cyklus vody (kolobeh) - hnacou silou je slnečná energia a zemská gravitácia (zrážky - vyparovanie z vodných povrchov a transpiráciou rastlinami), podzemná voda.

Znečistenie vody
* bodové znečistenie - priemyselné a odpadové vody
* plošné znečistenie - priesakové a splaškové vody
* zrážkové (menej významné)

V r. 1968 sa prijala Európska charta o vode (bez vody nie je život)

Primárne znečistenie => inertnými materiálmi (pôda, kaolín,...), organickými látkami prirodzenými (humínové látky, splašky) alebo látkami antropogénneho pôvodu (ropné látky - plávajú na vode a zabraňujú tak prístupu kyslíka, detergenty - pena, silné emulzie,...), anorganickými látkami (NaCl, PO4 /3-/, NO3/-/) (NH3, kyseliny) (toxické zlúčeniny Hg, Pb, As, Cu, Cr), bakteriálne znečistenie (mikroorganizmami), prípadne rádioaktívne.

Sekundárne znečistenie => nadmerný prísun anorganických živín - fosforečnanov a dusičnanov spôsobujú eutrofizáciu vôd, t.j. nadmerne sa rozrastajú riasy, sinice, vodný kvet
( napr. odpadové vody z prania obsahujúce fosforečnany v domácnostiach v minulosti, ziedkavo aj dnes idú priamo do potokov a riek, ak nie sú čističky).

reverzná osmóza

[9] Odpady životného prostredia. Prevencia vzniku odpadov. Zneškodňovanie odpadov. Kategorizácia a katalóg odpadov.

Odpady životného prostredia - priemyselné (prevažujú), poľnohospodárske, komunálne.

Najnebezpečnejšie odpady - odpady s obsahom ťažkých kovov, organické s karcinogénnym alebo mutagénnym účinkom a chemicky stabilné pesticídy.

Odpad je to, čo v reprodukčnom procese stratilo úžitkovú hodnotu, čo z tohto procesu odpadá. V princípe je to vec, ktorej sa chce majiteľ zbaviť alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie - zneškodnenie je nutné z hľadiska starostlivosti o zdravé žvotné podmienky a ochranu životného prostredia (bývalý Zákone č. 238/1991 Zb).

Problematiku odpadov rieši Zákon o odpadoch, ktorý sa viackrát novelizoval. Novelizovaná úprava č. 409/2006 upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie recyklačnéhofondu.

V zákone sa definujú povinnosti držiteľa odpadu, povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, vytváranie účelovej finančnej rezervy a ďalšie povinnosti a činnosti ako sú nakladanie s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými a nebezpečnými odpadmi, napr. odpadovými olejmi, akumulátormi, resp. zavedenie recyklačného fondu, staré vozidlá, elektrozariadenia, elektroodpad.

PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR - obsahuje nakladanie s odpadmi, stratégiu a ciele. Je rozpracované z národnej úrovne až po produkovateľa odpadu, pričom sa berie do úvahy produkcia odpadu :
- viac než 100 kg ročne nebezpečného odpadu,
- viac než 1 tona zvláštneho odpadu ročne,
- viac než 10 ton ostatného odpadu ročne.

Všetky subjekty, ktoré produkujú viac odpadu než uvedené množstvá, musia spracovávať v zmysle uvedenéhio zákona program odpadového hospodárstva. Program sa vypracúva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov podľa príslušnej kategorizácie, kde sa odpadydelia na: nebezpečné, zvláštne a ostatné.

V podstate, každá technologická látka používanaá v strojárstve, resp. väčšina z nich patrí medzi nebezpečné odpady (rezné oleje, odmasťovacie prostriedky, farby a pod.).

Takisto sa musí viesť evidencia o druhu a pôvode vzniku odpadu podľa nariadenia vlády SR č. 605/1992 o vedení evidencie odpadov (evidencia odpadov, zvláštnych a nebezpečných, umiestnenie na skládku a o prepravovaní nebezpečných odpadov).

ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO má podľa súčasnej legislatívy v zásade 3 zložky:
1. Predchádzanie vzniku odpadov (prevencia).
2. Obmedzovanie vzniku odpadov.
3. Nakladanie s odpadmi - zhromažďovanie, preprava, skladovanie, úprava, využívanie, zneškodňovanie.

Nakladanie s odpadmi
* podľa novelizácie zákona o odpadoch v roku 2006 sa rozumie pod nakladaním s odpadmi => zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania [ Definície v zákone 409/2006 ].

* predtým ho upravovalo ho nariadenie vlády 606/1992 Zb, podľa ktorého tam patrilo:

Ozone Layer Protection Ochrana ozónovaj vrstvy

Community Action Regulation (EC) No 2037/2000 on Substances that Deplete the Ozone Layer * Nariadenie o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú dieru

Ozone Depleting Substances * Látky poškodzujúce ozónovú dieru Information for importers, exporters and users of Ozone Depleting Substances for critical and essential uses. Electronic licensing database. * Informácie pre exportérov, importérov a používateľov týchto látok. Elektronická licenčná databáza.

The European Commission is supporting several research projects to improve understanding and forecasting of the ozone layer depletion and its possible recovery. * Komisia podporuje výskumné projekty súvisiace s ozónovou dierou.

Industry Information This page provides a list of the ozone-depleting substances * Zoznam látok poškodzujúcich ozónovú dieru which are controlled under (EC) Regulation 2037/2000 on Substances that Deplete the Ozone Layer and lists banned substances and alternatives which may be used to replace them.

Alternatives to Methyl Bromide - Proceedings and PowerPoint presentations - Fifth International Conference on alternatives to methyl bromide, 27-30 September 2004, Lisbon, Portugal.
???

ANIMATION - videá (ozónová diera nad európou a nad Arktídou) :
[Arctic and ozone depletion affecting us in Europe ] ???
[Ozone depletion over Antarctica] ???

[7] Vzduch a jeho znečistenie. Zloženie a stratifikácia ovzdušia. Najvýznamnejšie látky znečisťujúce ovzdušie. Rozptyl látok znečisťujúcich ovzdušie.

3.5 VZDUCH A JEHO ZNEČISTENIE ? [Luftverschmutzung] * [Air Pollution]
3.5.1 Zloženie vzduchu
3.5.2 Stratifikácia atmosféry (rozvrstvenie)
3.5.3 Látky znečisťujúce ovzdušie (Polívka s. 53)

3.5.1 Zloženie vzduchu
Priemerné zloženie (Herčík - s. 39 podľa Mészavosa 1981)

ppm plynnej zložky (desaťtisíciy %) = 1 cm3 / 1 m3 vzduchu (1:10(6))

---------------------------------------------------------------------------------------------
Zložka obsah obsah priemerná doba zotrvania v atmosfére
---------------------------------------------------------------------------------------------
dusík 78,084 % milión 10(6) rokov
kyslík 20,946 % 5 x 10(3) rokov
argón 0,934
neón 18,8 ppm
hélium 5,24 ppm 10(7) rokov
kryptón 1,14 ppm
xenón 0,087 ppm
------------------------------------------------------------------------------------------------
premenlivé
CO2 330 ppm 5 - 6 rokov
CH4 1,3 -1,6 ppm 4 - 7 rokov
H2 0,5 ppm 6 -8 rokov
N2O 0,25-0,35 ppm 25 rokov
O3 (1-5)x 10(-2) 2 roky
------------------------------------------------------------------------------------------------
veľmi premenlivé
voda 0,4 - 400) x 10(2) 10 dní
CO 0,5 -0,25 0,2 - 0,5 rokov
NO2 (0,1-5) x 10(-3) 8 -10 dní
NH3 (0,1-10) x 10(-3) 5 dní
SO2 (0,03-30) x 10(-3) 2 dni
------------------------------------------------------------------------------------------------
!!! Koncentrácia kyslíka pred 600 mil. rokmi bola 1/100 súčasnej koncentrácie a až od karbonu (epocha sprevádzaná mohutnou vegetáciou) dosiahla súčasnú úroveň, ktorá je výslekom rovnováhymedzi prísunom rôznych látok do atmosféry a ich odstraňovaním

Rozmery častíc AEROSÓLOV, PRACHOV A DYMOV sa približujú rozmerom vírov a baktérií (0,01 - 100 um = 10 - 100 000 nm):
=> baktérie majú rozmer cca 1 - 10 um, víry a protéiny cca 0,01 - 0,05 um
=> metalurgický dym má rozmer 0,01 - 5 um, tabakový dym cca 0,01 -0,2 um
=> podobne hmla, SO3, pigmenty, olejový dym, popolček z práškového uhlia a kovový prach sa rozmermi približujú k rozmerom baktérií a mikroorganizmov, t.j. môžu na ne negatívne pôsobiť.

* Častice veľkosti < 0,1 um v ovduší nesedimentujú (priľnú po náraze na predmetoch - špinenie textilu, budov) vykonávajú Brownov pohyb
* Častice veľkosti 0,25 - 0,5 um (250-500 nm) v ovduší sedimentujú
* Častice veľkosti > 5 um zachytávame nosom
* Častice veľkosti 0,25 - 5 um sa zadržujú v pľúcnych alveolách
* Častice veľkosti < 0, 25 um vydychujeme.

3.5.2 Stratifikácia atmosféry (rozvrstvenie)

Tlak a hustota sa s výškou znižujú avšak teplota sa mení rôzne, pretože slnečné žiarenie je nerovnako pohlcované. Vytvára sa vertikáklna stratifikácia atmosféry (rozvrstvenie v kolmom smere) nasledovne: TROPOSFÉRA (do 11-16 km) - STRATOSFÉRA (do 50 km) - MEZOSFÉRA (do 85 km) - TERMOSFÉRA (do 500 km) - EXOSFÉRA (nad 500 km).

TROPOSFÉRA - teplota od cca 15 st. C pri zemi až po -56 St. C na hranici so stratosférou (lietadlá do USA letia vo výške nad 10 km a vonku je -50 St. C). Teplota je daná viac radiáciou a konvekciou tepla zo zeme než zo slnka.
STRATOSFÉRA - teplota s výškou stúpa, t.j. zo - 56 St. C na hranici s troposfférou až na -2 St. C na hranici s mezosférou - príčinou je absorpcia ultrafialového svetla zo slnečného žiarenia ozónom
MEZOSFÉRA - teplota s výškou klesá
TERMOSFÉRA - teplota s výškou narastá


3.5.3 Látky znečisťujúce ovzdušie (Polívka s. 53)

Primárne znečistenie ovzdušia (plynné, kvapalné a tuhé nečistoty - dostávajú sa do ovzdušia spaľovaním, unikajú zo skládok, pri doprave a pod.):
Plynné nečistoty v ovzduší => zlúčeniny S, N, O, C, halogény, iné (najmä oxidy, uhľovodíky, chlórované uhľovodíky, freóny, halogény /F, Cl/, chlórovodík, fluórovodík, kyseliny, ozón, oxiradikály, amíny, DDT, PCB,...)
Prachy - tvoria viditeľné znečistenie atmosféry

Aerosóly - koloidné častice vytvárajú disperzie => disperzné aerosóly (bez chemickej reakcie) a kondenzačné aerosóly (vznikajú chemickou reakciou plynov).

Sekundárne znečistenie ovzdušia: primárne nečistoty vzájomne reagujú a tvoria najmä smogy (aerosóly kvapalných a tuhých častíc).

Čo to spôsobuje - ohrozuje to až poškodzuje ekosystém, organizmus človeka, či zvierat alebo prostredia (biosféru, ovplyvňuje biodiverzitu)

Emisia = úlet nečistôt zo zdrojov, ktorý znečisťuje ovzdušie (vypúšťané škodliviny)
Imisia = stav výsledné znečistenie spôsobené emitovaním nečistôt = stav indikujúci prítomnosť nečistôtv ovzduší (obsiahnuté škodliviny - NPK)
Transmisia = prenos emisií - primárne emisie môžu reagovať so zložkami vzduchu (napr. vietor rozfúka emitované nečistoty oxidy síry do určitého okolia - napr. komín má určitý dosah, tie vytvoria so vzdušnou vlhkosťou kyseliny a dôsledok sú kyslé dažde).

Znečistenie ovzdušia sa deje v troposfére, t.j. do cca 15 km a má dopad lokálny, regionálny až globálny. Zdroje znečistenia sú bodové (závodný komín), líniové (cesta, železnica) a plošné (skládky).
Dôležitá je vždy aj doba priemerného zotrvania nečistôt v atmosfére (napr. vody 10 dní, resp. NH3 a NO3 vznikajúce pri búrke 5-10 dní).

Zákon o ovzduší - zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší), v znení z. č. 218/1992 Zb., z. č. 148/1994 Z. z. (úplné znenie vyhlásené pod č. 31/1995 Z. z.), z.č.256/1995 Z. z. a z. č.393/1998 Z. z.
definuje:
Emisný limit - hmotnostný tok vypúšťaných nečistôt (napr. v kg/hod. a s udaním max. koncentrácie škodloiviny) alebo sa emitované množstvo vzťahuje na jednotku výroby, výkonu, resp. stupeň znečistenia (vyjadrený napr. ako tmavosť dymu).

Imisný limit - najvyššia prípustná koncentrácia emitovaných nečistôt v ovzduší (NPK) - t.j. obsah škodlivín

Depozičný limit - najvyššie prípustné množstvo emitovaných nečistôt usadených na plošnú jednotku a za jednotku času

ZL = znečisťujúce látky
V atmosfére dochádza k prenosu - transmisii ZL (diaľkový až lokálny).
Príklad : ZDROJ (komín) produkuje, vypúšťa škodliviny - EMISIE, t.j. ZL vstupujú do atmosféry, kde dochádza k ich PRENOSU - transmisii a výsledkom je že na dom, strom, lúku a pod. dopadajú ZL a obsiahnuté škodliviny predstavujú tzv. IMISIE (vyjadrujú stav výsledného znečistenia ovzdušia).

Niektoré zákony súvisiace so znečisťovaním ovzdušia

Zákonom č.393/1998 Zb sa novelizoval zákon o ovzduší č.309/1991

478/2002 Zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) 336 kB
61/2004 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na vedenie prevádzkovej evidencie a rozsah ďalších údajov o stacionárnych zdrojoch

Implementácia VOC smernice 1999/13 EC (SED do SR sa realizovala ako:
409 V Y H L Á Š K A Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 19. septembra 2003, ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá

Vyhláška 409/2003

[08] Pôda a jej znečistenie - súčasť ekosystému

Pôdy - prírodný zdroj (úrodnosť) a výrobný prostriedok (odvetvia vyživujúce ľudí)

Úrodnosť - prírodná (daná prírodnými procesmi bez ľudského zásahu) a efektívna úrodnosť kultúrnych pôd - daná pozitívnymi zásahmi v rámci agrotechniky, hnojenia, regulácie vodného režimu - zavlažovanie, odvodňovanie, avšak negatívne ovplyvnená devastáciou a degradáciou pôd.

Pôdny fond sa delí na: Poľnohospodársky pôdny - Lesný pôdny - Zastavané plochy - Ostatné plochy

Zloženie pôdy

/ Pôdne činitele - zemina - podnebie - živé organizmy - reliéf územia - vek pôdy - podzemné vplyvy

/ Pôda je časové hmotné kontinuum - zložitý polyfunkčný otvorený 4-fázový systém PEVNEJ FÁZE - ROZTOKU - PLYNNEJ FÁZE - ŽIVEJ HMOTY v zemine, ktorý je funkciou matečného materiálu, organizmov, reliéfu a času.

V priebehu času sa vytvoril pôdny profil

Skladba pôdy

I. NEŽIVÁ ZLOŽKA
A. Minerálne substancie - pevná, kvapalná a plynná fáza,

II. ŽIVÁ ZLOŽKA
B. Organické substancie - humus, fytoedafón, zooedafón
C. EDAFÓN
D. Koreňové systémy rastlín - sorpčný a stabilizačný aparát

Pôdny edafón - bakteriálny, rastlinný, živočíšny

Anorganické látky - rastliny potrebujú makroživiny (C, O, H - N, P, K, Ca, Mg) a mikroživiny (S, Fe, Mn, Zn, Cl, B)

Organický podiel - humus vzniklý rozkladnými humifikačnými procesmi anaeróbne (rašeliny) až aeróbne (minerálne látky), preto podľa stupňa rozkladu ide o pestrú zmes organických látok až k ich rozkladným produktom

Znečisťovanie pôdy - lokálne, regionálne, kontimentálne (DDT)
Degradácia - mechanická, fyzikálna a fyz.-chemická, chemická, biologická, agronomická

KONTAMINÁCIA pôdy - prirodzeného pôvodu (odumreté časti rastlín a živočíchov, tieto sú biologicky ľahko rozložiteľné a rozklad prebieha ako samoočistiaca schopnosť, anaeróbne či aeróbne) a antropogénneho pôvodu (ťažké kovy, pesticídy, dusičnany sú najhoršie - priemysel, poľnohospodárstvo, skládky, doprava - tie sa sami nerozložia)

Výber z úplného znenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov .... viac na =>

Obsah a Prílohy 1 až 5

PRVÁ ČASŤ ÚVODNÉ USTANOVENIA
DRUHÁ ČASŤ PROGRAMY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
TRETIA ČASŤ PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA A POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE
DRUHÝ ODDIEL POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
A FYZICKÝCH OSÔB
ŠTVRTÁ ČASŤ DOVOZ, VÝVOZ A TRANZIT ODPADOV
PIATA ČASŤ NAKLADANIE S ODPADMI
ŠIESTA ČASŤ STARÉ VOZIDLÁ
SIEDMA ČASŤ ELEKTROZARIADENIA A ELEKTROODPAD
ÔSMA ČASŤ RECYKLAČNÝ FOND
DEVIATA ČASŤ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY ODPADOVÉHO
HOSPODÁRSTVA, OBCE A ICH PÔSOBNOSŤ
DESIATA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
JEDENÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

[10] Hodnotenie toxicity polutantov životného prostredia na biotické systémy. Toxicita. Genotoxicita. Mutagenita. Teratogenita. Ekotoxicita. Perzistencia. Bioakumulácia.

[Toxicita] - jedovatosť, schopnosť látky vyvolávať otravy. Čo je alebo nie je jed, je otázkou dávky. Toxické látky pôsobia na orgány alebo systémy orgánov, t. j. na krv, krvotvorbu, pečeň, ľadviny, periférna nervová sústava, imunitný systém. atď. Niektoré látky nezabíjajú hneď, ale sa hromadia postupne v živých organizmoch, ekosystéme a pod.

NPK - najvyššie prípustné koncentrácie - v praxi sa stanovujú ako hygienické limity hlavným hygienikom SR. Stanovujú sa pre ovzdušie, pitné a povrchové vody, potraviny, kaly atď. NPK - limity sú záväzné, orientačné alebo odporúčané.

[Genotoxicita] - látky postihujúce genetický materál buniek. Delia sa na karcinogénne, mutagénne, teratogénne, embryotické,... podľa toho, čo postihujú, napr.:
[- karcinogenita] - látky spôsobujúce nádorové bujnenie; ide o látky s dokázaným účinkom alebo podozrivé chemické karcinogény; ťažko sa dokazujú lebo nemajú prahový účinok - zisťuje sa napr. počet výskytov nádorových ochorení pri celoživotnej expozícií s 1 mikrogramom na meter kubický (počet úmrtí na 10 tis. obyvateľov po 70-ročnej expozícii a pri koncentrácii 1 um/m3)

Karcinogénny účinok sa dokázal pre niektoré polyaromatické uhľovodíky, vinylchlorid (prípadne aj pre Be, Cd, Cr6+, Ni, Pb, Zn, As (CdO, CrO4(2-), Ni).

[- mutagenita] - látky spôsobujúce génové a chromozómové mutácie, resp. až vývojové zmeny gentypu; menia dedičné vlastnosti jedincov, obvykle sú spojené s karcinogénnym účinkom (CdO, CrO4(2-), Ni)

[- teratogenita] - zasahuje sa zárodok vo vnútromaternicovom štádiu vývoja, vyvolávajú sa vady alebo abnormality v popôrodnom vývoji potomstva (udávajú sa teratogénne účinky metyloruti, zlúčenín As, Cd, Cr, Li, Pb)

[11] Globálne problémy v životnom prostredí. Kyslé dažde. Skleníkový efekt. Poškodzovanie ozónovej vrstvy zeme. Monitoring životného prostredia.

Nebezpečenstvo je v kombinácii globálnych problémov + Preľudnenie - nadmerná populácia + Vyčerpanie surovinových zdrojov + Znižovanie plochy pralesov

[Kyslé dažde - acidifikácia] - emisie plynov ako sú SO2, NOx, CO2 a pod. reakciou s vodou vznikajú kyseliny (sírová, dusičná, uhličitá), ktoré potom dopadajú na zem ako kyslé atmosferické zrážky. Alebo dochádza k suchej depozícii a priamemu pôsobeniu takýchro plynných emisií prípadne v kombinácii so suchými časticami (popolčeky, prach,..) na rastlinstvo a živočíchy. Pri styku s vodou produkty suchej depozície taktiež tvoria kyseliny. Kyslé dažde okrem poškodzovania stromov, vegetácie, spôsobujúaj koróziu konštrukcií, pamiatok, potrubí a pod. Na ŽP pôsobia nepriaznivo v koncentrácii 20-30 ug/m3.

Najvyšší podiel na emisiách majú oxidy síry (70% ) a dusíka (cca 30%). Situácia s emisiami SO2 - oxidu síričitého sa v ČR aj SR za uplynulých cca 10 rokov výrazne zlepšila.

Zdroje emisií zapríčuňujúcich kyslé dažde = tepelné elektrárne, energetický priemysel, spaľovne, doprava, diaľkový prenos emisií (cezhraničný), ... CO2 sa spotrebováva fotosyntézou, rozpúšťaním v oceánoch, odčerpávajú ho pralesy a lesné porasty. Odlesňovanie a lesné požiare teda zvyšujú produkciu CO2 do ovzdušia. Antropogénna emisia CO2 v súčasnosti je okolo 24-28 mld. ton = cca 4 tony na 1 obyvateľa zeme. Lesné ekosystémy odstránia ročne cca 5 mil. ton. CO2 a cca 40% emitovaného CO2 odstránia oceány(absorpciou) - [Polívka et al.].

Poznámka: Podľa Ústavu systémovej biologie a ekologie AV ČR hrozí klimatická zmena oteplenia , ČR => dynamika odčerpávania CO2 zo vzduchu - 8 t C na hektár za rok bola zistená kapacita českých lesov. Os. automobil 90 tis. km vyprodukuje toľko CO2 ako spotrebuje 1 hektár lesa (zdroj : relácia ČT 1 dec. 2005).

[Skleníkový efekt] - krátkovlnné žiarenie dopadá na zem a ohrieva ju. Teplo vyžarované z povrchu zeme ako infračervené žiarenie zachytávajú plynné zložky v ovzduší - najmä vodná para (2/3) a CO2 (30 %), tiež metán CH4, oxidy dusíka NOx, ozón O3 achlórované a flórované uhľovovodíky /freóny/ (spolu 3 %), ktoré voláme skleníkové plyny. Za rovnováhy tieto udržujú v prízemnej vrstve atmosféry o cca 30 St. C vyššiu, než keby v nej uvedené plyny neboli . Ak sa antropogénnou činosťou zvyšuje obsah CO2, resp. skleníkových plynov, tak sa tepelné žiarenie viacej pohlcuje, t.j. nedostane sa von zo "skleníka" - prízemnej vrstvy a dochádza ku globálnemu otepľovaniu, t.j. teplota v "skleníku = prízemnej vrstve zeme" sa postupne zvyšuje.

VOC - prchavé organické látky (rozpúšťadlá - benzíny,...) nie sú skleníkovými plynmi, ale vytvárajú troposferický ozón (sú prekurzormi). Obdobne aerosóly a SO2 prispievajú negatívne k skleníkovému efektu.

[CORDIS focus : RCN25134] More - Viacej ... => V UK sa spustil najväčší experiment simulujúci vplyv klimatických zmien na vodné riasy. Použije sa 42 vodných nádrží vyhrievaných tak, aby sa zistil vplyv zvýšenia teploty o 4 st. C simulujúceho podmienky klimatickej zmeny na riasy (algae) a ich toxicitu.

[Smog a troposferický ozón]

Herčík - v období vzniku smogu sa tvorí nadmerne troposferický ozón a oxidačné látky, ktoré vznikajú za denného svetla fotochemicky (h x v). Ak je teda veľa plynného znečistenia, nečistoty najmä NO2, SO2 a aldehydy absorbujú totiž UV žiarenie a v exitovanom (aktivovanom) stave reagujú s molekulárnym O2 za tvorby ozónu. Schématicky sa to dá popísať takto:
(SO2 / RCHO / VOC + h.v => SO2* / RCHO* / VOC* + O2 => SO3 / RCO3H + O3) - väzba sa teda neštiepi, ale vznikajú aktivované stavy na rozdiel od reakcií NO2

Nebezpečný je najmä NO2, lebo ten nevytvára aktivované stavy, ale štiepi sa na oxid dusnatý NO2 => NO + O*, ktorý s atomárnym O2 tvorí ozón O3. Avšak vzniknutý NO sa regeneruje znovu na NO2, takže ten je stále k dispozícii a aj v malých koncentráciáchteda stále "dookola" sa vytvára ozón (NO + O3 = NO2 + O2). Sumárna reakcia teda je 3O2 = 2O3 lebo NO2 sa regeneruje.

K tvorbe troposferického O3 dochádza rýchlo v priebehu 1 hodiny (až 60-80 ug/m3) a ten sa potom postupne spotrebováva, pričom s ostatnými fotooxidantami sa podieľa na tvorbe smogu. Súčasná koncentrácia smogu je 2-3 x vyššia ako v období priemyselnej revolúcie.

BAT technika (Best Available Technique) a European IPPC Bureau

BAT technika sa zadefinovala v smernici IPPC. Cieľom smernice IPPC (96/61/EC, IPKZ) je dosiahnuť integrovanú prevenciu a riadenie znečisťovania produkovaného najvýznamnejšími priemyselnými činnosťami.

Na základe BAT techniky sa poskytuje povolenie na prevádzkovanie veľkých zdrojov znečistenia, t.j. povinnosťou štátnej správy a prevádzkovateľov zariadení je zabezpečiť takú ich prevádzku (napr. lakovní, galvanizovní, oceliarní,...), aby sa realizovalivšetky nevyhnutné opatrenia na zabránenie znečisťovania vychádzajúc z použitia tzv. "najlepšej dostupnej techniky" (BAT - Best Available Techniques /článok 3/).

DEFINÍCIE BAT - Best Available Technique (najlepšej dostupnej techniky)

"najlepšia dostupná technika" (BAT) - najefektívnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností a metód ich prevádzkovania, ktorý naznačuje praktickú vhodnosť jednotlivých techník byť základom pre stanovenie limitných hodnôt emisií, navrhnutých s cieľom prevencie a ak to nie je možné, zníženie emisií a dopadu na životné prostredie ako celok,

"techniky" - zahŕňa ako použitú technológiu, tak aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a odstavené,

"dostupné" - techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, berúc do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sú techniky používané, alebo vyrábané v členskom štáte, ktorého sa to týka, pokiaľ sú za rozumných podmienok dostupné prevádzkovateľovi,

"najlepšie" - techniky, ktoré sú najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.

Aplikácia BAT techniky na povrchové úpravy z činností technických komisií TWG STS a TWG STM je v príspevku => z Galvanotechnickej konferencie SSPU (2006)

Environmentálny manažment (riadenie) v praxi. ISO 9001 => ISO 14 001 EMS - EMAS I a II
bývalý podnik ZTS Dubnica =>

Ako sa uvádza v predchádzajúcich častiach, antropogénnou činnosťou, či už technologickou (podniky) alebo osobnou (mestá, dediny, domy) človek vplýva na okolité prostredie (environment, životné prostredie) tým, že ho znečisťuje. Ináč povedané, antropogénnou činnosťou sa vnášajú do prirodzeného ekosystému, ktorý je v danom čase v určitej rovnováhe (homeostáze) a na lokálnej až globálnej úrovni, rôzne odpady, odpadové vody, emisie do ovzdušia, chemické látky do potravinových reťazcov, resp. aj prídavné energie, geneticky zmenené informácie a pod. Pri vysokom zaťažení environmentu môže dôjsť k porušeniu rovnováhy až k zániku ekosystému.

Ideálnym prípadom je preto, aby sa antropogénna činnosť zosúladila, dostala do rovnováhy s prirodzeným ekosystémom. To je vlastne aj cieľom environmentálneho manažmentu, ktorý rieši v podstate minimalizovanie vplyvu priemyslu (technológií), štátne a verejnej správy na environment. Minimalizácia vplyvu antropogénnych činností sa dá pozitívne riešiť a manažovať (riadiť) na báze jednoduchého sedliackeho rozumu alebo prostredníctvom sofistikovaných, cieľavedomých systémových postupov aopatrení na úrovni štátov, regiónov až podnikov, čo je tiež jednou z úloh ENVIRONMNETALISTIKY. Ide teda o stratégie a politiku (EU, štátna správa) a environmentálny manažment (podniky).

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v priemysle celosvetovo zaviedol a znormoval do normy ISO 9000-4 model systému manažmentu kvality výrobkov a služieb - používa sa aj skratka SMK alebo anglická QM - Quality Management, resp.TQM - Total Quality Management (pozri napr. Go ). Model systému kvality sa rozdelil do 20 prvkov kvality. Ako hlavný technický dokument slúžila príručka kvality. V roku 2000 sa normy zrevidovali a v ISO 9001:2000 v princípe sa pôvodných 20 prvkov kvality nahradilo procesným prístupom, t.j. akékoľvek organizačné, technické, kontrolné, obstarávacie, zdelávacie a ďalšie činnosti sa chápu ako procesy. V podnikoch sú teda vstupné a výstupné procesy a tieto sa sledujú, zdrojovo zabezpečujú, vyhodnocujú a prijímajú nápravné opatrenia v kontinuálnej slučke neustáleho zlepšovania.

Vzhľadom na rozširujúce sa znečisťovanie životného prostredia postupne vznikla potreba v podnikoch detailnejšie sledovať a manažovať aj to, čo sa týka environmentu, t.j. čo má vplyv (impact) na prostredie. Zo systému manažmentu (riadenia) kvality sa následne vychádzajúc z ISO 9001 postupne rozvinuli ďalšie systémy, ako je systém environmentálneho manažmentu do normy ISO 14001 (skratka EMS - Environmental Management System), pričom každému z 20 prvkov ISO 9001sa priradila skupina prvkov v norme ISO 14001. Na normu STN EN ISO 14001 potom nadviazali normy radu 14040 - hodnotenie životného cyklu, environmentálne audity a ďalšie.

[Uzáver] - Celková kvality má v podmienkach priemyselného podniku viacero zložiek
- technickú (úžitkovú)
- environmentálnu
- sociálnu
- ekonomickú (náklady, návratnosť)
- hygienickú
- bezpečnostnú a pod.

Manažmentom environmetálnej zložky kvality za účelom ochrany environmentu, životného prostredia a znižovania vplyvov technológií (priemyslu) na environment, životné prostredie sa zaoberá EMS - Systém environmentálneho manažmentu. Tento sa v podnikoch (tiež v mestách a na komunálnej úrovni) aplikuje podľa normy STN EN ISO 14001. Jej posledná revízia je z roku 2005. Zmeny oproti roku 1996 sú popísané napr. na nemeckej stránke 1996 * 2005 , kde je možnosť využiť aj diskusné fórum http://www.glatzner.de/forum/index.html.

Štruktúra normy DIN EN ISO 14001:2005

1 Anwendungsbereich Oblasť použitia
2 Normative Verweisungen Normatívne odkazy
3 Begriffe Pojmy
4 Anforderungen an ein Umweltmanagementsystem
Požiadavky na systém environmentálneho mmažmentu

4.1 Allgemeine Anforderungen Všeobecné požiadavky
4.2 Umweltpolitik Environmentálna politika
4.3 Planung Plánovanie
4.3.1 Umweltaspekte Environmentálne aspekty
4.3.2 Rechtliche Verpflichtungen und andere Anforderungen Právne povinnosti a ďalšie požiadavky
4.3.3 Zielsetzungen, Einzelziele und Programm(e) Ciele, dielčie ciele a programy
4.4 Verwirklichung und Betrieb Realizácia v podniku
4.4.1 Ressourcen, Aufgaben, Verantwortlichkeit und Befugnis Zdroje, úlohy, zodpovednosť, autorizácia
4.4.2 Fähigkeit, Schulung und Bewusstsein Schopnosti, školenia a vedomosti
4.4.3 Kommunikation Komunikácia
4.4.4 Dokumentation Dokumentácia
4.4.5 Lenkung von Dokumenten Riadenie dokumentácie
4.4.6 Ablauflenkung Riadenie vyraďovania zo životného cyklu
4.4.7 Notfallvorsorge und Gefahrenabwehr Prevencia úrazov a prevencia rizika
4.5 Überprüfung Preskúmanie
4.5.1 Überwachung und Messung Kontrola a meranie
4.5.2 Bewertung der Einhaltung von Rechtsvorschriften Hodnotenie dodržiavania právnych predpisov
4.5.3 Nichtkonformität, Korrektur- und
Vorbeugungsmaßnahmen Nezhody, nápravné a preventívne opatrenia
4.5.4 Lenkung von Aufzeichungen Riadenie záznamov
4.5.5 Internes Audit Interný audit
4.6 Managementbewertung Preskúmanie manažmentom

Anhang A (informativ) Anleitung zur Anwendung dieser internationalen Norm Príloha A (informatívna) Návod na použitie tejto medzinárodnej normy
Anhang B (informativ) Übereinstimmung zwischen ISO 14001:2004 und ISO 9001:2000 Príloha B (informatívna) Zhoda medzi ISO 14001:2004 a ISO 9001:2000
LiteraturhinweiseOdkazy na literatúru

Európska legislatíva - podľa EMAS (kým ISO 14001 je podľa svetovej normalizačnej organizácie ISO, EMAS je na podmienky EU)

[12] Hlavné medzinárodné dohovory o životnom prostredí. Environmentálny manažment a podniková ochrana ŽP. Environmentálna politika, ciele, prostriedky a medzinárodné súvislosti.

V rámci informačného systému o životnom prostredí ISŽP funguje enviroportál, kde sú aj =>

Hlavné medzinárodné dohovory o životnom prostredí

Podávanie globálnych správ k trvalej udržateľnosti

Sustainable reporting na > stránke GRI s
On-line návodmi .

Víziou iniciatívy na zostavovanie "globálnych správ" (GRI) je, aby sa správy o ekonomickej, environmnetálnej a sociálnej výkonnosti vo všetkých spoločnostiach stalo takou rutinnou záležitosťou na porovnávanie ako sú finančné správy.

The Global Reporting Initiative’s (GRI) vision is that reporting on economic, environmental, and social performance by all organizations becomes as routine and comparable as financial reporting.

Nemecký text na: http://www.globalreporting.org/guidelines/2002/2002Guidelines_German.pdf - Francúzsky text na: http://www.globalreporting.org/guidelines/Guidelines2002_FR.pdf - Anglický text na:
http://www.globalreporting.org/guidelines/2002/GRI_guidelines_print.pdf

[TUR - trvalo udržateľný rozvoj a Agenda 21] => EU Sustainable Development Strategy - Sustainability

Stratégia trvalo udržateľného rozvoja (TUR) EÚ sa prijala na zasadnutí Rady v Götheborgu v júni 2001 (je zakomponovaná do tzv. Lisabonskej výzvy). Nadväzuje na svetový summit OSN v Rio de Janeiro, kde sa TUR "zaviedol" s Agendou 21 ako jeho výkonným programom. Na summite TUR v roku 2002 v Johannesburgu sa skonštatovalo, že pokrok po 10 rokoch nesplnil pôvodné očakávania a problematiku TUR treba celosvetovo viacej internacionalizovať.

Ako vyplýva z ďalej uvedených definícií, trvalo udržateľný rozvoj možno v súčasnosti chápať aj ako požiadavku "udržiavať pre súčasnú a budúce generácie vyvážený rozvoj ekonomickej (kapitál), environmentálnej a sociálnej oblasti tak, aby si uspokojili svoje potreby, ale neohrozili pritom prirodzenú biodiverzitu a rovnováhu ekosystémov (t.j. rozmanitosť existencie živých organizmov a homeostázu).

Princíp TUR veľmi dobre vystihuje ľudová rozprávka o 3 GROŠOCH [*1 groš sa vracia minulosti (otcovi), z jedného sa žije (úsporne, efektívne využívam zdroje) a 1 sa šetrípre budúcnosť (požičiava synovi) a na všetko používam zdravý sedliacky rozum].

Lisabonská agenda (EU) a MINERVA (Národná Lisabonská stratégia SR)

[Lisbon Strategy - Lisbon Agenda - Lisbon Process] [ Sustainability ]

V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou.“ Lisabonská agenda nadväzuje na trvalo udržateľný rozvoj a jeho výkonný dokument Agendu 21.

Konkrétne sa dohodlo, že pre dosiahnutie cieľov sa bude treba zamerať na tieto oblasti:
* príprava na prechod na poznatkovo orientovanú ekonomiku spoločnosť
* podpora informačnej spoločnosti
* podpora výskumu a vývoja
* urýchlenie procesu štrukturálnych reforiem pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť
* dobudovanie spoločného trhu modernizovanie európskeho sociálneho modelu
* investovanie do ľudí
* boj so sociálnou vylúčenosťou udržateľná a zdravá hospodárska situácia
* vhodný rast aplikovaním vhodného mixu makroekonomických politík.

V súčasnosti sa v EU zvyšuje podpora zavádzania Lisabonskej stratégie, t.j. hovorí sa o jej "opätovnom spustení" = > " implementation of the relaunched Lisbon Strategy and its focus on more growth and jobs in the EU"

[MINERVA]

Minerva ako aplikácia Lisabonskej stratégie na SR vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národnej lisabonskej stratégie, ktorú predložilo ministerstvo financií na verejné pripomienkovanie v novembri 2004. Tento dokument jezas konkretizáciou Lisabonskej stratégie EÚ pre potreby Slovenska.

Na podporu rozvoja znalostnej ekonomiky stratégia vytýčila 4 oblasti:

1.Informačná spoločnosť.
2.Inovácie, veda a výskum.
3.Investície do ľudí a vzdelávania.
4.Podnikateľské prostredie.

Napr. v oblasti výskumu: Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru: domáci výskum podporovaný z verejných zdrojov musí zodpovedať kvalitou a zameraním aktuálnym európskym a
svetovým štandardom, základný výskum musí odrážať aktuálny vývoj vo svetovej vede, aplikovaný výskum a vývoj musí zas reagovať na najdôležitejšie hospodárske výzvy a prispievať k ekonomickému rastu, preto musí byť v oblasti aplikovaného výskumu a vývojazabezpečené
aktívne prepojenie medzi akademickým sektorom a podnikateľským sektorom.

Vláda Slovenskej republiky v decembri 2006 schválila operačný program Informatizácia spoločnosti. Tento operačný program je strategickým dokumentom v programovom období 2007–2013, na základe ktorého bude poskytovaná podpora informatizácie spoločnosti s využitím národných zdrojov a zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Definuje globálny cieľ, prioritné osi, opatrenia a aktivity, ktoré budú podporované na území cieľa Konvergencia v rokoch 2007 - 2013.

Program MINERVA sa v podstate implementuje cez návrh Ministerstva financií => ? "Návrh Operačného programu Znalostná ekonomika"

Knihy:
Kodíček Kodíček - prehľad obrázkov Wittlinger Wittlinger - Rusko
[E-books Fyzika] - pdf 210 strán

Podmienkou obdržania zápočtu je spracovanie semestrálnej práce. Na podporu študentov sa spracovala vzorová semestrálna práca, ktorú si môžete stiahnuť z VZOR Práce - DOC !!! * PDF

[Ako citovať literatúru (2007-2008)]

Citácie sa robia podľa medzinárodnej normy ISO STN 690 alebo aj podľa iných konvencií (napr. v bývalých normách ČSN). Táto norma však nebola všade akceptovaná a tradičné odborné zahraničné a naše zdroje používajú klasický zápis, napr. za autorom dáva dvojbodka a medzi autormi pomlčky (Polívka, Ľ. - Tureková, I. - Balog, K.:). Podľa môjho názoru je starší spôsob vhodnejší pre programovanie podporného softvéru, pretože dvojbodku môže využiť programátor ako identifikačný znak.

[Zápis podľa normy ISO STN 690]

[1] Polívka, Ľ., Tureková, I., Balog, K. Základy environmentalistiky. Bratislava: STU, 1999,104. ISBN 80-227-1247-7.

[2] Herčík, M. Životní prostředí. Úvod do studia. Ostrava: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava: FMMI, 2002, 136 s. ISBN 80-248-0107-8.

[Príklady citovania podľa našich informačných špecialistov zo zdroja UNIBA: ] - ? LITERATÚRA A BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

MAKULOVÁ, Soňa. 2002. Vyhľadávanie informácií v internete. Problémy, východiská, postupy. Bratislava: EL&T, 2002. 376 s. ISBN 80-88812-16-X.

WILSON, Tom D. 2002. Alfred Schutz, phenomenology and research methodology for information behaviour research. [online]. [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete:<http://informationr.net/tdw/publ/papers/schutz02.html>

AGICHTEIN, Eugene - LAWRENCE, Steve - GRAVANO, Luis. 2000. Learning Search Engine Specific Query Transformations for Question Answering. In WWW10, May 2-5, 2001, Hong Kong. [cit. 2003-03-13]. Dostupné na internete: <http://www10.org/cdrom/papers/348 >.

ALBRECHTSEN, Hanne, Hjorland, Birger. Information Seeking and Knowledge Organization : The Presentation of a New Book. Knowledge Organization, Vol. 24 (1997), No.3, 136-144.

BUTLER, H.J. 1995. Where Does Scholarly Electronic Publishing Get You? In Journal of Scholarly Publishing. ISSN 1198-9742, July 1995, Vol. 26, No. 4, pp. 234-246.

SOCIAL Science Methodology in the New Millennium. 2000. Proceedings of the Fifth International Conference on Logic and Methodology. Cologne : Zentralarchiv für Empirische Sozialforschung, 2000. 450s.

FULLER, Rodney, De Graff, Johannes. Measuring User Motivation from Server Log Files. [cit. 2003-03-13]. Dostupné na internete:<http://www.microsoft.com/usability/webconf/fuller/fuller.htm >. GIDDENS, A. 1999. Sociologie. Praha : Argo 1999. 595 s. ISBN 80-7203-124-4.

HARNAD, S. 1996. Implementing Peer Review on the Net: Scientific Quality Control in Scholarly Electronic Journal. In PEEK, R. – NEWBY, G. (Eds.) Scholarly Publishing : The Electronic Frontier. Cambridge MA : MIT Press, 1996. [cit. 2003-08-01]. Dostupné aj na internete:<http://www.ecs.soton.ac.uk/~harnad/Papers/Harnad/harnad96.peer.review.html>.

HEPWORTH, Mark. Investigating Methods for Understanding User Requirements for Information Products. In: Information Research, Vol. 4, (1998),No.2.<http://www.shef.ac.uk/~is/publications/infres/isic/hepworth.html>

KOBOLKOVÁ, M., LECKÝ,P. 2001. Projekt Prístupnosť www stránok. Dostupné: http://cezapwww.fmph.uniba.sk/pristupnost/projekt.html.

STEINEROVÁ, J. 2003.Vzorce využívania informácií používateľov akademických a vedeckých knižníc. In Informačné správanie a digitálne knižnice. Zborník z medzinárodnej konferencie. Bratislava : CVTI SR, 2003, s. 66-89. ISBN 80-85165-87-2.

STEINEROVÁ, Jela. 2001. Human Issues of Library and Information Work. [online]. In: Information Research. Vol.6, January 2001, No.2. (s.1-8). [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete:<http://informationr.net/>

STEINEROVÁ, Jela. 2003b. In Search for Patterns of User Interaction for Digital Libraries. In: T. Koch, I. Torvik Solvberg (eds.): Research and Advanced Technology for Digital Libraries. 7th European Conference, ECDL 2003, Trondheim, Norway, August 17-22, 2003. Proceedings. Berlin: Springer Verlag, 2003, p. 13-23. - ISBN 3-540-40726-X - Lecture Notes in Computer Science. 2769.

Pripravil som pre Vás ako pomôcku ukážku abstraktu

Mám napr. tému práce Kyslý dážď - ACID RAIN (a pomôžem si textom z definícií, tzv. glossary zo stránky EPA

Abstract - anglicky

In the paper Acid Rain as the result of sulfur dioxide (SO2) and nitrogen oxides (NOx) reacting in the atmosphere with water and returning to earth as rain, fog, or snow is described. Both wet and dry deposition are discussed. Wet deposition refers to acidic rain, fog, and snow. Dry deposition refers to acidic gases and particles. The most acidic rain falling has a pH of about 4.3. Also an comparison of coal and natural gas combustion in the view of forming of emissions is presented. (Hercik, 2002).

Abstrakt - po slovensky

V príspevku sa popisuje kyslý dážď ako výsledok rekcie oxidu síričitého a oxidov dusíka reagujúcich v atmosfére s vodou a vracajúcich sa na zem ako dážď, hmla alebo sneh. Diskutuje sa aj mokrá aj suchá depozícia. Mokrá depozícia sa týka okysleného dažďa, hmly a snehu. Suchá depozícia sa týka okyslených (kyslých) plynov a častíc. Väčšina padajúcich kyslých dažďov má pH okolo 4,3. Prezentuje sa aj porovnanie spaľovania uhlia a zemného plynu z hľadiska tvorby emisií (Herčík, 2001).

Do odkazov na literatúru dám potom:
[1] Herčík, M. Životní prostředí. Úvod do studia. Ostrava: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava: FMMI, 2002, 136 s. ISBN 80-248-0107-8.

Užitočné vety pre písanie abstraktu / anotácie / v angličtine a nemčine

[Príklad abstraktov z online časopisu SCIENCE DIRECT]

XXXX are presented alebo is presented / wird presäntiert. !!!* XXXX - dám názov témy semestrálnej práce, napr.: The impact of industry on environment is presented (vplyv priemyslu na životné prostredie je prezentovaný) - Einwirkung der Industrie aufUmwelt wird presäntiert.

Témy semestrálnych prác zo Základov environmentalistiky

kliknite na => ZOZNAM online

Poznámky:

1.Študent si navrhne niektorú z uvedených tém, prípadne aj vlastnú, pričom sa bude klásť dôraz na spracovanie informácií hlavne z internetových vzdelávacích stránok a spracovanie spoločnej rešerše.

2. Odporúčam, aby sa semestrálne práce vytvárali v dvojiciach až štvoriciach, čím sa študenti trénujú v tímovej spolupráci.

3. Ak máte napr. známych, príbuzných a pod., ktorí pracujú v závodoch alebo iných inštitúciach, odporúčam, aby ste sa s nimi dohodli a spracovali tému z ich prostredia.

4. Zdroje literatúry môžem poskytnúť z mojich osobných materiálov - publikačnej činnosti, zo zborníkov seminára V4 v Trenčíne, CD-čiek z európskych projektov ISACOAT, PREPARE, galvanotechnických konferencií v Bratislave, Innsbrucku, materiálov z činností technických komisií TK 76 (SUTN), TWG STS Sevilla - k BAT (najlepšej dostupnej technike) a pod.

Kliknite,chvíľu počkajte, kým sa objaví profesor, ktorý vás vyzve: Prosím, vložte text. Zapíšte anglický text zo štúdia ZE (napr. preneste vetu z Wikipedie, Encyklopedie Britannica) alebo čo chcete a kliknite na Say It (vpravo). Profesor prečíta váš text. Musíte mať zapnuté reproduktory!!!