[Down]   Sv-Diary   / 19.02.2013 / [ www.svti.sk ]

[1] [14] Témy prednášok
[2] [01 En-Sk] Ekológia - kategórie
[3] [01-02] Ekológia, environmentalistika, bunka - populácia, ekosystém
[4] [01-02] Ešte raz k pochopeniu dejov v ekosystéme
[5] [03] Energia a energetické cykly. Energia a fotosyntéza v živých organizmoch.
[6] [03] Energia v ekosystéme
[7] [03] Entrópia a usporiadanosť systému
[8] [04] Kolobeh látok
[9] [04] Biogeochemické cykly Kolobeh látok Wikipedia
[10] [05] Technológie
[11] [06] Voda 1 - znečisťovanie
[12] [06] Voda 2 - znečisťovanie
[13] [06] Voda 2 - CV Samočistiace pochody
[14] SCHEMA VODA
[15] [07] Znečisťovanie ovzdušia
[16] [07] Ochrana ozónovaj vrstvy EN
[17] [08] Pôda
[18] [09] Odpady v životnom prostredí
[19] [09] Odpady ŽP - Zákon 409/2006 => Úplné znenie zákona 223/2001
[20] [10] Znečisťovanie organizmov / bioty / ekosystémov
[21] [11] Globálne problémy v ŽP + Jazykové okienko
[22] [12] Dohovory a protokoly o ŽP - aplikácia na podnik - EMS
[23] [12] Environmentálny manažment EMS (svet) - EMAS (EU)
[24] [12] BAT Najlepšia dostupná technika
[25] [12] ISO 9000 Systémy manažmentu kvality
[26] [13] Lisabonská agenda (EU) a MINERVA (Národná Lisabonská stratégia SR)
[27] [13] TUR- Agenda 21 - Národná stratégia SR TUR
[28] [13] EU politika a legislatíva IPPC, NEC, CLP, CAFE
[29] [13] TUR - Global reporting - trendy v environmentálnej politike
[30] 2013 ZE - niekoľko animácií (bunky)
[31] TABUĽA ZE - Načarbané schémy pre semestrálne práce
[32] Požiadavky na semestrálnu prácu 2011
[33] Ako citovať a vyhnúť sa plagiátorstvu
[34] Fotosyntéza-schéma
[35] Entalpie a fotosyntéza
[36] Fotosyntéza-internet
[37] [CHEMIA 1950]
[38] monitor Základy ekológie (e-publikácia)
[39] MONITOR Energie v EU
[40] ZE Semestrálne práce (pokyny)
[41] TECHNO Umweltschutz Baden Württenberg
[42] Notes Úvod DKM
[43] Notes DKM Piatok2
[44] Notes DKM Sobota2
[45] Notes DPM - k prednáškam 1
[46] Notes DPM - k cvičeniam
[47] Notes DPM - k prednáškam 2
[48] Zaujímavosti - doplnkové čítanie
[49] ZE Linky + IPPC
[50] Environmentálna legislatíva
[51] Notes DPM - Znečisťovanie živých organizmov
[52] Doplnky k odpadom - využití biomasy a smernici EU k obnoviteľným zdrojom
[53] Info z cvičení - výpočty ppm, pH
[54] Notes Úvod+Mendelejevova tabuľka
[55] CV pH v environmentalistike
[56] 2008 Témy semestrálnych prác
[57] 200X SemPraca - Abstract - užitočné vety
[58] 200X SemPraca - Abstrakt - návod, ako urobiť abstrakt pre tému Kyslý dážď
[59] 2005-7 SemPraca - Ako citovať
[60] 2009 Požiadavky na semestrálnu prácu
[61] Citácie vzor ČR + Kodíček
[62] En Počítač prečíta zapísaný anglický text
[63] Klimatické zmeny (Lapin)
[64] STUDY DNA, RNA - prenos informácií
[65] STUDY Jindra Energetika dýchacieho reťazca
[66] CV Roztoky - Ionizácia - Hydrolýza - Súčin rozpustnosti
[67] CV oxidácia a redukcia
[68] CV Rovnováhy v roztokoch elektrolytov
[69] 2007 Imatrikulácia
[70] 200 Na úvod od autora
[71] Encyklopedia Britannica
[72] LN Nové Virtuálne knihy a skriptá
[73] LN EDU Dýchanie
[74] LN EPA Pollutants/Toxics - polutanty a toxické látky
[75] LN Informačný Systém pre Emisie Skleníkových Plynov SR
[76] LN EU - reporting a smernice
[77] LN => STUDY Užitočné linky k semestrálnym prácam
[78] LN Borecký,L. - rozmery organizmov a rozdelenie
[79] LN Borecký,L. - mikrobiológia - bunkové a nebunkové organizmy
[80] CV Aktivačná energia + STUDY
[81] CV STUDY SACHARIDY
[82] CV STUDY PEPTIDY
[83] _ Fotky z imatrikulácie 2007
[84] 2006 ze Sylaby 2
[85] 2006 ze Sylaby 1
[86] CV [07] MultiSEARCH
[87] CV Biochemické procesy
[88] CV Cvičenia - prepočty ppm a mg/m3 vzduchu
[89] CV Dipólový moment
[90] CV Látkové množstvo - 1 mól
[91] CV Prepočet 1 ppm plynov na mg/m3 vzduchu
[92] CV Prepočty jednotiek
[93] CV [05] Biochemické procesy
[94] CV Témy cvičení - 2005-6
[95] CV POLYCHROMATICKÉ SVETLO
[96] CV Technické normy
[97] CV Vysvetlenie rozpúšťania, disociácie iónových až organických látok
[98] CV [07] Ovzdušie č. 409/2003 VOC - vyhláška (Rozpúšťadlová smernica)
[99] CV [07] Príklad Herčík - výpočet emisií
[100] CV [??] IPPC - zákon o IPKZ 245/2003 + Vyhláška 391/2003
[101] STUDY Das minimale Genom für die Photosynthese
[102] STUDY Kenneth C. Hutchin. Ako si nezabiť muža, ženu, deti a seba samého
[103] STUDY ENVBIO Anaerobná glykolýza
[104] STUDY ENVBIO SKRATKY
[105] STUDY ChemgaCourse - Fotosyntéza
[106] STUDY Chloroplasty
[107] STUDY Fotosyntéza Z Schémy
[108] STUDY Fotosyntéza Poznámky
[109] STUDY Botanik online - The Internet Hypertextbook
[110] STUDY Fotosyntéza Svetlá fáza
[111] STUDY ENVBIO Dýchací reťazec

[1] [14] Témy prednášok   | ZE PREDNASKY Sylaby |   Metodika | ZE Témy prednášok

[Literatúra]
* Tieto e-študijné materiály + linky
* Skriptá MTF (Balog / Rusko / Sirotiak)
* Herčík
* Bratislavčania (Grant)


[1] Príroda ako ucelený systém. Kategorizácia vzťahu človek - príroda. Ekológia a životné prostredie. Základné ekologické a environmentálne pojmy a vzťahy. Jedinec, druh a populácia. Ekosystém. Biosféra.

[2] Biotické a abiotické faktory v prostredí. Fyzikálne faktory. Chemické faktory. Vplyv ostatných organizmov.

[3] Energia a energetické cykly. Energia a fotosyntéza v živých organizmoch.

[4] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly. Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka. Cyklus síry. Cyklus kyslíka. Cyklus fosforu.

[5] Vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Všeobecné vplyvy na životné prostredie. Technológia - problémy, postoje a ponúkané riešenia.

[6] Voda, význam, zdroje, znečistenie, kolobeh vody. Základné charakteristiky vodných útvarov, život vo vode. Znečisťovanie vôd.

[7] Vzduch a jeho znečistenie. Zloženie a stratifikácia ovzdušia. Najvýznamnejšie látky znečisťujúce ovzdušie. Rozptyl látok znečisťujúcich ovzdušie.

[8] Pôda a jej znečistenie. Zloženie pôdy, znečisťovanie pôdy. Degradácia poľnohospodárskych pôd a erózia pôdy. Cudzorodé látky v pôde.

[9] Odpady životného prostredia. Prevencia vzniku odpadov. Zneškodňovanie odpadov. Kategorizácia a katalóg odpadov.

[10] Hodnotenie toxicity polutantov životného prostredia na biotické systémy. Toxicita. Genotoxicita. Mutagenita. Teratogenita. Ekotoxicita. Perzistencia. Bioakumulácia.

[11] Globálne problémy v životnom prostredí. Kyslé dažde. Skleníkový efekt. Poškodzovanie ozónovej vrstvy zeme. Monitoring životného prostredia.

[12] Environmentálny manažment a podniková ochrana ŽP. Environmentálna politika, ciele, prostriedky a medzinárodné súvislosti. Hlavné medzinárodné dohovory o životnom prostredí.

[13] Environmentálna politika Európskej únie. Trvalo udržateľný rozvoj a Agenda 21.


[2] [01 En-Sk] Ekológia - kategórie   | ZE PREDNASKY |   Prednášky | 2009 Úvodné časti

[Britannica 9] - Študijný nečistopis - podpora výučby angličtiny
ECOLOGY => also called bioecoLOGy - bionomics - or environmental bioLOGy (Ekonómia prírody - Biológia Ekosystémov)

study of the relationships between organisms and their environment. Some of the most pressing problems in human affairs—expanding populations, food scarcities, environmental pollution including global warming, extinctions of plant and animal species, and all the attendant socioLOGical and political problems—are to a great degree ecoLOGical.

Štúdium vzťahov medzi organizmami a ich prostredím. Niektoré z ťaživých problémov súvisiace s pôsobením človeka - rozširujúca sa populácia, nedostatok potravy, znečisťovanie environmentu (prostredia) vrátane globálneho otepľovania, vyhynutie rastlinnýchdruhov a zvierat a všetky súčasné socioLOGické a politické problémy - sú vo veľkej miere ekoLOGické .

The word ecoLOGy was coined by the German zooLOGist Ernst Haeckel, who applied the term oekoLOGie to the “relation of the animal both to its organic as well as its inorganic environment.” The word comes from the Greek oikos, meaning “household,” “home,”or “place to live.” Thus, ecoLOGy deals with the organism and its environment.
Google Translator: Slovo ekológia boli razené v nemeckom zoológ Ernst Haeckel, ktorý použil termín oekoLOGie na "vzťah zvieraťa k jeho organické aj anorganické prostredia." Slovo pochádza z gréckeho Oikos, čo znamená "domácnosť" " domov, "alebo" miesto pre život. "Tak, ekológia zaoberá organizmu a jeho prostredie ..


The concept of environment includes both other organisms and physical surroundings. It involves relationships between individuals within a population and between individuals of different populations. These interactions between individuals, between populations, and between organisms and their environment form ecoLOGical systems, or ecosystems.
Google => Pojem životné prostredie zahŕňa aj iné organizmy a fyzické okolie. To sa týka vzťahov medzi jednotlivcami v populácii a medzi jedincami z rôznych populácií. Tieto interakcie medzi jednotlivcami, medzi populáciou a medzi organizmami a ich prostredím forme ekoLOGických systémov, alebo ekosystémov.

EcoLOGy has been defined variously as “the study of the interrelationships of organisms with their environment and each other,” as “the economy of nature,” and as “the bioLOGy of ecosystems.”
Google => Ekológia je rozlične definovaný ako "štúdie o vzájomných organizmov a ich prostredia a sebe navzájom," ako "hospodárstvo prírody" a ako "biológia ekosystémov."



Historical background * Hitorické pozadie (výber)

... Theophrastus first described the interrelationships between organisms and between organisms and their nonliving environment.

... The American botanists studied the development of plant communities, or succession (see community ecoLOGy: EcoLOGical succession).biotic whole.

Poznámka: WordWeb: Sukcesia = succession => the gradual and orderly process of change in an ecosystem brought about by the progressive replacement of one community by another until a stable climax is established [postupný proces zmien v ekosytéme, kedy jedna komunita nahtadí druhú až do stabilnej rovnováhy (vrcholu)]

... English economist Thomas Malthus called attention to the conflict between expanding populations and the capability of Earth to supply food.
Concepts of instinctive and aggressive behaviour were developed by the Austrian zooLOGist Konrad Lorenz and the Dutch-born British zooLOGist Nikolaas Tinbergen, and the role of social behaviour in the regulation of populations was explored by the British zooLOGist Vero Wynne-Edwards. (See population ecoLOGy.)

... In 1920 August Thienemann, a German freshwater bioLOGist, introduced the concept of trophic, or feeding, levels (see trophic level), by which the energy of food is transferred through a series of organisms, from green plants (the producers) up to several levels of animals (the consumers). An English animal ecoLOGist, Charles Elton (1927), further developed this approach with the concept of ecoLOGical niches and pyramids of numbers.

... In the 1930s, American freshwater bioLOGists Edward Birge and Chancey Juday, in measuring the energy budgets of lakes, developed the idea of primary productivity, the rate at which food energy is generated, or fixed, by photosynthesis. In 1942 Raymond L. Lindeman of the United States developed the trophic-dynamic concept of ecoLOGy, which details the flow of energy through the ecosystem.

... Quantified field studies of energy flow through ecosystems were further developed by the brothers Eugene Odum and Howard Odum of the United States; similar early work on the cycling of nutrients was done by J.D. Ovington of England and Australia. (See community ecoLOGy: Trophic pyramids and the flow of energy; biosphere: The flow of energy and nutrient cycling.)

... The study of both energy flow and nutrient cycling was stimulated by the development of new materials and techniques — radioisotope tracers, microcalorimetry, computer science, and applied mathematics—that enabled ecoLOGists to label, track, and measure the movement of particular nutrients and energy through ecosystems. These modern methods (see below Methods in ecoLOGy) encouraged a new stage in the development of ecoLOGy—systems ecoLOGy, which is concerned with the structure and function of ecosystems.


... autecoLOGy
also called Species EcoLOGy, the study of the interactions of an individual organism or a single species with the living and nonliving factors of its environment. AutecoLOGy is primarily experimental and deals with easily measured variables such as light, humidity, and available nutrients in an effort to understand the needs, ...

... Evolutionary ecoLOGy examines the environmental factors that drive species adaptation.

... PhysioLOGical ecoLOGy asks how organisms survive in their environments. There is often an emphasis on extreme conditions, such as very cold or very hot environments or aquatic environments with unusually high salt concentrations.

... Behavioral ecoLOGy examines the ecoLOGical factors that drive behavioral adaptations. The subject considers how individuals find their food and avoid their enemies.

... Population ecoLOGy, or autecoLOGy, examines single species. One immediate question that the subject addresses is why some species are rare while others are abundant. Interactions with other species may supply some of the answers. ... Consequently, population ecoLOGy shares an indefinite boundary with community ecoLOGy, a subject that examines the interactions between several to many species.

... Community ecoLOGy, or synecoLOGy, considers the ecoLOGy of communities, the set of species found in a particular place. Because the complete set of species for a particular place is usually not known, community ecoLOGy often focuses onsubsets of organisms, asking questions, for example, about plant communities or insect communities.
Slovensky





Ecosystem ecoLOGy examines large-scale ecoLOGical issues, ones that often are framed in terms not of species but rather of measures such as biomass, energy flow, and nutrient cycling. (? Environmentalitika = ekológia ekosystému vo vzťahu k antropogénnym vplyvom / vplyvom človeka/)

Questions include how much carbon is absorbed from the atmosphere by terrestrial plants and marine phytoplankton during photosynthesis and how much of that is consumed by herbivores (bylinožravce), the herbivores' predators (mäsožravce), and so on up the food chain.

Carbon is the basis of life (see carbon cycle), so these questions may be framed in terms of energy. How much food one has to eat each day, for instance, can be measured in terms of its dry weight or its calorie content. The same applies to measures of production for all the plants in an ecosystem or for different trophic levels of an ecosystem.

A basic question in Ecosystem ecoLOGy is how much production there is and what the factors are that affect it. Not surprisingly, warm, wet places such as rainforests produce more than extremely cold or dry places, but other factors are important.

Nutrients are essential and may be in limited supply. The availability of phosphorus and nitrogen often determines productivity—it is the reason these substances are added to lawns and crops (tráva a plodiny) —and their availability is particularly important in aquatic systems. On the other hand, nutrients can represent too much of a good thing.

Human activity has modified global ecosystems in ways that are increasing atmospheric carbon dioxide, a carbon source but also a greenhouse gas (see greenhouse effect), and causing excessive runoff of fertilizers into rivers and then into the ocean, where it kills the species that live there.
Slovensky

Methods in ecoLOGy

... Because ecoLOGists work with living systems possessing numerous variables, the scientific techniques used by physicists, chemists, mathematicians, and engineers require modification for use in ecoLOGy.

... EcoLOGical measurements may never be as precise or subject to the same ease of analysis as measurements in physics, chemistry, or certain quantifiable areas of bioLOGy.

... The development of biostatistics (statistics applied to the analysis of bioLOGical data), the elaboration of proper experimental design, and improved sampling methods now permit a quantified statistical approach to the study of ecoLOGy.

... The use of statistical procedures and computer models based on data obtained from the field provide insights into population interactions and ecosystem functions. Mathematical programming models are becoming increasingly important in applied ecoLOGy, especially in the management of natural resources and agricultural problems having an ecoLOGical basis.

... Controlled environmental chambers enable experimenters to maintain plants and animals under known conditions of light, temperature, humidity, and day length so that the effects of each variable (or combination of variables) on the organism can be studied.

... Biotelemetry and other electronic tracking equipment, which allow the movements and behaviour of free-ranging organisms to be followed remotely, can provide rapid sampling of populations.
... Radioisotopes are used for tracing the pathways of nutrients through ecosystems, for determining the time and extent of transfer of energy and nutrients through the different components of the ecosystem, and for the determination of food chains.
...
The use of laboratory microcosms—aquatic and soil micro-ecosystems, consisting of biotic and nonbiotic material from natural ecosystems, held under conditions similar to those found in the field—are useful in determining rates of nutrientcycling, ecosystem development, and other functional aspects of ecosystems. Microcosms enable the ecoLOGist to duplicate experiments and to perform experimental manipulation on them.
Slovensky


To cite this page:
* MLA Style: "ecoLOGy." Encyclopedia Britannica. Encyclopedia Britannica 2009 Ultimate Reference Suite. Chicago: Encyclopedia Britannica, 2009.

[3] [01-02] Ekológia, environmentalistika, bunka - populácia, ekosystém   | ZE PREDNASKY |   Prednášky | 2009 Úvodné časti

Ekológia - Environmentalistika - Ekosystém - ... [Test 01] [Test 02]

[01] Príroda ako ucelený systém.
[02] Kategorizácia vzťahu človek - príroda
[03] Ekológia a životné prostredie
[04] Základné ekoLOGické a environmentálne pojmy a vzťahy-
[05] * Bunka - Jedinec/ Druh - Populácia - Spoločenstvo [pozri aj Borecký - Dvojaká tvár mikróbov]
[06] * Ekosystém ECOSYSTEMS
[07] * Biosféra
[08] * Abiotické faktory prostredia (neživé)
[09] * Biotické faktory prostredia (živé)

[01] Príroda ako ucelený systém

Príroda predstavuje ucelený systém, vyznačujúci sa neustálym kolobehom látok, energií a informácií, ich tvorbou, reguláciou, spotrebou, a vývojom a výberom najschopnejších jedincov, druhov, rodov - medzi živou a neživou prírodou a biotickými zložkami osobitne.

Homeostáza - rovnováha biosystémov - je to stav pri ktorom nedochádza k degradácií prírodných systémov a pri ktorom mechanizmy regulácie vyrovnávajú výkyvy jednotlivých čiastkových častí systému. Udržuje sa autoreguláciou.

Prírodné bohatstvo - súhrn materiálnych hodnôt, ktoré tvoria nevyhnutné prírodné podmienky existencie ľudskej spoločnosti. Rozumejú sa pod tým prírodné zdroje energie (slnečná, veterná, chemická,..) + materiály (pôda, voda, flóra, ... ) + informácie(poznatky, komunikácia a interakcie prírodných systémov).

[02] 1.2 Kategorizácia vzťahu človek - príroda

I. Prvá etapa / vznik človeka, malý vplyv na prírodu, malá spotreba a produkcia, iba lokálne pôsobenie /

II. Etapa / prechod od manufaktúry k továrenskej výrobe a stroj. veľkovýrobe, 1. priemyselná revolúcia (1/2 18 stor. až zač. 19 - para) - poznatky klasickej mechaniky, 19. - 20. storočie, 2. priemyselná revolúcia - moderná fyzika - zdroje energie, motory/stroje,lietadlá, komunikácia - telefón, telegraf, rádio => zmena spotreby a produkcie - tá je cieľavedomá => spotreba prírodných zdrojov, odpady, exhaláty/emisie, čiastočne negatívny vplyv na choroby, človeka, produkty sa hromadia, lokálny/miestny charakter začína prechádzať na regionálny až nadnárodný! RAST POPULÁCIE nad schopnosť autoregulácie prírody / stráca sa reprodukčná rýchlosť/

III. ETAPA - vedecko - technická revolúcia až dodnes, začiatok vzniku environmentalistiky - menia sa ekonomické procesy, ich štruktúra a má vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj spoločnosti. S tým súvisia:
* nové surovinové zdroje - materiály, energie * nová tech. základňa - stroje, technika * nová organizácia a riadenie, kvalita

Organizácia, formy a metódy riadenia sa koncentrujú do systému:
/ VEDA (poznatky o vývoji prírody, techniky, spoločnosti)
/ TECHNIKA (hmotné prostriedky + skúsenosti + duševné vlastníctvo)
/ EKONOMIKA (činnosť zameraná na výrobu, služby + výmenu a spotreba materiálnych a nemateriálnych statkov * obchod)

[Rozvoj prírodných, technických a spoločenských vied]
[Intenzifikácia - hromadná až sériová výroba - automatizácia, robotizácia, chemizácia, bioLOGizácia výroby - informačné systémy - nové energetické zdroje, tranzistory, polovodiče, mikro, nano] => nároky na zvýšené využívanie prírodných zdrojov

Vplyv človeka na prírodu porušuje rovnováhu, začíname sa sami ohrozovať
=> negatívny vplyv na vodu, pôdu, ovzdušie, choroby, zaťaženie, stresy, tvrdia, že aj klimatické zmeny a zmeny bioLOGických systémov
=> MENÍ SA VZŤAH PRÍRODY A ČLOVEKA - stretávame sa s MODIFIKOVANÝM (zmeneným) PRÍRODNÝM PROSTREDÍM
=> vysoká produktivita práce, rošírené množstvo a sortiment výrobkov, zvýšená spotreba surovín a množstva produkovaných priemyselných a komunálnych odpadov
=> Prírodné zdroje sa zmenšujú, populácia rastie, priemyselná produkcia sa zväčšuje, znečistenie sa zväčšuje

Reakcia na ohrozovanie a negatívny vplyv na životné prostredie vyvolala celosvetové spoločné aktivity na OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, napr.

/ 1968 Založenie Rímskeho klubu
/ Valdézske princípy
/ 1972 Svetová konferencia o ŽP v Stockholme 1972 - Deklarácia o životnom prostredí
/ Akčné programy EU v ŽP
/ 1986 Zásady environmnetálnej etiky pre inžinierov
/ 1987 Tokijská deklarácia
/ 1991 Podnikateľská charta pre trvalo udržateľný rozvoj (TUR)
/ 1992 AGENDA 21 prijatá na Summite zeme v Rio de Janeiro (Vavroušek - bývalý minister životného prostredia, významná osobnosť)
/ 2002 Johannesburg, Lisabonská stratégia až súčasné názory na trvalo udržateľný rozvoj


Štokholm 1972 - Svetová konferencia o životnom prostredí - prijala Deklaráciu o ŽP, 26 článkov, napr. človek má základné právo nielen na slobodu a rovnosť, ale aj primerané životné podmienky - ochrana prírodných ekosystémov - obnoviteľné prírodnézdroje - zachovať neobnoviteľné zdroje - zabránenie vypúšťania toxických a škodlivých látok - výchova - vedecký výskum na báze medzinárodnej spolupráce.


[03] Ekológia a životné prostredie

[Ekológia] - týka sa živých organizmov obecne - Veda o
=> vzťahoch živých organizmov k ich okoliu a ich vzájomnom pôsobení
=> ekosystéme, jeho štruktúre a funkcii - pre bližšie detaily klikni aj na EKOLÓGIA (Wikipedia).

EKO = Oikos - prostredie Logos - veda,
Haeckel (19.stor.): veda o vťahoch organizmov k okolitému svetu
ODUM (1966): veda o štruktúre a funkcii prírody

Delenie ekológie z rôznych uhlov pohľadu:
* Všeobecná - Špeciálna - Krajinná - Poľnohospodárska - Urbánna
* Autoekológia (predmetom štúdia je jedinec) - Ekológia populácií (predmetom štúdia je populácia) - Synekológia (spoločenstvo - biocenóza) - behaviorálna ekológia - vývojová ekológia - pozri EcoLOGy I a II doplnené v 2009 z Encyklopedia Britannica - vposlednom období sa rozvíja ekológia systémov, resp. ekosystémov, kde ekosystém je základná jednotka, pričom sa v nej sleduje využitie energie, látkovaá vámena s okolím, výmena informácií už aj s použitím moderných fzyikálno-chemických a štatistických metód (je to menej popisné a viace j "technické").

[Životné prostredie] [Environmnet - Umwelt - Okružajuščaja sreda - Prostredie] je v postate prostredie - okolie, ktoré obklopuje človeka - čiže všetko živé aj neživé, kde človek žije a na ktoré pôsobí osobne, technikou, technoLOGicky. Niektroí do toho zahrňujú aj sociálne a ekonomické vzťahy.

Niektoré definície:
=> (Životné) prostredie je tá časť sveta (okolia) s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení (interakcii), ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje (UNESCO 1967-WIK)

=> (Životné) prostredie je komplexný mnohozložkový systém vytvorený a určený prostredím (fyzikálnym, chemické, bioLOGické a sociálne prostredie), v ktorom žije človek a realizuje svoje potreby (bioLOGické, materiálne, sociálne a kultúrne) (Blažej 1981)

[Environmentalistika] ("priemyselná ekológia","Ochrana životného prostredia" ) týka sa pôsobenia človeka na prostredie => technológia (životného) prostredia = interdisciplinárna náuka o (životnom) prostredí človeka = aplikovaná environmentológia. Čiže ak ekológia hovorí obecne o vzťahoch živých organizmov a prostredia, tak environmentalistika z toho vyberá len človeka (tak ako je lekárstvo a to sa člení na detské, všeobecné,..., tak je environmentalistika voľne povedané akoby "človečenská ekológia" ).

Environmentalistika - neustály vývoj, predbežne sa delí do 3 kategórií: [Porovnaj s 5.RP CHAINET, ISACOAT]:
1. Environmentálne inžinierstvo (odborná stránka, t.j. technológie * recykling, regenerácie, zneškodňovanie odpadov, emisií, imisií - obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje energie - toxikológia,... - čiže "technické činnosti")

2. Environmentálny manažment (organizácia a riadenie, napr. v podnikoch systémy environmentálneho manažmentu ) - čiže činnosti "netechnické", riadiace - manažment navrhovania, plánovania, výroby, dopravy, odpadového hospodárstva, nakladania sodpadmi atď., vrátane služieb, so zámerom, aby sa životné prostredie chránilo a riešila sa prevencia a minimalizácia odpadov v maximálne možnej miere

3. Teritoriálna environmentalistika (územná, oblasť pôsobnosti štátnej správy a samosprávy) - rôzne globálne, regionálne a lokálne problémy,... - tu by malo patriť zabezpečovanie politiky a legislatívy (dohovory, konvencie, smernice EU, zákony, nariadenia, vyhlášky, ktoré stanovujú určité limity a obmedzenia pre priemysel, občana, odvetvia)

Zložky životného prostredia * voda - pôda - vzduch - všetko živé = Hydrosféra - Geosféra - Atmosféra - Biosféra

Technológia vplýva na všetky zložky životného prostredia => Technológia - Hydrosféra, Technológia - Geosféra, Technológia - Atmosféra, Technológia - Biosféra * preto treba riešiť ochranu životného prostredia, resp. prostredia /Environment, Umwelt/ - zdá sa byť zrozumitelnejší termín ako environmentalistika)

[Vplyv technológie na environment] - viac alebo menej pôsobiace ireverzibilné faktory (nevratné) ovplyvňujúce následne životné a pracovné podmienky (90-te roky 20. stor. havária v regióne Dubnica - trichlóretylén, 6-mocný chróm - zamorenie spodných vôd). Ďalší príklad môže byť prenášanie toxických látok cez potravinový reťazec, hromadenie látok, ktoré sa ťažko rozkladajú (stopy známeho prípravku chemického prípravku DDT (dichlódifenyltrichlóretán) na ničenie hmyzu sa našli až na Mount Evereste, v stopových množstvách v rybách - kedysi sa voľne predával v drogériách na ničenie parazitov a hmyzu a až neskôr sa zakázal, resp. obmedzil - príroda ho nevie rozložiť, pretrváva v ekosystéme, je perzistentný).

[Sylaby] Environmentalistika - predmet je úvodom do environmentalistiky ako * interdisciplinárnej náuky o životnom prostredí človeka.
Zaoberá sa *špeciálnymi faktormi životného prostredia a * zisťuje zmeny v životnom prostredí v dôsledku vedeckého pokroku.
Všíma si: * druhy produkovaných emisií v jednotlivých zložkách ŽP, * ich vzájomnou previazanosťou, * transportom, * premenami látok a energií, * spôsobom indikácie.
Ukazuje * základné postupy znižovania, resp. odstraňovania znečistenia.

Poznámka: zaoberá sa teda tými 3 kategóriami, na ktoré sa delí (pozripredtým)

[04] Základné ekoLOGické a environmentálne pojmy a vzťahy - [Prostredie] - [Bunka -Jedinec/druh - Populácia - Spoločenstvo] - Ekosystém - Biosféra - ....

[Prostredie] - BIOTICKÉ (živá hmota, všetky organizmy) + ABIOTICKÉ (neživá hmota - voda, pôda, vzduch, prírodné sily /žiarenie, príťažlivosť/ ) + * ANTROPOGÉNNE (spôsobené činnosťou človeka - "umelé, neprírodné")

* zo synegoLOGického hľadiska (spoločenstvá) - prírodné, prirodzené, znehodnotené, umelé

[05] *Bunka - Jedinec/druh - Populácia - Spoločenstvo (biocenóza)

[Bunka] - najmenšia biotická jednotka
*organizmus = živá bytosť schopná samostatne existovať, organizmy sú tvorené bunkami
/ poznámky z perfektnej relácie STV 2 Pod lampou k ľudskému genomu, DNA, ako fungujú naše bunky a pod. POD LAMPOU

[Jedinec (organizmus, indivíium)] - sú ním aj jednobunkové organizmy ( Baktérie ), obvykle mnohobunkové (strom, mačka)
B= K - A - R - S [*K -konzumácia = difúzna absorpcia alebo pohltenie materiálov *A-asimilácia = premena ako stavebný materiál a na energiu * R-respirácia = spálenie materiálov na CO2 + H2O S - separácia = vylučovanie zvyškov]

ak B>0 jedinec rasie B=0 stagnuje, stabilný stav B<0 hynie

[Populácia] - skupina jedincov (živočíchov, rastlín, mikroorganizmov - aj ľudia napríklad)
Populácia ako celok sa vždy vyznačuje určitou prispôsobivosťou k prostrediu, čiže adaptibilitou, platí pre ňu určitá ekoLOGická valencia. Medzi populáciami prebieha kompetícia (boj), napr. silnejší vytlačia slabších.

Populácia má svoje stanovište (lokalitu), niku (priestor a vzťahy) a svoj metabolizmus (suma metabolizmov jedincov)
Hustota populácie: napr. počet jedincov na hektár
Biomasa populácie = hmotnosťou na plochu, napr. 10 t kráv na hektár, 5 ton smrekov

[Spoločenstvo = Biocenóza] - zmes populácií živočíchov (Zoocenóza) + populácií rastlín (Fytocenóza) + populácií mikroorganizmov (Mikrobiocenóza) ... žije na určitom mieste (biotope) a v určitom čase

Charakterizuje ho DIVERZITA (rozmanitosť populácií, jedincov ) a DOMINANCIA (dôležitosť jednotlivých jedincov v spoločenstve).

SUKCESIA - termín pre zmeny v spoločenstve - každá časť krajiny podlieha samostatným zmenám, napr. kde nič nebolo, vyrastie tráva, stromy, a postAUPne sa to premiešava

[06] Ekosystém

=> Ekosystém = ekoLOGická jednotka s uzatvorenou látkovou výmenou
=> Ekosystém = BIOCENÓZA (všetko živé) + BIOTOP (priestor kde)
BIOCENÓZA (spoločenstvo populácií živočíchov, rastlín a mikroorganizmov)
BIOTOP (vymedzený priestor, v ktorom spoločenstvo žije, je vo vzťahu s prostredím a medzi sebou)

Zhrnutie - je to spoločenstvo populácií živočíchov, rastlín a mikroorganizmov, žijúcich vo vymedzenom priestore a ktoré sú vo vzťahu s prostredím a medzi sebou a tvoriace ekoLOGická jednotku s uzatvorenou látkovou výmenou

Príklady ekosystémov
* mikroekosystém - mravenisko, kmeň stromu, studnička, kvetinový záhon
* mezoekosystém - rybník, pole, lúka, les, potok, jazero
* makroekosystém - krajina, BIOM (makrobiotop = púšť, tropický prales,...), biosféra so všetkým živým

=> zákon 17/1992 o ŽP v ČR - Ekosystém je sústava živých a neživých zložiek prepojených látkovou výmenou, tokom energií a odovzdávaním informácií a ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom čase a priestore.

=> Ekosystém je tvorený anorganickou i organickou hmotou. Je to otvorený systém (termodynamicky), čo znamená, že v ňom dochádza k výmene látok a toku energie, na princípe prvého zákona termodynamiky - zákon zachovania energie / táto v ekosystéme nezaniká a nestráca sa, nedá sa zostrojiť perpetum mobile /
a druhého zákona termodynamiky / entrópia stúpa až po rovnovážny stav = vzrastá neusporiadanosť systému, chaos - živé organizmy naopak snažia sa usporiadať si svoj systém na úkor okolia, čím znižujú jeho entrópiu.

* Entrópiu možno prenesene chápať aj ako neužitočnú energiu. Manažéri sú "bojovníci proti entrópii, pretože riadením vlastne odstraňujú chaos"*


Ako príklad na výmenu energie v ekosystéme možno uviesť fotosyntézu.

Slnečná energia je využívaná v ekosystéme rastlinami na fotosyntézu a mení sa na chemickú energiu vytváranej biomasy (producenti = rastliny a fototrofné baktérie "žerú" oxid uhličitý a vyrábajú cukry, resp. organické zlúčeniny z ktorých je biomasa = organická hmota, t.j. napr. list, stonka rastliny). Energiu biomasy využívajú organizmy v potravinovom reťazci. Ináč povedané producentami sa živia konzumenti (vyššie organizmy, živočíchy, ľudia) a odumretými producentami a konzumentami sa živia "rozkladači /dekompozitory/, ktorí ich - organickú hmotu - rozložia až na jednoduché minerálne látky.

FOTOSYNTÉZA - výborný heslovitý popis

6CO2 + 6H2O = h . v (kvantá slnečného žiarenia) => C6H12O6 (cukor) + 6O2

... oxid uhličitý je vodou redukovaný na cukor sacharózu a kyslík vplyvom slnečného žiarenia a za pritomnosti chlorofylu v rastlinách ako enzýmového systému

Slnečná energia nám teda zadarmo vyrába potravu = rastliny / producenti /. Fotosyntéza je preto najdôležitejšou biochemickou reakciou v prírode - kedysi, keď neboli ľudia, nemal všetky rastliny kto zjesť a rastlinstvo odumrelo. Postupne z odumretého rastlinstva vznikali zložitými pochodmi uhlie, ropa, zemný plyn, t.j. dnešné surovinové zdroje. Postupne však sa ľudstvo rozmnožilo tak, že slnkom vyrobená potrava nestačí a ľudia si musia pestovať rastliny, vzniklo poľnohospodársvo, čo je spojené s výrobou hnojív, dopravou, obchodom. Napr. slnkom vyrobená potrava stačí v USA na uživenie iba cca 1/10 obyvateľstva. Ostatné potraviny si teda musia "vyrobiť" sami, k čomu spotrebujú cca 23 % svetových surovinových zdrojov (Herčík). Tým, že si míňame prírodné suroviny, hrozí ich vyčerpanie, napr. v roku 2017 sa odhaduje veľká kríza súvisiaca s vyčerpaním zásob ropy vo svete.

Pre ekosystémy je charakteristická schopnosť samoregulácie, sebaobnovovania a schopnosť vyvíjať sa v čase. Ekosystém má dve zložky – biocenózu a prostredie, v ktorom biocenóza žije, čiže biotop.

Zhrnutie => V ekosystém dochádza k:
a) výmene energie - príjmu a výdaju medzi živými a neživými zložkami,
b)výmene látok, t.j. ich kolobehu medzi živými a neživými zložkami,
c) výmene informácií medzi zložkami ekosystému,
d) samoregulácii, ktorou sa udržuje rovnováha = homeostáza (výkyvy spôsobené vonkajšími a vnútornými vplyvmi si ekosystém sám vyrovná - napr. pri úniku menších množstiev emisií a odpadov si príroda s nimi sama poradí).


Poznámka: Práve cieľom environmentalistiky ("ochrany životného prostredia"), napr. v rámci environmentálneho manažmentu, trvalo udržateľného rozvoja, BAT-technicky, environmnetálnej legislatívy a politiky je, aby antropogénne činnosti človeka nezasahovali do prirodzenej rovnováhy v ekosystémoch, t.j. aby negatívne neovplyvnili výmenu látok (cykly biogénnych prvkov), tok energií a výmenu informácií.

Ekosystém môže byť malá jednotka (prostredie v triede) až po veľké ekosystémy (les, región, Sahara, prales, biom, biosféra).

Iný prístup k popisu ekosystému:
/ Biocenózu tvorí spoločenstvo všetkých živých organizmov žijúcich v danom ekosystéme a vzťahy medzi týmito organizmami. Biocenózu tvorí rastlinná populácia – fytocenóza, živočíšna populácia – zoocenóza a pôdne mikroorganizmy čiže mikróbne cenózy- mikrobiocenóza.

/ Biotop je prostredie, v ktorom biocenóza žije. Toto prostredie vzniká pôsobením faktorov neživej prírody = abiotické faktory - a pôsobením živých organizmov = biotické faktory. Topograficky vymedzený biotop označujeme ako stanovište.

Abiotické prostredie spolu so spoločenstvom tvorí ekoLOGický systém – ekosystém. Ekosystém je teda časť biosféry. Je to základná jednotka, v ktorej dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií.

Zdrojom energie pre ekosystém je slnečná energia. Energia zo Slnka prechádza každým ekosystémom a podmieňuje jeho všetky procesy: vyparovanie vody, pohyb vzduchu, životné procesy rastlín a živočíchov i rozklad odumretej hmoty. Na svojej ceste ekosystémom sa táto žiarivá energia nakoniec premení na teplo a je z atmosféry vyžiarená späť do kozmického priestoru ako infračervené žiarenie.

Živé organizmy ekosystému tvoria podľa vzťahu k hmote 3 skupiny:
* producenti (výrobcovia) - ktorí jediný môžu robiť fotosyntézu
CO2 + H2O = h.v => O2 + organická hmota (biomasa)
... napr. zelené rastliny a baktérie (žiarenie zo slnka narazí na bunky listov na zelené farbivo chlorofyl, tým ho dostane do vyššieho energetického stavu, "ten sa naštve" a vyprodukuje chemické zlúčeniny na báze cukrov)

* konzumenti (spotrebitelia)
... živia sa rastlinnou alebo živočíšnou organickou hmotou (živočíchy, mikrokonzumenti = mikroorganizmy, ľudia) - dýchajú kyslík a vydychujú (respirácia) CO2 oxid uhličitý

* rozkladačí (reducenti, destruenti - uvoľňujú minerálne živiny)
... baktérie, huby, plesne

O2 + organická hmota (biomasa) = respirácia (dýchanie), konzumenti a rozkladači => CO2 + H2O

Dýchanie cez pľúca

Čo sa týka dýchania cez pľúca tak tu je jedna zaujimava vec:

Kyslík sa vdychuje a vydychuje sa CO2. Ale tento kyslík sa v prevažnej miere (99%) nepremieňa v bunkách na CO2 ale na vodu. Deje sa to v organelách buniek, mitochondriách (vnútorné dýchanie).

CO2 vzniká buď tak, že už z kyslíkatých zlúčenín v potrave alebo po naviazaní vody (minoritne -1% aj priamo kyslík) do takýchto zlúčenín a ďalšími oxidačnými procesmi a dekarboxyláciou uvoľnuje a dostáva do krvi a potom do pľúc.

[07] Biosféra

=> Biosféra - zjednodušene: oživený priestor našej zeme
=> Biosférou rozumieme priestor na našej planéte, ktorý obývajú organizmy. Zahŕňa povrch Zeme, hornú vrstvu pôdy, vzduch, sladké vody i moria (čiže časť atmosféry, geosféry, hydrosféry). Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky ekosystémy Zeme. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.

=> Biosféra je podľa Jeníka definovaná ako " ... termodynamicky otvorený a látkovo uzatvorený systém živej, odumretej a anorganickej hmoty na našej planéte, kde sa zhromažďujú a transformujú veľké množstvá energie a realizuje sa látková výmena"

V súčasnosti sa uznáva rozdelenie organizmov do 5 ríš, aj keď pre bežného človeka je priroduenejšie rozdelenie na mikroorganizmy, rastliny a živočíchy (Borecký - Dvojaká tvár mikróbov):

1. Monéry - prokaryotické jednobunkové organizmy : sinice, myxobaktérie, baktérie
2. Protisty - eukaryotické jednobunkové organizmy: prvoky, bičíkovce, niektoré riasy, primitívne huby
3. Rastliny [Plantae] - eukaryotické mnohobunkové organizmy s fotosyntetuzujúcimi pigmentmi: červené, hnedé a zelené riasy, bezciavne a cievnaté rastliny
4. Huby [Fungi] - mnohojadrové organizmy s rozptýlenými jadrami v mycéliu: slizovky, nižšie huby, vyššie huby (vrátane jednobunkových kvasiniek)
5. Živočíchy [Animalia] - mnohobunkové nižšie a vyššie organizmy


[08] Abiotische Umweltfaktoren - WIKIPEDIA

Trochu nemčiny:
Als abiotisch werden alle Umweltfaktoren zusammengefasst an denen Lebewesen nicht erkennbar beteiligt sind. Dazu gehören zum Beispiel der geoLOGische Untergrund oder das Klima.
/ Ako abiotické (neživé) sú zahrnuté všetky faktory prostredia, na ktorých sa nezúčastňujú živé organizmy. Ako príklad možno uviesť geoLOGický podklad alebo klímu (podnebie).

Sie umfassen unter anderem Klima, Atmosphäre, Wasser, Wärme, Temperatur, Licht, Strömung, Salinität, Konzentration an Nährsalzen und anderen chemischen Stoffen.
/ Zahrňujú o.i. klímu (podnebie), atmosféru, vodu, teplo, teplotu, svetlo, prúdenie, soľnosť, koncentráciu živín a iných chemických látok.
Auswahl verschiedener abiotischer Umweltfaktoren * Výber rôznych abiotických faktorov prostredia

Klima: * klíma/podnebie Hierzu zählen Strahlungsverhältnisse, die Lufttemperatur und die Luftfeuchtigkeit, Niederschläge, sowie verschiedenste Wettererscheinungen, wie Nebel, Winde oder Blitze.

Lufttemperatur: * teplota vzduchu Alle Lebewesen brauchen einen eingegrenzten Temperaturbereich um existieren zu können. Ein vom artspezifischen Temperaturoptimum nur geringfügig abweichender Temperaturbereich verbessert die Lebensbedingungen der jeweiligen Art und trägt zu deren Verbreitung bei. Bei zu hohen oder zu niedrigen Temperaturen kann es zur Einschränkung des Stoffwechsels bishin zu dessen Erliegen kommen (Hitzestarre, Hitzetod, Kältestarre, Kältetod).

Relief: * reliéf Hierbei sind vor allem Hangrichtung und Hangneigung, aber auch die Lage zur Umgebung wichtig. Das Relief hat einen Einfluss auf die Höhe und Dauer der Sonneneinstrahlung, sowie auf die Witterungsexposition (Wetterseite).

Boden: * pôda Hier sind vor allem die Struktur, also Körnung, Humusgehalt und das geoLOGische Ausgangsmaterial von Bedeutung. Aber auch die Feuchtigkeit, der Nährstoffgehalt, der PH-Wert und die chemische Zusammensetzung spielen eine wichtige Rolle.

Licht: * svetlo Licht ist hier als Energiequelle und Reiz für die Lebewesen zu sehen. Es ist aber auch für die Photosynthese von Pflanzen von großer Bedeutung.

Wasser: * voda Hierbei wird vor allem der Zugang zum Wasser, der Grundwasserstand, aber auch der Wassergehalt der Luft betrachtet.

chemische Faktoren: * chemické faktory Dabei wird die Kohlendioxid- und Sauerstoffkonzentration, die Gift- und Schadstoffe und der PH-Wert betrachtet.

mechanische Faktoren: * mechanické faktory Hier sind Raumeinengung, die Schneelast und ähnliche Faktoren von Bedeutung.

[09] Biotische Umweltfaktoren
Biotické faktory prostredia


Als biotisch werden Umweltfaktoren zusammengefasst, an denen Lebewesen erkennbar beteiligt sind. Sie ergeben sich aus den Wechselwirkungen zwischen einzelnen Arten innerhalb eines Ökosystems. Im Gegensatz dazu stehen abiotische Umweltfaktoren, die unbelebte Interaktionspartner darstellen.

/ Ako biotické sa zahrňujú faktory prostredia, na ktorých sa viditeľne zúčastňujú živé organizmy. Sú odvodené od vzájomných vzťahov medzi jednotlivými druhmi v rámci ekosystému. V protiklade k tomu stoja abiotické faktory, ktoré predstavujú neživých interaktívnych partnerov.

Wechselbeziehungen mit zwei Arten (Bi-systeme) - vzájomné vzťahy medzi dvoma druhmi:
Beim Zusammenleben verschiedener Arten im gleichen Gebiet wird gewöhnlich mindestens eine der Arten davon beeinflusst. Dieser Einfluss kann von Vorteil oder von Nachteil sein.

/ Antibiose: Negativer Effekt auf mindestens einen Partner * negatívny efekt na min. 1 partnera
Konkurrenz: Negativ für beide Seiten
Parasitismus: Positiv für den Parasiten, negativ für den Wirt
Räuber-Beute-Beziehung: Positiv für den Räuber, tödlich für die Beute
Amensalismus: Negative Auswirkung für eine Art, ohne Auswirkung für die andere

/ Neutralismus: Keine gegenseitige Beeinflussung * žiadne vzájomné ovplyvnenie
/ Probiose: Kein negativer Effekt, aber positiver Effekt auf mindestens einen Partner, in einem Bisystem * žiadne negatívny efekt, avšak pozitívny min. na 1 partnera
*Kommensalismus: Vorteil des einen Partners, keine Auswirkung auf den anderen
*Symbiose: Zusammenleben zum beiderseitigen Vorteil
**Mutualismus: fakultatives Zusammenleben zum beiderseitigen Vorteil
*** Wirt-Gast-Beziehung
*** Kooperation: etwa heterospezifische Tierherden
**Eusymbiose: Obligatorisches Zusammenleben zum beiderseitigen Vorteil

[4] [01-02] Ešte raz k pochopeniu dejov v ekosystéme   | ZE PREDNASKY |   Prednášky | 2009 Úvodné časti

Ešte raz k chápaniu dejov v ekosystéme z pohľadu environmentalistiky

Ekosystém (ako ekoLOGická jednotka) predstavuje v zásade termodynamicky otvorený systém:
* s tokom energií (napr. slnečná energia sa mení fotosyntézou v rastlinách a riasach na chemickú /tvorba cukrov a kyslíka/ a tá následne s podporou dýchania na pohybovú a pod.),
*uzatvorenou látkovou výmenou (prebieha "recyklácia" biogénnych látok, hovorí sa o cykle C, N, P, O, S, H2O,...)
* výmenou informácií (na báze DNA uloženej v jadrách buniek - genetického kódu organizmov - producentov, konzumentov a rozkladačov) medzi jeho živými a neživými zložkami v čase a priestore. Obecne entrópia dejov v ekosystémoch vzrastá (zvyšuje sa neusporiadanosť) až do dosiahnutia rovnováhy - živé organizmy si ju musia znižovať, udržovať, t.j. odoberajú ju okoliu, aby prežili.

Tento ekosystém (napr. biosféra alebo dielčie makro- alebo mikroekosystémy) je v prirodzenej rovnováhe - homeostáze a pri jej porušení dochádza k autoregulácii, t.j. samovoľnému vyrovnávaniu až do obnovenia pôvodného stavu ekosystému.

Za "prirodzeného" stavu sa teda v prírode uplatňuje homeostáza - rovnováha biosystémov, čiže nedochádza k degradácií prírodných systémov a mechanizmy samoregulácie vyrovnávajú výkyvy jednotlivých čiastkových častí systému. Príroda sa sama "recykluje"

Človek svojou činnosťou, tzv. antropogénnou činnosťou, môže negatívne ovplyvniť environment - prostredie, ktorého obklopuje a na ktoré pôsobí a môže rovnováhu v ekosystéme nevratne narušiť (technológie, materiály, výroba energie, doprava,...). Môže je narušiť len na malej ploche (lokálne), ale aj na úrovni regiónu, štátov, svetadielov, resp. na celej zemi = globálne. V zásade teda antropogénna činnosť môže negatívne ovplyvniť výmenu látok (cykly biogénnych prvkov), tok energií, výmenu informácií a tým aj biodiverzitu (pestrosť druhov v prírode).

Treba si však uvedomiť, že v prírode prebiehajú rôzne deje a pôsobia ohromné prírodné sily, ktoré môžu oveľa viac ovplyvniť životné prostredie ako človek (výbuchy sopiek, živelné pohromy, potopy,..). Takže sa možno stretnúť vo vedeckej komunite aj s názormi, že globálne otepľovanie a klimatické zmeny nie sú ničím novým a úloha človeka nie je až taká negatívna, za akú sa v súčastnosti považuje.

Takže jednou z úloh environmentalistiky , ktorá sa týka pôsobenia človeka na prostredie je ochrana životného prostredia na všetkých úrovniach:
- technickej (environmentálne inžinierstvo),
- organizačno - riadiacej najmä na úrovni priemyselných podnikov a spoločností, v poslednom období aj v komunálnej oblasti (environmentálne manažérstvo)
- štátno a verejnosprávnej (environmentálna politika a legislatíva - niekto sa musí o to starať aj na úrovni EU, OSN, štátov)
a to hlavne z hľadiska prevenie = predchádzaniu znečisťovania environmentu a racionálneho využitia prírodných zdrojov.

Environmentalistiku treba obrazne chápať tak, že preventívnou činnosťou všetko to čo človek vnáša do prírodného, prirodzeného ekosystému by sa malo "zrecyklovať". Nesmieme tu pôsobiť ako cudzí prvok, ale musíme "splynúť s prírodnými dejmi". To je obzvlášť zložité a teda významné v prípade nových materiálov, ktoré v prírode predtým neexistovali a ekosystém si nevie s nimi poradiť. Tieto sa šíria a pretrvávajú v ňom (sú perzistentné) a hromadia (akumulujú).

Z hľadiska environmentalistiky je určite zaujímavá schéma z európskeho projektu CHAINET (FP5 - SSA), týkajúca sa nástrojov zaoberajúcich sa environmentálnymi aspektami v procesoch rozhodovania (prevzatá z materiálov siete 5. rámcového programu ISACOAT2001-2004):
CHAINET 1. časť obrázku ***
CHAINET 2. časť obrázku .

Odborný pohľad na súčasné názory o environmentalistike doplňuje prezentácia Kapustovej . Z hľadiska jej aplikácie na materiálovotechnoLOGickú oblasť možno odporučiť aj príspevok Landomerského, ktorý prezentuje nasledujúci názor:

[Z d r o j: Nazov casopisu: Zivotne prostredie Rocnik: 1998, Cislo: 5 Vydavatel: Ustav krajinnej ekoLOGie SAV Bratislava].

.... Aj ked sa teda krystalizovalo, ze environmentalistika sa zaobera problematikou zivotneho prostredia v celej jeho sirke (Ruzicka, 1996a), podla mojho nazoru by bolo treba jednoznacnejsie definovat environmentalistiku ako multidisciplinarny odbor, zamerany na environmentalne hodnotenie jednotlivych antropogennych cinnosti suvisiacich s vyrobou a spotrebou a na navrhy riesenia minimalizacie vratane technoLOGii cistenia a technickoorganizacnych opatreni), ich negativnych dosledkov na zivotne prostredie a zdravie cloveka. V tom je, na rozdiel od sirokej definicie environmentalistiky, zdorazneny jej vyznam v prevencii znecistovania zivotneho prostredia

[5] [03] Energia a energetické cykly. Energia a fotosyntéza v živých organizmoch.   | ZE PREDNASKY |   Prednášky okt. 2005 | Prednáška

[03] Energia a energetické cykly. Energia a fotosyntéza v živých organizmoch.

[01] Využitie slnečnej energie
[02] Kyslík v atmosfére
[03] Producenti - Konzumenti - Dekompozítory (rozkladače)
[04] Potravinové (trofické) reťazce
[05] Agro - alimentárny systém


[01] Využitie slnečnej energie

Na slnku prebiehajú jadrové termonukleárne reakcie a uvoľňuje sa pritom obrovské množstvo energie. Zistilo sa, že na zem dopadá žiarenie o energii ca 1400 W/m2 (J /s.m2), resp. 42, 7 mil. kJ/m2.rok - zachytené zemou je z toho 3,8 - 4,2 mil. kJ/rok

Poznámka (kontrola zdroja): 1400 W/m2 = 1400 J/s.m2 = 1.4 kJ /s.m2= 1.4 x 365 x 24 x 3600 kJ/rok = 44 150 400 kJ/rok = 44 mil. kJ/rok

Slnečná energia je hybnou silou biochemických cyklov a procesov na zemi. Slnečné žiarenie dopadá na zem pričom:



* časť sa odrazí (cca 34 %)
* časť zohreje pevninu, povrch zeme (ca 42%)
* časť ohreje oceány, moria, vodstvo (ca 23%), čím sa podporuje kolobeh vody (vyparovanie a zrážky)
* zvyšná časť, cca 2% sa využije na fotosyntézu, tvorbu biomasy (organickej hmoty)
/ lesy, lúky, jazerá ... 16 800 - 50 400 kJ/m2.rok (0,85 %)
/ rovníkové lesy, korálové útesy, plantáže .... 50 400 - 126 000 kJ/m2.rok (2,20 %)
/ voľné more, púšte ... 420 - 2100 kJ/m2.rok (0,03 %)
/ trávnaté formácie - stepi, hlbké zazerá 2100 - 16 800 kJ/m2.rok (0,25 %)


celá biosféra (priemer) ................................. 0,2 % (využitie slnečnej energie)

*************************************************
* Biosféra - Ekosystém s ustálenou rovnováhou *
* *
* je tu ohraničený systém, v ktorom prúdi tok energie, *
* prebieha výmena hmoty, informácii a autoregulácia *
* platia preň prvý a druhý zákon termodynamiky *
* *
* v ekosystéme sa produkuje biomasa *
*************************************************

1. Zákon zachovania energie - energia izolovanej sústavy je konštantná,
nevzniká ani nezanika, mení sa len z jednej formy na druhú
2. Prenos, premeny energie nie je 100 %-ný, ale dochádza k stratám, t.j. nie je možné zostrojiť perpetum mobile (stroj ktorý by vykonával prácu sám od seba donekonečna). Matematicky sa vyjadruje pomocou ENTROPIE (dS = dQ/T)

Entropia vyjadruje mieru neusporiadanosti systému a neustále rastie až do maxima, kedy sa dosahne rovnováha. "Sme deti chaosu". Organizmy a človek sa snažia usporiadať veci a systému dať poriadok - bojujeme proti entropii, znižujeme ju.

Rovnováha v ekosystéme sa dá znázorniť takto (Herčík):


Slnečná energia => fotosyntéza, kvantá žiarenia h.v
PRODUCENTI
CO2 + H2O =======================> biomasa (organická hmota) + O2 - kyslík
<=======================
respirácia KONZUMENTI, ROZKLADAČI

Produkty fotosyntézy, biomasa je:
* zdrojom energie pre producentov, organizmy, ktoré ju vytvorili
* zdrojom energie pre živočíchy, ktoré sa nimi živia priamo, či nepriamo

Rastliny produkujú kyslík a 1 g O2 zodpovedá cca 1 g sušiny biomasy, resp. 21 kJ a 0,45 g C - uhlíka


Schéma fotosyntézy: 6 CO2 + 6 H2O + h.v -----> C6H12O6 (cukor-glukóza) + O2

CO2
--------> h.v (slnečné žiarenie)
enzýmový systém --------> monosacharidy - glukóza --------> O2
H2O (chlorofyl) [disacharidy - sacharóza]
--------> [polysacharidy - škrob, celulóza]


Zhrnutie:
Slnečné žiarenie ---> rastliny ---> h.v, fotosyntéza ---> biomasa ---> potravinový reťazec

* Produktivita ekosystému je daná primárnou produktivitou, t.j. tvorbou biomasy zelenými rastlinami, kedy vzniká prírastok rastlinstva alebo sa využije ako potrava konzumentov
* Pod sekundárnou produktivitou sa rozumie biomasa vytvorená konzumentami alebo rozkladačmi (organizmami rozkladu)


[02] Kyslík v atmosfére
Atmosféra obsahuje v súčasnosti 21 % kyslíka, tento vznikal od minulosti súčasne s tvorbou biomasy (organickej hmoty) a tomu aj zodpovedá zistený pomer O2 - kyslíka v atmosfére a C- uhlíka, ktorý je 32 : 12. To potvrdzuje, že zdrojom tvorby O2 bola fotosyntéza.

[03] Producenti - Konzumenti - Dekompozítory (rozkladače)

[1] Producenti = autotrófne organizmy (zelené rastlinstvo s chlorofylom, riasy), t.j. využívajúce fotosyntézu (fotoautotrófne) + chemoautotrófne organizmy (baktérie získavajúce energiu z anorganických látok), nepotrebujú svetlo, t.j. nevyužívajú fotosyntézu

* autotrófne organizmy => CO2 + H2O + minerálne látky + viditeľné svetelné žiarenie autotrofný organizmus, ktorý z nich vytvára fotosyntézou organické látky (jednoduché cukry až biopolyméry) a tie použije na budovanie zásob (biosyntéza), dýchanie (spaľovanie, metabolizmus) a rozmnožovanie (replikácie, tvorba ďalších buniek, pletív,...).

- vo svetelnej fáze fotosyntézy sa pri fotolýze, resp. oxidácii vody uvoľnia elektróny (H2O => -2 e + 1/2 O2 + 2H+ / kyslík z vody z oxidačného stupňa -2 prechádza na molekulárny kyslík s oxidačným stupňom 0/). Tieto sa využijú pri tvorbe ATP a NADPH z ADP a NADP+. V tmavej fáze fotosyntézy sa elektróny a H+ využijú na redukciu CO2 na glukózu, resp. jednoduché cukry a spätný vznik ATP a NADPH.

*** Poznámka k tmavej fáze => prebieha to v zložitom slede reakcií v tzv. Kalvinovom cykle, pričom akceptorom ("prijímateľom") oxidu uhličitého je u veľkej časti rastlín ribulóza - 1,5-bisfosfát (pentóza). Postupne cez vznik medziproduktov prebieha karboxylácia (nestály šesťuhlíkatý produkt sa vzápätí rozpadne na trojuhlíkatéj zlúčeniny - "rastliny C3") a redukcia, až nakoniec regeneráciou znovu vznikne ribulóza - 1,5-bisfosfát a z menšej časti glukóza (jednoduchý cukor so 6-timi uhlíkmi), ktorá sav bunkách ukladá najmä vo forme sacharózy a škrobu (zložené cukry). V tzv. rastlinách C4 je najskôr akceptorom CO2 fosfoenolpyrulát.

* chemotrofné organizmy menia - oxidujú napr. amoniak na dusitany, dusitany na dusičnany, dvojmocné železo na trojmocné,...
- anaLOGicky ku fotosyntéze teda elektróny sa uvolňujú pri oxidácii anorganických látok, kým pri fotosyntéze oxidáciou vody


[2] Konzumenti - nevedia využiť slnečnú energiu a živia sa časťami producentov (plody, listy,...) nevedia vytvárať kyslík, ale energiu získavajú OXIDÁCIOU ORGANICKÝCH LÁTOK, vdychujú KYSLÍK a vydychujú CO2.

[3] Dekompozítory, rozkladači - huby, plesne, baktérie -> živia sa rozkladom častíc živej a neživej organickej hmoty => produkujú pritom MINERÁLNE LÁTKY - živiny pre zelené rastliny

Producenti - rastlinstvo
Konzumenti - bylinožravce, všežravce, mäsožravce
Dekompozítory, rozkladače - huby, plesne, baktérie

[04] Potravinové (trofické) reťazce

Trofické (potravinové) úrovne:
I - rastliny
II - bylinožravci
III - ľudia
Trofického reťazca sa pochopiteľne zúčastňujú aj mikrororganizmy (môžu sa schematicky zaradiť ako 0-tý stupeň trofickej pyramídy).

Trofické štruktúry ekosystému sa schématicky znázorňujú pomocou ekoLOGických - trofických pyramíd. Na zákaldni pyramídy je prvá trofická úroveň a v ďalších vrstvách ďalšie trofické úrovne (počet druhov, množstvo odovzdanej biomasy, množstvo odovzdanej energie), napr.
...................
. Sova konzument IV . <---- vrch pyramídy
... Hady konzument III ...
...... Žaby konzument II ......
......... Kobylky konzument I ..........
.................. Tráva .................. <---- základňa pyramídy

V potravinovom - trofickom reťazci sa smerom nahor stráca energia
(na metabolické procesy, vyžarovanie tepla, uskladnenie energie ako zásoba látok)

[05] Agro - alimentárny systém

Pôvodný ekosystém - vytvoril základnú biomasu = organickú hmotu
+ človek do toho teraz vnáša energiu na vytvorenie ďalšej biomasy, lebo množstvo vyrobené prírodou mu už nestačí, keďže sa ľudstvo "preľudnilo" . To si teda vyžaduje napr. výrobu a pohon poľnohospodárskych strojov, umelé hnojivá a postreky, spracovanie, balenie, dopravu potravín,... ==> používa sa termín agrosystém / agroalimentárny systém:

Celkové množstvo biomasy na zemi = SLNKOM VYTVORENÁ BIOMASA + ČLOVEKOM VYTVORENÁ BIOMASA prostredníctvom DODATKOVEJ ENERGIE v agro - alimentárnom systéme. Táto je mnohonásobkom biomasy vytváranej slnkom.

Napr. pomer slnkom vytvorenej biomasy a dodatkovej energie v agro-alimentárnom systéme v USA 1 : 10 Francúzsko 1 : 7, t.j. na 1 kJ potravín treba vyrobiť, dodať 10 kJ (v USA), resp. 7 kJ dodatkovej energie (vo Francúzsku) [Herčík].

Poznámka: Herčík tvrdí, že súčasných 5 % obyvateľstva sveta v USA spotrebováva cca 23 % súčasných energetických a surovinových zdrojov. ???? a čo teraz - frflať na USA (na Francúzov nie?) alebo bojovať s entrópiou - podľa Vavru sme deti chaosu, pretože entrópia smeruje k neusporiadanosti systémov, t.j. chaosu (SME 11.11.2005)

Poznámka: Boj s entrópiou => INTERNET - šetrí dopravnú energiu !!!, miniaturizácia, nanotechnológie,..., obdobne ako je bojom s entrópiou aj "usporiadavanie" systému živými organizmami počas ich životného cyklu.

Energie - rôzne druhy, napr. slnečná, elektrická, vodná, veterná, geotermálna, jadrová - termonukleárna.

2017 predpokladá sa celosvetová ropná kríza - posledných 30 rokov klesá svetová produkcia ropy - od 70 rokov pokles vTexase, 2000 dosiahol sa vrchol ťažby v Anglicku [TV relácia 2006].

[6] [03] Energia v ekosystéme   | ZE PREDNASKY |   Prednášky okt. 2005 | Prednáška

[3] Doplnok (Herčík, Vavra)

Energia - veličina, ktorá je spoločnou mierou rôznych foriem pohybu hmoty (Jozef Vavra)

V ekosystéme organizmy spotrebovávajú veľké množstvá energie. Tok energie je v každom ekosystéme otázkou života a smrti. Energetický tok začína slnečnou energiou, ktorá sa za prítomnosti CO2 a H2O mení fotosyntézou na chemickú energiu biomasy, na chemickú energiu tiel rastlín. v ďalších trofických stupňoch prechádza táto energia do tiel živočíchov a nakoniec do tiel rozkladačov odumretej organickej hmoty. Energetický tok sa deje aj výmenou, odovzdávaním organických prírodných látok, ktoré majú výživnú hodnotu (chemickú energiu). Energia obsiahnutá v týchto organických výživných látkach (potraviny) sa v technickej praxi označuje ako spaľné teplo a je rôzna podľa typu látky (jej chemického zloženia) a jej pôvodu.

Poznámka: Energia (spaľné teplo) - napr. tuky majú až 39 kJ/g, sacharidy 16,8 kJ/g, suchá tráva 17,7 kJ/g - t.j. ak chcem napr. schudnúť o 1 g musím vydať 39 kJ pre tuky a 16,8 pre cukry,
a niektoré fosílne palivá, čierne uhlie 24,8-35,3 kJ/g, ropa 42,0 - 48,3 kJ/g.

Energia z fyzikálneho hľadiska = schopnosť konať prácu, rep. miera pohybu. Jednotkou energie, resp. práce je 1 J = Joule (používa sa občas aj kalória cal ). Energia, resp. práca vykonaná za určitý čas je VÝKON. Jednotkou výkonu je 1 W = Watt [J/s],t.j. práca 1 Joulu vykonaná za 1 sekundu.

Pomocné údaje:
* 1 cal = 4, 1868 J alebo 1 J = 1/4,1868= 0,2389 cal
* fyzikálny výkon 1 koňa = 735,5 W
* 1 kp = 9,81 N = cca 10 N
* mačka vážiaca 3 kg, ktorá vylezie na strom vysoký 5 m za 10 sekúnd vykoná prácu .... 30 N x 5 m = 150 N.m a vykonanej práci zodpovedá výkon (práca za čas) ..... 150 J / 10 s = 15 W (15 J/s) [Herčík]


Prírodné zdroje energie

Primárne zdroje energií - * Slnečná * Vodná * Veterná * Jadrová - termonukleárna (1 tona nukleárneho paliva Uranu (235) nahradí 16 tisíc ton uhlia) * Geotermálna (gejzíry, žriedla, sopečná). Energia obsiahnutá vo fosilných palivách (ropa, uhlie, zemný plyn) je v skutočnosti "uskladnená a premenená" biomasa, ktorá bola vytvorená procesom fotosyntézy pravekých rastlín a živočíchov.

Slnečná energia - vyžiarená slnkom na zem, na hornú hranicu atmosféry je konštantná - solárna konštanta = 1, 381 kW/m2 a platí, že
=> časť sa odrazí od našej atmosféry (cca 34 %)
=> a druhá časť, t.j. zvyšných cca 66 % = 120 000 J:
/ ohreje povrch zeme (42 %)
/ spotrebuje sa na kolobeh vody (23 %)
/ 1 % na pohyb vzdušných o´prúdov
/ iba 0,1-0,2 % na tvorbu biomasy, t.j. k fotosyntéze zelených rastlín.

Slnečné žiarenie = elektromagnetické žiarenie pozostáva hlavne z UV žiarenia (7%) (< 400 nm), viditeľného žiarenia (48%) a IČ žiarenia (45%).

Energetické premeny sa riadia termodynamickými zákonmi

1. TZ - množstvo energie v izolovanej sústave je konštamtné, resp. prírastok vnútornej energie nezávisí od cesty ale len od počiatočného a konečného stavu.
2. TZ - druhý zákon vyjadruje prostredníctvom entrópie mieru usporiadanosti. Systémy majú tendenciu meniť sa na chaos -neusporiadanosť - ich entrópia pritom rastie (nie je možné aby prešlo teleso samovoľne zo studenšieho/chladnejšieho telesa na teleso teplejšie, alebo aby sa zostrojilo perpetum mobile 2. druhu /vždy je nejaká strata energie/).

Príroda má záľubu v neusporiadanosti. Entrópia izolovanej sústavy v ekosystéme teda postupne stúpa. "Sme deti chaosu?" => Manažéri - vedú boj proti entrópii (proti chaosu, neusporiadanosti systému - manažovaním vnášajú do systému poriadok
* prehnaný poriadok však môže systém znefunkčniť, napr. zle pochopený ISO 9001, ISO 14001)

J.Vavra (SME 11.10.2005):
Ak otvoríme v miestnosti fľašku s voňavkou, jej molekuly sa rozptýlia po celom priestore izby. Nikdy však nepozorujeme, aby sa tieto molekuly vrátili do do nádobky a vytvorili znova poriadok. Príroda, život a my sami sme zrejme DETI CHAOSU.

str. 23 Gažo a kol. Všeobecná a anorganická chémia
Energia je kvantitatívna miera rôznych foriem pohybu hmoty. Platí zákon zachovania energie (Lomonosov 1760), že energia izolovanej sústavy je konštantná a nezávislá od zmien, ktoré v sústave prebiehajú.
Suma E = const

Obdobne platí zákon zachovania hmotnosti, t.j. že energia izolovanej sústavy je konštantná a nezávislá od zmien, ktoré v sústave prebiehajú.
Suma m = const
A.L. Lavoisier (1774-77) váha všetkých látok vstupujúcich do reakcie sa rovná váhe všetkých reakčných produktov.

Vzťah hmotnosť - energia: E = m c2 (A. Einstein 1905) , kde c = 3. 10 (8) m/s je rýchlosť svetla vo vákuu.
napr. pri zmene hmotnosti o 0,001 g je zmena energie 9. 10(7) kJ

* Einstein ukázal, že hmotnosť telesa v pohybe je väčšia ako jeho kľudová hmotnosť. m= m(0)/ (1- v(2)/c(2)) (1/2)

[7] [03] Entrópia a usporiadanosť systému   | ZE PREDNASKY |   mtfskrip | Cvičenie

Zdroj: Vacík, J. Fyzikální chemie. Praha: SNTL, 1986. 297 s.

1. VETA TERMODYNAMIKY
2. VETA TERMODYNAMIKY
ENTRÓPIA

Najskôr 1. VETA TERMODYNAMIKY - ide o zákon o zachovaní energie aplikovaný na termodynamické deje (delta U = Q + W, kde U = vnútorná energia, W = práca a Q= teplo, pozri ďalej).

1. veta vyjadruje, že ak koná nejaký systém prácu, je to buď na úkor jeho vnútornej energie alebo na úkor tepla prijatého z okolia. Nie je možné zostrojiť stroj, ktorý by produkoval prácu z ničoho, tzv. perpetum mobile 1. druhu.

* Celková energia izolovaného systému sa nemení, ak v ňom prebehne dej spojený s výmenou energie.
** Ak izolovanú sústavu tvoria 2 sústavy - nech jedna je SYSTÉM a druhá je OKOLIE a medzi nim prebehne výmena energie, tak LOGicky, prírastok energie v uzatvorenom systéme musí byť rovnako veľký ako úbytok energie v okolí.
*** Energia = kinetická + potenciálová + vnútorná a ak vyčlením kinetickú + potenciálovú zostane mi len vnútorná energia U a teda pri prechode zo stavu 1 do stavu 2 potom Delta U = U(2) - U(1).

Výmena energie medzi systémami = deje sa len výmenou TEPLA alebo PRÁCE.

Prijatú prácu a teplo označme W a Q, vykonaná práca alebo odovzdané teplo je záporné, t.j. -W a -Q. Energia prijatá systémom ako práca, pohne makroskopické telesá, elektróny vo vodiči, expanduje plyn a pod.
Jednotka práce 1 Joule (1 kg.m2/s) je sila, ktorú vykoná 1 Newton na dráhe 1 m v smere sily.

TEPLO = ENERGIA vymenená iným spôsobom než PRÁCOU. K výmene energie vo forme tepla dochádza, ak je medzi SYSTÉMOM/SÚSTAVOU a OKOLÍM TEPLOTNÝ ROZDIEL.

Rozdelenie energie na TEPLO a PRÁCU sa urobilo z praktických dôvodov.

Matematické vyjadrenie 1. vety termodynamiky

=> Delta U = U2 - U1 = W + Q => Vzrast vnútornej energie systému je rovný súčtu prijatého tepla a prijatej práce, t.j. ktoré systém pri tomto deji prijal. Vnútorná energia U je stavová, t.j. akémukoľvek prechodu zo stavu 1 do stavu 2 zodpovedá rovnaká práca. Pre nekonečne malú zmenu systému sa dá napísať

dU = dQ + dW.

Druhy práce: povrchová, elektrická, chemická,,..., OBJEMOVÁ.

Ak expanduje plyn vo valci sila posunie piest o ploche S o dráhu dx, t.j. zníži sa tlak a zväčší sa objem. Vykonaná objemová práca je:

- dW = p.dV

lebo - dW = F.dx = p.S.dx = p.dV.

Pri izotermickej expanzii ideálneho plynu a vratnom postupe (tlak znižujeme len postupne, každej zmene dp zodpovedá zmena o dV) vykoná ideálny plyn prácu (reverzibilná práca vykonaná sústavou je maximálna):

W = - nRT. ln(V2/V1)

lebo pV = nRT => p=nRT/V => -dW = p.dV = nRT.dV/V, takže:

Iný uzáver pre izotermický dej podľa 1. vety termodynamiky:

keďže vnútorná energia ideálneho plynu závisí len na teplote (nezávisí od tlaku ani objemu) a tá sa pri izotermickom deji nemení, upraví sa vzťah z 1. vety termodynamiky na:

Delta U = 0 a Delta U =Q + W , t.j.

Q + W = 0 alebo Q = - W

Ináč povedané, aby platila 1. veta termodynamická tak pri expanzii alebo kompresii musí sústava vymeniť s okolím i teplo (Q = - W).

2. VETA TERMODYNAMIKY

Matematicky sa popisuje vzťahom Integrál [dQ (reverzibilný) / T] < = 0.

Bolo povedané vyššie, že 1. veta termodynamiky vyjadruje, že ak koná nejaký systém prácu, je to buď na úkor jeho vnútornej energie alebo na úkor tepla prijatého z okolia. Pre získavanie práce je dôležité deje prebiehajúce cyklicky. Používajú sa 2. formulácie:
a) nedá sa zostrojiť periodicky pracujúci stroj, ktorý by dodával okoliu prácu na úkor tepla odoberaného jednému tepelnému rezervoáru (W.Thomson 1851), tzv. perpetum mobile II. druhu.
b) teplo nemôže samovoľne prechádzať zo sústavy s nižšou teplotou do sústavy s vyššou teplotou (R. Clausius 1850).

Carnot v tzv. Carnotovom cykle dokázal, že vratne pracujúca sústava má najvyššiu účinnosť, pričom účinnosť vratných (reverzibilných) sústav pracujúcich medzi teplotami T2 a T1 je rovnaká. Účinnosť nevratných dejov je teda nižšia.

Napr. parný stroj pracujúci medzi dvoma teplotami T2=493 K a T1=293 K. Jeho účinnosť, ak by pracoval reverzibilne, vratne by bola: Eta = (493 - 293)/493 = cca 0,4. Jeho účinnosť je však reálne menej než 80 %, takže dostaneme reálnu účinnosť cca 0,3. Hovoríme, že ireverzibilným prechodom tepla z vyššej teploty na nižšiu došlo k degradácii energie. Aj preto sa tepelná energia považuje za menejcennejšiu v porovnaní s elektrickou, mechanickou, chemickou a i. Čiže dá sa povedať, že Suma Qi/Ti <=0 (sústava príde do styku s veľkým počtom tepelných kúpeľov a od každej prijme diferenciál tepla dQ).

Pri veľkom počte kúpeľov sumáciu prevediem na integrál a dostaneme uvedenú rovnicu, ktorá sa dá považovať za matematické vyjadrenie II. zákona termodynamiky, t.j.

Integrál [dQ (reverzibilný) / T] < = 0


ENTRÓPIA
Rovnica integrál [dQ (reverzibilný) / T] = 0 platí pre reverzibilný, vratný cyklus (resp. pre nevratný dej platí menšia < 0).

Výraz dS =dQ (rev.) / T zadefinoval stavovú funkciu ENTRÓPIA ako úplný diferenciál.

Izotermický dej:
Delta S = S(B) - S(A) = dQ (rev.) / T ... entropia sa rovná prijatému teplu, ktorú sústava prijme pri zmene stavu sústavy z A do B (lebo T je konštantná).

Adiabatický dej (dQ =0, nevymieňa sa teplo s okolím), takže:
Delta S >= 0 alebo S(A) - S(B) = - Delta S

UZÁVERY:

Ak prebieha v adiabaticky izolovanom systéme nevratný dej, celková entropia systému stúpa. Ak prebiehajú vratné, tak sa entropia nemení (lebo Delta S = 0).

Pretože všetky samovoľné deje sú nevratné - ako je to napr. aj v prírode, ekosystéme - rastie entropia systému dokiaľ sa tento nedostane do rovnováhy, t.j. za rovnováhy je entrópia MAXIMÁLNA.

Napr. teplo z teplejšieho telesa prechádza na studenšie samovoľne, nie naopak. Obdobne pri expanzii plynov a ich vzájomné zmiešanie - plyny sa samé naspäť nestlačia.

Boltzman formuloval vzťah medzi entrópiou S a pravdepodobnosťou:

S = k . ln P, kde k je Boltzmanova konštanta k= R/N(A) (plynová konštanta lomeno Avogadrova)

Majme nádobu s 1 mólom ideálneho plynu predelenú na 2 časti prepážkou, ktorú odstránime. Počiatočný stav je, že ten 1 mól je v jednej časti nádoby. Po odstránení prepážky P1 = 1/2 (pravdepodobnosť, že zostane 1 molekula v jednej polovine nádoby). Pravdepodobnosť, že 2 molekuly budú v jednej polovici je teda 1/2 x 1/2, 3 molekuly 1/2 x 1/2 x 1/2, t.j. stále menšia a pre 1 mól, ktorý má N(A) molekúl = 6,023 x 1023 bude:

P1 = (1/2)exp(N(A)), kým pravdepodobnosť, že všetky molekuly budú v celej nádobe P2 = 1 (istý stav).

Po dosadení do Bolztmanovho vzťahu:

Delta S = S2-S1= k. ln (P2/P1) = k x ln 2exp(N(A)) = N(A) x k x ln 2 = R x ln 2.

K tomu istému výsledku dospejeme, ak vypočítame expanziu 1 mólu ideálneho plynu zo známych termodynamických vzťahov:

Delta S = Q/T = R x ln (V /V/2) = R x ln 2.


Z hľadiska USPORIADANOSTI systému to znamená, že pri samovoľnom deji systém prechádza zo stavu VIAC USPORIADANÉHO (malá entrópia, malá pravdepodobnosť) do MENEJ USPORIADANÉHO (väčšia entropia a pravdepodobnosť).

Preto => ENTRÓPIA VYJADRUJE MIERU USPORIADANOSTI, či NEUSPORIADANOSTI systému. (ideálny kryštál má pri nízkej teplote minimálnu entropiu).

Entrópia na portáli vydavateľstva Young Scientist:

Entrópia je termodynamická stavová veličina, miera neusporiadanosti alebo neporiadku fyzikálnej sústavy či objektu. Prírastok entrópie pri malej vratnej zmene stavu sústavy je dS = dQ/T, kde dQ je elementárne množstvo tepla prijatého sústavou a T je teplota, pri ktorej sa teplo prijímalo.
Podľa druhej vety termodynamickej entrópia fyzikálneho systému rastie.
Entrópia (S) je mierou schopnosti či prípustnosti systémov s energiou konať prácu. V uzavretom systéme vzrast entrópie je sprevádzaný klesaním energie schopnej konať prácu.
S touto definíciou entrópie sa stretávame aj vo fyzikálnej chémii, definuje sa aj v matematike, biológii, sociológii a v teórii informácií.



[8] [04] Kolobeh látok   | ZE PREDNASKY |   Prednášky okt. 2005 | Prednáška

[04] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly. Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka. Cyklus síry. Cyklus kyslíka. Cyklus fosforu.

[01] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly.
[02] Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka.
[03] Cyklus kyslíka.
[04] Cyklus síry. Cyklus fosforu.

[01] Hmota a cykly hmoty. Endogénne a exogénne cykly.




V ekosystéme prebieha súčasne s výmenou energie aj výmena látok medzi živými a neživými zložkami prostredia. V rámci nej sa deje výmena biogénnych prvkov = živín medzi atmosférou - hydrosférou - geosférou - biosférou. Hrubý princíp je asi taký, že z jednoduchých anorganických látok (obsahujúcich biogénne prvky) vznikajú zložité organické látky a tie sa zase rozkladajú naspäť na jednoduché anorganické látky, pričom prechádzajú medzi jednotlivými zložkami prostredia.
Napr. z C02 z atmosféry sa rozpúšťa v oceánoch a riasy z neho vytvárajú fotosyntézou zložitejšie organické látky (biomasu), obdobne fotosyntéza beží v rastlinách na zemi. Nimi sa živia konzumenti (živočíchy). Títo dýchajú a vydychujú pri dýchaní CO2 naspäť do atmosféry. Po odumretí živočíchov alebo rastlín zase rozkladačí rozložia zložitejšie organické látky až na jednoduché uhličitany, hydrouhličitany a z nich zase môže vznikať CO2.

Príklady kolobehu látok sú v adresári Kolobeh živín - biogénych prvkov b

V ekosystémoch teda prebiehajú tzv. biogeochemické cykly (kolobehy), v rámci ktorých cirkulujú zmienené biogénne látky, t.j. deje sa opakovaná výmena látok (hmoty) medzi živými a neživými zložkami [medzi atmosférou, hydrosférou, geosférou, resp.antroposférou (vplyv človeka) a biosférou]. Bez takéhoto kolobehu v prírode by nebol život možný. V rámci kolobehu látok dostávajú organizmy základné chemické, t.j. biogénne prvky [Cyklus uhlíka - Cyklus dusíka - Cyklus síry - Cyklus kyslíka - Cyklusfosforu]. Okrem nich potrebujú ešte DODATKOVÉ BIOGÉNNE prvky (minerálne živiny) - vo väčšom množstve (K,Ca,Mg,niekedy Na), strednom (Fe,Mn) až stopách (Zn, Cu, Co, Mo, V, Cl-).

Ide pritom o "Endogénne a exogénne cykly, ktoré sú aktivované slnečnou energiou.
Pod endogénnymi cyklami sa myslia cykly prebiehajúce pod povrchom zeme a pod exogénnymi (vonkajšími) cyklami na povrchu zeme a v priľahlej atmosfére. Napr. cyklus fosforu je len endogénny, t.j. deje sa pod povrchom zeme.

Princíp výmeny - toku látok v ekosystéme možno znázorniť schématicky asi takto:
* 1. fáza z atmosféry do geosféry:
cirkulujúce prvky z atmosféry prechádzajú cez vodstvo a biomasu do geosféry, pričom sa z organickej formy menia na anorganickú - mineralizujú sa rozkladačmi (dekompozítormi).
* 2. fáza :
producenti túto minerálnu formu asimilujú (t.j. rastliny prijímajú minerálne živiny, aby rástli) a zabudovávajú do biomasy alebo táto minerálna forma prejde biochemickými reakciami až na plynnú formu

[02] Cyklus uhlíka. Cyklus dusíka.

Cyklus uhlíka
Uhlík je v atmosfére vo forme CO2 a prostredníctvom fotosyntézy prechádza do biomasy ako organický uhlík [(CH2O)n]. Vo vodstve sa rozpúšťa na hydrouhličitany a uhličitany. Uhlík sa viaže v minerálnej forme do nerozpustných uhličitanov (Ca, Mg), resp. do schránok organizmov.
Mikroorganizmy spotrebuvávajú CO2, čím sa zvyšuje mierne PH a vyzrážavajú sa uhličitany, ktoré sa ukladajú v schránkach prvokov, korálov, mäkkýšov. Organický uhlík fixovaný organizmami sa biochemickými reakciami transformuje na fosílne palivá - ropu (uhľovodíky), uhlie (ropné uhľovodíky degradujú mikroorganizmy, v rašeliniskách vzniká rašelina a uhlie). Do atmosféry sa vracia CO2 z biomasy (respirácia), ropy a xenobiotickýh zdrojov. Uhlík je súčasťou humusu, ktorý je dôležitý na udržanie úrodnosti pôdy. Uhlík vo forme uhľovodíkov často znečisťuje životné prostredie.


Cyklus dusíka
Podiel N2 v atmosfére je 78 obj . Je aj v biomase je najmä v proteinoch.
V atmosfére vznikajú pri búrke oxidy dusíka. Prechádza v rozpustenej forme do hydrosféry a geosféry ako dusičnany a amónne ióny, vrátane organicky viazaného dusíka v odumretej biomase a fosílnych palivách. Pri rozklade biomasy sa organický dusík mineralizuje - na dusičnany.

Pri dažďoch, bleskoch, z priemyselných emisií (z antroposféry - spaľovanie, hnojivá), močom zvierat (uríny), z odumretých rastlín a zvierat ide do geosféry. Dekompozítory (rozkladači - baktérie a huby), baktérie v koreňoch stromov a pôdne baktérie ho rozkladujú až na amoniak ("amonifikácia"). A naopak, spätným pochodom je premena amoniaku baktériami na dusitany, dusičnany a z nich na plynný dusík, ktorý ide späť do atmosféry (denitrifikácia), resp. rastliny prijímajú dusičnany (asimilácia).



[03] Cyklus kyslíka.
Cyklus kyslíka
Kyslík je vo vzduchu - 21% ako O2, v CO2, H2O, v organických látkach, minerálnych látkach. Zúčastňuje sa na cykloch iných prvkov (C, S, N)

V živých organizmoch sa zúčastňuje procesov spaľovania a metabolických procesoch, uvoľnuje ho rastlinstvo (producenti) pri fotosyntéze, čím sa vracia späť do atmosféry. Vo výške nad 10 km vytvára ozón, ktorý pohlcuje nebezpečnú zložku UV-žiarenia. Oxiduje C, Fe v mineráloch (FeO => Fe2O3), vodík z metánu (CH4 + 2O2 => CO2 +H2O) atď.

[04] Cyklus síry. Cyklus fosforu.
Cyklus fosforu
Fosfor z minerálov (apatit,...) a hnojív je rozpustný [HPO4(-), H2PO4(2-), polyfosforečnany ] a prechádza z pôdy do rastlín a organizmov (napr. nukleové kyseliny), ktoré ho asimilujú. A naopak rozkladom - mineralizáciou biomasy prechádza fosfor na fosforečnany do roztoku, prípadne sa vyzráža vo forme minerálov.

Cyklus síry
Síra býva ako plynná nečistota vo vzduchu vo forme SO2, prípadne H2SO4 (kyslé dažde vzniklé spaľovaním fosílnych palív). Rozpustné sírany sú asimilované organizmami na bioLOGickú síru obsiahnutú v -SH skupinách. Opačným pochodom rozkladom biomasy (organickej hmoty) vznikajú sírniky (sulfidy) a ich redukciou až elementárna síra. Ich oxidáciou znova rozpustné anorganické sírany.

[9] [04] Biogeochemické cykly Kolobeh látok Wikipedia   | ZE PREDNASKY |   Wikipedia | Prednáška

Pozri Wikipedia: BIOGEOCHEMICKÉ CYKLY
Biogeochemical cycle



Cyklus dusíka N - cycle => Schéma
Cyklus síry S - cycle
Cyklus fosforu P - Cycle
Cyklus kyslíka O - Cycle
Cyklus uhlíka C - Cycle
Cyklus vody H2O - Cycle
Cyklus vodíka H - Cycle

[10] [05] Technológie   | ZE PREDNASKY |   Prednášky okt. 2005 | Prednáška

[05] Vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie. Všeobecné vplyvy na životné prostredie. Technológia - problémy, postoje a ponúkané riešenia.

Podnikový Umweltschutz - Kovopriemysel Nemecko - Baden Württenberg

Technika
súhrn materiálnych prostriedkov - výrobných nástrojov a a spôsob ich používania
- ktoré človek používa na výrobu materiálnych hodnôt a na uspokojovanie svojich potrieb

Stroj / Pracovný stroj / Prístroj
Stroj - zariadenie meniace jeden druh energie na druhý / Pracovný stroj - mení tvar, veľkosť, vlastnosti a polohu predmetov / Prístroj - nekoná prácu, ale niečo meria, reguluje, robí analýzu a pod. využívajúc fyzikálno - chemické metódy

Technológia
činnosti a výroba vecí z materiálov s pomocou energie - postupy pre získanie surovín a ich spracovanie na výrobné prostriedky a spotrebné predmety na základe využívania poznatkov chémie, fyziky a prírodných vied

Technika, technológia a priemyselné činnosti vplývajú na environment - na životné prostredie. Ich negatívne vplyvy (emisie do vody, pôdy, ovzdušia) treba riešiť hneď pri zdroji (výrobné technológie) a nie nakonci (čo s odpadmi, skládkami), t.j. treba robiť prevenciu už vo výrobných procesoch a sústrediť sa na máloodpadové až bezodpadové technológie

Strojársky podnik - štruktúra veľkých a malých podnikov
typické strojárske technológie => Obrábanie, Tepelné spracovanie, Povrchové úpravy, Čistenie a odmasťovanie, Balenie / Dočasná ochrana, Montáž - v ťažkom strojárstve aj výroba ocele, zlievárenské technológie, kovanie * súčasným trendom je BAT technika a integrácia zásad a techniky ochrany životného prostredia priamo do materiálov, technológií a koncových technológií s produkciou minimálneho množstva odpadov a vysoké využitie surovinových zdrojov s ich recykláciou a prostredníctvom regeneračných techník (recykling technoLOGických médií).

História
sedemdesiate roky intenzifikácia výrobných procesov sprevádzaná silnou chemizáciou, negatívnymi príkladmi sú - haldy z výroby hliníka pri Žiari nad Hronom a zdevastovaná okolitá príroda, haldy v bývalej niklovej huti Sereď (len 1 % Ni sa získalo, efektívnosť len vďaka kobaltu), ekoLOGická havária zamorenia spodných vôd zlúčeninami 6-mocného chrómu a trichlóretylénom v regióne Dubnica. Dnes tlak legislatívy a politiky EU (viď ISACOAT). Od polovice deväťdesiatych rokov orientácia na životný cyklus.

[11] [06] Voda 1 - znečisťovanie   | ZE PREDNASKY |   Voda | ICS field 13.060 Water quality. Including toxicity, biodegradability, protection against pollution, related installations and equipment

Znečisťovanie vôd v ekosystéme


Ekosystém (ako ekoLOGická jednotka) predstavuje v zásade termodynamicky otvorený systém:
* s tokom energií (napr. slnečná energia sa mení fotosyntézou v rastlinách a riasach na chemickú /tvorba cukrov a kyslíka/ a tá následne s podporou dýchania na pohybovú a pod.),
*uzatvorenou látkovou výmenou (prebieha "recyklácia" biogénnych látok, hovorí sa o cykle C, N, P, O, S, H2O,...)
* výmenou informácií (na báze DNA uloženej v jadrách buniek - genetického kódu organizmov - producentov, konzumentov a rozkladačov)
medzi jeho živými a neživými zložkami v čase a priestore.

Tento ekosystém (napr. biosféra alebo dielčie makro- alebo mikroekosystémy) je v prirodzenej rovnováhe - homeostáze a pri jej porušení dochádza k autoregulácii, t.j. samovoľnému vyrovnávaniu až do obnovenia pôvodného stavu ekosystému.

Antropogénnou činnosťou (priemysel, doprava, poľnohospodárstvo, mestá a dediny,...) dochádza k znečisťovaniu stojatých, podzemných a povrchových vôd. Nadmerné znečistenie vôd - hydrosféry sa tento stav autoreguláciou buď vyrovnáva veľmi dlho alebo sa rovnováha nevratne poruší.

Znečistenie vody z hľadiska ekosystému ovplyvňuje cyklus biogénnych prvkov a cez trofické, potravinové reťazce sa môžu škodlivé až toxické látky prenášať, hromadiť sa v živých organizmoch (bioakumulácia) a môžu tak negatívne ovplyvniť aj výmenuinformácií v ekosystéme tým, že narušia zakódované genetické informácie a vyvolajú mutácie (v DNA jadra buniek, mitochondriach,...), pričom môže dôjsť až k vyhynutiu niektorých organizmov. Okrem vplyvu na cyklus biogénnych látok znečistenie vody môže teda negatívne ovplyvniť aj biodiverzitu (rôznorodosť živých organizmov).

Prevencia znečistenia vôd sa zakladá na medzinárodných dohovoroch, protokoloch, smerniciach EU a národných legislatívnych opatreniach, vrátane systémov monitorovania znečistenia. V tomto prípade zásady ochrany pred znečistením definuje tzv. Vodný zákon(naposledy novelizácia 2005) a v súvisiacom nariadení vlády sú predpísané max. prípustné limity znečistenia v mg / liter pre všetky typy vôd (pitná, priemyselná,..). Vychádza sa v nich z ukazovateľov znečistenia podľa technických noriem (ide o niekoľko stovák noriem).

Znečistenie vody sa znormovalo v sústave noriem ISO, CEN a národných noriem. Naše súčasné STN normy sú v podstate preloženými normami ISO a CEN so spracovanými národnými dodatkami. Kvalita vody je napr. zaradená do triedy STN 75 7xxxx. Na stránke VUVH možno nájsť prehľad technických noriem týkajúcich sa vody, či už pitnej, priemyselnej a pod. => VUVH - ZOZNAM .


Hodnotenie kvality povrchových vôd podľa STN 75 7221

Podľa normy STN 75 7221 “Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd” sa kvalitu vody hodnotí v 8 skupinách ukazovateľov.A



A kyslíkový režim
rozpustený kyslík, BSK5, ChSKMn, ChSKCr

B základné fyzikálno-chemické ukazovatele
PH, teplota vody, rozpustené látky alebo merná vodivosť, chloridy, sírany

C nutrienty
amoniakálny dusík, dusičnanový dusík, celkový fosfor

D bioLOGické ukazovatele
sapróbny index biosestónu, sapróbny index bentosu

E mikrobioLOGické ukazovatele
koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie

F mikropolutanty
ortuť, kadmium, arzén, olovo, meď, nepolárne extrahovateľné látky

G toxicita
akútna toxicita na vodné organizmy (kôrovce, riasy), klíčivosť semien

H rádioaktivita
celková objemová aktivita alfa, celková objemová aktivita beta



Trieda kvality vody> - vody sa zaraďujú podľa ich kvality do 5
tried kvality vody od veľmi čistej až po veľmi silno znečistenú vodu.

I. trieda - veľmi čistá voda svetlomodrá obvykle vhodná na všestranné použitie, vodárenské účely, potravinársky priemysel, rekreačné využitie, chov lososových rýb, má veľkú krajinotvornú funkciu

II. trieda - čistá voda tmavomodrá obvykle vhodná pre väčšinu spôsobov využitia, vodárenské účely, chov rýb, vodné športy, má krajinotvornú funkciu

III. trieda - znečistená voda zelená je obvykle vhodná len pre zásobovanie priemyslu vodou, podmienečne použiteľná pre vodárenské účely v prípade absencie zdroja s lepšou kvalitou vody (nutnosť viacstupňovej úpravy), má malú krajinotvornú funkciu

IV. trieda - silno znečistená voda žltá obvykle vhodná len pre obmedzené účely

V. trieda
- veľmi silno znečistená voda
červená obvykle sa nehodí pre žiadne účely



V nariadeniach vlády sa stanovujú maximálne prípustné hodnoty znečistenia vody, napr. č. 491/2002 a stupeň znečistenia sa hodnotí aj na základe bilančného hodnotenia.

Odporúčané hodnoty koncentračných limitov pre stanovenie najvyššej prípustnej miery znečistenia priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie:

Ukazovateľ Jednotky Max. koncentračný limit
v kvalifikovanej bodovej vzorke
Reakcia vody (PH) 1 6,0 - 9,0
Teplota °C 40
CHSKCr ak je pomer BSK5(ATM)/CHSK < 0,4 mg/l 800*
Nerozpustené látky (NL) mg/l 500
Amoniakálny dusík (N-NH4+) mg/l 45
Celkový dusík (Nc) mg/l 70
Celkový fosfor (Pc) mg/l 15
Rozpustené látky (RL 105) mg/l 2 500
Kyanidy celkové (CN-celk.) mg/l 0,2
Kyanidy toxické (CN-tox.) mg/l 0,1
Nepolárne extrahovateľné látky (uhľovodíkový
index) mg/l 10
Extrahovateľné látky (EL) mg/l 80
Adsorbovateľné organicky viazané haLOGény (AOX) mg/l 0,5
Aniónaktívne tenzidy (PAL-A) mg/l 10
Ortuť (Hg) mg/l 0,05
Meď (Cu) mg/l 1,0
Nikel (Ni) mg/l 0,2
Chróm celkový (Crcelk.) mg/l 0,8
Chróm VI (Cr6+) mg/l 0,1
Olovo (Pb) mg/l 0,3
Arzén (As) mg/l 0,2
Zinok (Zn) mg/l 2,0
Kadmium (Cd) mg/l 0,1
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) mg/l 0,05

Klasifikácia noriem týkajúcich sa kvality vody je v svetovej sústave ISO v kategórii ICS 13.060 => ISO - ZOZNAM .


Poznámka (pozri [10] Toxicita): Bioakumulačný faktor [BCF] = koncentrácia v biote (živ. organizme)/ koncentrácia v okolitom prostredí (ekosystéme).

Používa sa často pri hodnotení bioakumulácie = hromadenia sa toxických látok vo vodných organizmoch. Výsledok je napr. v ug toxickej látky XY v 1 g ryby / ug toxickej látky XY vo vode. BCF. Látky vykazujúce BCF > 1 sa považujú za potenciálne bioakumulovateľné a látky s BCF > 100 za RIZIKOVÉ pre životné prostredie (ekosystém). Obecne môže mať BCF hodnotu 1 až 1 000 000. A

[12] [06] Voda 2 - znečisťovanie   | ZE PREDNASKY |   Prednášky nov. 2005 | Prednáška

[6] Voda, význam, zdroje, znečistenie, kolobeh vody. Základné charakteristiky vodných útvarov, život vo vode. Znečisťovanie vôd.

[01] Voda, význam, zdroje, kolobeh
[02] Znečistenie
[03] Základné charakteristiky vodných útvarov
[04] Život vo vode
[05] Herčík - ukazovatele kvality vody
[05.1] Ukážka sledovania povrchových vôd - Dunaj
[06] Henryho zákon

Voda, význam, zdroje, kolobeh
Voda - pokrýva 2/3 zemského povrchu, je výborné rozpúšťadlo (transport živín a odpadových produktov), najvyššia dielektrická konštanta z bežných kvapalín (ionizácia = rozpúšťanie, disociácia substancií v roztoku), priepustnosť pre svetlo (umožňuje fotosyntézu), vysoké povrchové napätie (vzlínavosť vody v kapilárach), max. hustota pri 4 °C (nezamŕza dno lebo táto voda klesá nadol - ľad sa vznáša, lebo má väčší objem a chráni hladinu - vertikálna cirkulácia je obmedzená na stratifikáciu / vrstevnatosť epilimnión/hypolimnión), vyššie výparné teplo a tepelná kapacita (stabilizujú teplotu), súčasť buniek a živých organizmov.

/ BioLOGická funkcia vody - univerzálne rozpúšťadlo vo svete živých sústav - organizmov
/ Zdravotná funkcia vody - hygiena, umývanie, čistenie, odstraňovaniu odpadov a pod.

HydroLOGický cyklus vody (kolobeh) - hnacou silou je slnečná energia a zemská gravitácia (zrážky - vyparovanie z vodných povrchov a transpiráciou rastlinami), podzemná voda.

Znečistenie vody
* bodové znečistenie - priemyselné a odpadové vody
* plošné znečistenie - priesakové a splaškové vody
* zrážkové (menej významné)

V r. 1968 sa prijala Európska charta o vode (bez vody nie je život)

Primárne znečistenie => inertnými materiálmi (pôda, kaolín,...), organickými látkami prirodzenými (humínové látky, splašky) alebo látkami antropogénneho pôvodu (ropné látky - plávajú na vode a zabraňujú tak prístupu kyslíka, detergenty - pena, silné emulzie,...), anorganickými látkami (NaCl, PO4 3, NO3-) (NH3, kyseliny) (toxické zlúčeniny Hg, Pb, As, Cu, Cr), bakteriálne znečistenie (mikroorganizmami), prípadne rádioaktívne.

Sekundárne znečistenie => nadmerný prísun anorganických živín - fosforečnanov a dusičnanov spôsobujú eutrofizáciu vôd, t.j. nadmerne sa rozrastajú riasy, sinice, vodný kvet
( napr. odpadové vody z prania obsahujúce fosforečnany v domácnostiach v minulosti, ziedkavo aj dnes idú priamo do potokov a riek, ak nie sú čističky).



Eutrofizačné procesy sa prejavujú v povrchovych vodách a v nádržiach vplyvom prísunu minerálnych výživných látok, najmä dusíka a fosforu, ktoré zapríčiňujú zvyšovanie intenzity bioLOGických pochodov, čo sa prejavuje nadmerným rozvojom siníc a rias, čiže fytoplanktónu. Tento jav može mať toxické účinky na vyššie vodné organizmy, produkovať pach, spôsobovať zlú chuť vody a znemožňovat rekreačné využitie vodných nádrží. Nutrienty (zlúčeniny N a P) sa do vodných nádrží a tokov dostávajú z okolitéhoprostredia a to najmä z poľnohospodárskej veľkovýroby a zo splaškov mestských aglomerácií. [Capacity 21 - http://www.fns.uniba.sk/]



V priemyselnom podniku - popísať environmentálny manažment, význam vodného a odpadového hospodárstva, minimalizácií odpadov a polutantov z technológií - prevencia pri zdroji. Je rôzna škála odpadových vôd. technoLOGicky sa dajú odpadové vody priebežne čistiť v moderných zariadeniach (integrácia ekotechniky) a recirkulovať. Ideálny prípad sú MUO (materiálovo uzatvorené okruhy). Využíva sa odparovanie (vákuové odparky), mikrofiltrácia, ultrafiltrácia, reverzná osmóza , vymieňače iónov, membránová elektrolýza a pod.


reverzná osmóza


Základné charakteristiky vodných útvarov
Vďaka teplotno-hustotnej anomálii vody (najvyššia hustota pri 4 °C) sa netečúce vodné útvary rozvrstvia na epilimnión (pri hladine) a hypolimnión (pri dne ) oddelené prechodovou vrstvou termoklímy. Tento jav sa nazýva termická stratifikácia (rozvrstvenie)

Vo vrstvách vody, t.j. v epilimnióne (navrchu, látky sú v oxidovanej forme, beží fotosyntéza za vzniku O2 plus sa O2 rozpúšťa zo vzduchu) a hypolimnióne (na dne - látky sú v redukovanej forme, je tam relatívne málo O2, prebiehajú chemické premeny látok a sedimentov), ktoré sú oddelené termoklímou sa teda flóra a fauna udržuje podľa toho, či je dostatok alebo deficit (nedostatok) O2. Napr. v období letnej stagnácie dochádza v hypolimniuk ochudobneniu O2 (prevažuje rozklad organických látok). V epilimniu je voda silne presýtená O2 (fotosyntéza) a naopak v hypolimniu (smerom ku dnu) zase s CO2 (lebo O2 sa spotrebováva na rozkladné procesy). V zime nie sú také rozdiely, lebo je nízka teplota, takže biochemické reakcie bežia pomaly. Počas jarnej a jesennej cirkulácie sa voda premiešava a teda rozdiely v rozvrstvení O2 sa strácajú.

Život vo vode
Živé organizmy (biota) sú triedené na autotrofné (fotoautotrófne, chemoautotrófne) a heterotrofné [ pozri ]
/ fotoautotrofné - využívajú slnečnú a chemickú energiu k fixácii biogénnych prvkov z anorganických materiálov, ako je CO2, NO3-, H2PO4-, HPO42-/sup>,... na tvorbu biomasy (organickej hmoty)
* producenti (fotoautotrófne využívajú slnečnú energiu - autochemotrófne využívajú chemickú energiu)
/ heterotrofné - Konzumujú, t.j. živia sa autotrofnými organizmami a syntetizujú, tvoria si vlastnú biomasu (organicú hmotu)

Produktivita vodných útvarov - schopnosť produkovať živý materiál
Nadmerná produktivita živého materiálu - rias spôsobí, že sa nahromadené mŕtve riasy začínajú rozkladať, pričom sa spotrebuváva kyslík z vody až dochádza k jeho deficitu (suma tvorby z fotosyntézy a rozpusteného O2 z ovzdušia sa znižuje jeho spotrebou na rozklad biomasy)

Eutrofizácia - nadmerné obohatenie vôd minerálnymi živnými látkami, čím sa nadmerne urýchľujú biochemické pochody a rozmnožia biokultúry (riasy,...) až nimi vodná plocha zarastá. Spôsobujú ju najmä fosforečnany a dusičnany, ktoré sa dostávajú do vody v nadmernom množstve z ľudskej činnosti (najmä odpadové vody z prania a z aplikácie NPK - hnojív).

Život vo vode, t. j. vo vodnom prostredí je funkciou
*Teploty (biochemické reakcie závisia od teploty, t.j. vysoká teplota zahubí mikroorganizmy, nízka spomaľuje biochemické a bioLOGické procesy)
*Rozpustnosti kyslíka - dostatok kyslíka podporuje život vo vode (ryby a vodné živočíchy), nepriaznivý je pre niektoré anaeróbne baktérie. Naopak nedostatok kyslíka zabíja život.

BSK - bioLOGická spotreba kyslíka => vyjadruje množstvo kyslíka, ktoré je potrebné na bioLOGické odbúranie ("zničenie") organickej hmoty, t.j. ak je nízka, vtedy je vo vode málo organických látok a ak je vysoká, tak je tam veľa organizmov. Vody s vysokou hodnotou BSK teda nemôžu podporovať natoľko organizmy závislé od kyslíka (majú rýchle dopĺňanie O2). * BSK INDIKUJE ZNEČISTENIE VODY

* Biochemický rozklad reálne prebieha tak, že najskôr sa odbúravajú (štiepia, rozkladajú) uhlíkaté látky, čo trvá cca 20 dní od vniknutia organických nečistlôt do vody (odbúrané na 99 %). Prvé 2 dni je pritom "prodleva" (nemení sa, výdrž), tzv. lagová fáza v dôsledku adaptácie, prispôsobvania sa mikroorganizmov na organickú látku. Po asi 10 dňoch sa začínajú rozkladať dusíkaté látky. V praxi sa stanovje BSK-5 po 5 dňoch a približné repočty sú:
na 20 dní : BSKP-20 = 1, 46 x BSK-5,
na 2 dni : BSKP- 2 = 0, 54 x BSK-5.

Poznámka: pozri predtým epilimnión (navrchu, látky sú v oxidovanej forme, beží fotosyntéza za vzniku O2 plus sa O2 rozpúšťa zo vzduchu) a hypolimnión (na dne - látky sú v redukovanej forme, je tam relatívne málo O2, prebiehajú chemické premeny látok a sedimentov), ktoré sú oddelené termoklímou, kde sa teda flóra a fauna udržuje podľa toho, či je dostatok alebo deficit (nedostatok) O2.

Poznámka: Ak sú vody, napr. jazerá silne eutrofizované ("riasy, organizmy požierajú viac O2") a po zamrznutí hladiny prestáva fotosyntetická tvorba O2, môže hroziť úhyn flóry a fauny.

*Množstvo CO2 - vo vode vzniká respiráciou (dýchanie) a vstupuje z atmosféry. Niekedy limitujúcim faktorom pre fotosyntézu, produkciu biomasy - rias a pri jeho nadbytku môže spôsobiť zvýšenú tvorbu rias a ich produktivitu.
*Priepustnosť vody - je určujúca pre rast rias
*Turbulencia - dôležitý faktor pri premiešavaní vody, transporte živín a odpadových produktov
*Zasolenie vody (Salinity) - podiel NaCl vo vode - odráža prítomnosť živých foriem

Tvrdosť vody - podľa množstva rozpustených hydrouhličitanov a uhličitanov vápnika a horčíka sa posudzuje tvrdosť vody, čím vyšší obsah týchto solí, tým je voda tvrdšia (obrábacie kvapaliny / chladiace emulzie /by sa nemali pripravovať z veľmi tvrdej vody). Ako jednotka tvrdosti vody sa používajú v praxi často stupne nemecké.

Stála tvrdosť vody je spôsobená uhličitanmi horčíka a vápnika.
Prechodná tvrdosť vody - spôsobená hydrouhličitanmi HCO3- (varom sa tieto menia na uhličitany /vytvárajú tzv. vodný kameň/).

Tvrdosť vody sa určuje napríklad v nemeckej stupnici tvrdosti (°d alebo dH°). Na baleniach pracích práškov je často rozdelená na 4 stupne (http://www.greenpeace.sk/campaigns/story/story_49.html):
1 0 – 7 °d mäkká
2 7 – 14 °d stredne tvrdá
3 14 – 21 °d tvrdá
4 nad 21 °d veľmi tvrdá


Prečo je informácia o tvrdosti vody potrebná?
Pokiaľ je úroveň tvrdosti vody nízka, a teda voda je mäkká, znamená to, že stačí použiť menšie množstvo pracieho prášku. Balenia pracieho prášku väčšinou obsahujú údaj o tom, koľko prášku treba použiť v závislosti od tvrdosti vody.

Pokiaľ je voda mäkká, môžeme ušetriť až 20 % pracieho prášku, čo je nielen dobré pre vašu peňaženku, ale aj pre životné prostredie. Ešte priateľskejšie k životnému prostrediu je používanie čiastkového systému. To znamená, že prací prášok, bielidlo či aviváž sa do práčky pridávajú oddelene a iba podľa potreby.

Ak je voda veľmi mäkká, netreba použiť zmäkčovače či aviváž. Na druhej strane tvrdá voda potrebuje zmäkčiť, pretože kvôli obsahu vápnika sa bielizeň stáva tvrdšou. Prepláchnutie bielizne vodou s trochou octu rozpustí vápnik a bielizeň znova zmäkne. Zvyšky vápnika na ohrievačoch vody spôsobujú tiež zvýšenie spotreby energie na ohrievanie.


Herčík - klasifikácia kvality vody
Klasifikácia kvality vody podľa vybraných ukazovateľov - ČSN 75 7221:



Skupina ukazovateľov


[A] kyslíkový režim - rozpustený kyslík, BSK5, CHSK-Mn alebo CHSK-Cr
[B] základné chem. a fyzikálne parametre - PH, teplota vody, RL-rozpustené látky, amoniakálny dusík NH4+, dusičnanový NO3-, celkový fosfor
[C] doplňujúce chemické - Ca, Mg, Cl-, SO4-2-/sup>, TENZIDY ANIÓNOVÉ, NEL - nepolárne extrahovateľné látky, org. viazaný Cl2
[D] ťažké kovy - Hg, Cd, As, Pb
[E] bioLOGické a mikrobioLOGické - saprobný index, koliformné baktérie alebo fekálne koliformné baktérie
[F] rádioaktivita - celková objemová aktivita alfa a beta


Podľa výsledkov analýz je potom I až V trieda, kde je I tr. - veľmi čistá voda / II tr. - čistá / III tr. - znečistená (pre zásobovanie priemyslu) / IV tr. - silne znečistená / V tr. - veľmi silno znečistená (nehodí sa pre žiadny účel)



Typ nečistory / indikácia znečistenia


BSK, CHSK / charakterizujú organické znečistenie vody
Dusík - dusičnany, dusitany, NH4+ / únik z poľnohospodárskej pôdy /NPK hnojivá, fekálie/
Fosfor - fosforečnany, celkový P / únik z poľnohospodárskej pôdy /NPK hnojivá, fekálie/
Pesticídy / poľnohospodárske znečistenie
Detergenty, oleje, ťažké kovy, ropné látky, fenoly / priemyselné a komunálne znečistenie



Poznámka - príklad havarijného znečistenia - zamorenie spodných vôd zlúčeninami 6-mocného chrómu a chlórovanými uhľovodíkmi spôsobené bývalým š.p. ZTS Dubnica, koncom 80-tych rokov

UKAZOVATELE PRIEMYSELNÉHO, POĽNOHOSPODÁRSKEHO A KOMUNÁLNEHO ZNEČISTENIA

ORGANICKÉ LÁTKY - stanovuje sa ich suma a využiva sa schopnosť ich oxidácie
=> CHSK (titrácia manganistanom, dvojchromanom)
=> BSK5
NL ... NEROZPUSTENÉ LÁTKY - filtrácia a vysušenie pri 105 st. C
RL ... ROZPUSTENÉ LÁTKY - filtrácia, vysušenie a vyžíhanie pri 600 st. C do konšt. hmotnosti * Mŕtve more 70 g/l soli (človek sa nepotopí) * Jadranské 30-35 g/l, Baltské 7 g/l
NEL .... NEPOLÁRNE EXTRAHOVATEĽNÉ LÁTKY - extrakciou do rozpúšťadiel (chloroform a pod., znormované)
REAKCIA VODY - PH
TEPLOTA VODY - nad 40 st. C odumierajú baktériofágovia


Prípustné limity znečistenia - zákony a nariadenia vlády stanovujú prípustné limity znečistenia odpadových vôd podľa veľkosti zdroja:
PH 6-9 / NL 20-70 / CHSK-Cr 75-170 / NH4+ 5-40 / NO3- 5-40 / P 1,5 - 6 / BSK5 15-70
* ľadviny vyčistia max 20 g/l NaCl soli do moču, ak je ale napr. morská voda 35 g/l tak ľadviny používajú vlastnú telesnú vodu, preto by sme postupne zomreli pri pití morskej vody a súčasne boli pritom aj stále smädní


DUNAJ Rozsah sledovaných ukazovateľov * Kvalita povrchových vôd za rok 2002
mesačne: teplota, PH, merná vodivosť, O2,
nerozpustené látky (sušené pri 105°C),
Na+, K2, Ca2+, Mg2+, Mn, Fe, NH4+, HCO3-, Cl-, SO42-, NO3-, NO2-,
PO43-, celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni,
ChSKMn, BSK5, TOC, NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C)
index saprobity biosestónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie,
fekálne koliformné baktérie, fekálne streptokoky (enterokoky),
fytoplanktón, zooplanktón
3 krát ročne: perifytón, makrozoobentos
1 krát ročne: sedimenty


[Henryho zákon] -

množstvo rozpusteného plynu v určitom objeme kvapaliny c [mol/liter] (v našom prípade kyslíka vo vode) závisí priamo úmerne od tlaku plynu nad hladinou, za predpokladu, že tento plyn s kvapalinou / rozpúšťadlom/ nereaguje,
c = H-konštanta x p [T = konšt.]

t. j. čím je vyšší tlak, tým sa viac plynu, v našom prípade O2 rozpustí vo vode pri konštantnej teplote. Konštanta je Henryho konštanta. Henryho zákon platí len pri nižších tlakoch.

In chemistry, Henry's law is one of the gas laws. It states that the mass of a gas that dissolves in a definite volume of liquid is directly proportional to the pressure of the gas provided the gas does not react with the solvent. William Henry first formulated the law in 1801.


Problémy pri potápaní sa a chorobou "dekompresie" => Dieses Gasgesetz ist der Grund für die Entstehung der Dekompressionskrankheit.

Pri ponore do hĺbky sa zvyšuje tlak (uplatňuje sa Boyle-Mariotov zákon), každých 10 m o 1 bar , t.j. zvýši sa (Henryho zákon) aj množstvo dusíka (ako inertného plynu), ktoré potápač nadýchol, resp. ak dýcha stlačený vzduch. Obrazne povedané narastá počet bubliniek dusíka v krvi. Pri výstupe na hladinu je to naopak. Ak sa potápač veľmi rýchlo vynorí a bol dlhšie pod hladinou, nestačia sa bubliny rozpusteného dusíka z tkanív a krvi uvoľniť, takže zostávajú v prebytku a spôsobujú chorobu dekompresie.

* uplatňuje sa Boyle-Mariotov zákon (p.V=konšt, /napr 1 x 1 =1 / t.j. každých 10 m hĺbky sa zvýši tlak o 1 bar, preto sa súčasne musí objem zmenšiť o polovicu, aby súčin tlaku a objemu zostal konštantný /2 x 0,5 =1 / ) a Henryho zákoan
* pomery pre potápačov pozri napr.: http://www.tauchersprechstunde.de/Physik/Physik-Henry.htm
http://www.tauchersprechstunde.de/Physik/Physik-Boyle-Mariotte.htm

Henry's law
In chemistry, Henry's law is one of the gas laws. It states that the mass of a gas that dissolves in a definite volume of liquid is directly proportional to the pressure of the gas provided the gas does not react with the solvent. William Henry first formulated the law in 1801.

A formula for Henry's Law is:
eP = ekC

where P is the partial pressure of the gaseous solute above the solution, C is the concentration of the gas in mol/L and k is the Henry's Law constant, which has the units L*atm/mol.

Taking the natural LOGarithm of the formula, gives us the more commonly used formula:
P = kC

This version is used to showcase the effectiveness of the law for dilute solutions of gases that don't react with the solvent. Some values for k include:
O2 : 4.34×104 atm/mol
CO2 : 1.64×103 atm/mol
H2 : 7.04×104 atm/mol

when these gases are dissolved in water at 299 kelvin. Note that the solubility coefficient varies with solvent and temperature.



William Henry (* 12. Dezember 1775; † 2. September 1836) war ein englischer Chemiker

Nach dem von ihm gefundenen Gesetz, ist die Konzentration eines Gases in einer Flüssigkeit direkt proportional zum Partialdruck des entsprechenden Gases. Die Proportionalität wird durch die Henry-Konstante (Hk) ausgedrückt.

Konzentration = Hk * Partialdruck
Dies ist mit dem Prinzip von Le Châtelier vereinbar, denn auf eine äußere Druckzunahme wird das System mit einer Verkleinerung der Gasteilchenanzahl reagieren (und den Druck somit wieder erniedrigen, bzw. dem "Zwang" ausweichen).

Das Henry-Gesetz ist nur bei verdünnten Lösungen (das heißt bei niedrigen Partialdrücken) anwendbar. Zudem darf das gelöste Teilchen nicht mit dem Lösungsmittel reagieren, wie zum Beispiel Kohlenstoffdioxid, welches zu Kohlensäure reagiert und dem Gleichgewicht entzogen würde.

Einige Beispiele für Henry-Konstanten: (Löslichkeit in H2O)
O2 Hk = 1300 M/bar
HaLOGenierte C1 und C2-/sup>Kohlenwasserstoffe Hk = 0.02-/sup>2 M/bar

Alkylbenzole (Butylbenzol - Benzol) Hk = 0.1-1 M/bar
Chlorbenzole (Hexachlorbenzol - Monochlorbenzol) Hk = 0.1-2 M/bar
Phthalatester Hk = 1000-2000 M/bar
Polyzyklische aromatische Kohlenwasserstoffe (PAK) Hk = 1-5000 M/bar
aliphatische Kohlenwasserstoffe (C18-C5) Hk = 0.0001-0.1 M/bar
PCB Hk = 1-100 M/bar


[13] [06] Voda 2 - CV Samočistiace pochody   | ZE CVICENIA |   Cvičenia | Voda - procesy

Samočistiace pochody vo vodných tokoch. Fyzikálne a chemické procesy (Herčík).

Samočistiace biochemické pochody vo vodných tokoch možno rozdeliť do niekoľkých nasledujúcich, súčasne prebiehajúcich dejov - začnú prebiehať keď do ustáleného systému napr. vniknú odpadové vody s obsahom organických látok:

1. Biochemický rozklad - to je podstatata samočistiaceho procesu vody, že organické látky, t.j. nečistoty, sú rozkladané mikroorganizmami - tieto potrebujú O2 a produkujú CO2 a H2O - pritom sa rozmnožujú na čo reagujú v potravinovom reťazci ryby, ktoré sa nimi živia

2. Fotosyntéza - vznikajúci C02 z biochemického rozkladu spotrebuvávajú vo fotosyntéze riasy a vodné rastliny (len za svetla), ktoré si tak rozširujú, vytvárajú organickú hmotu a uvoľnujú zase pritom O2 potrebný pre mikroorganizmy

3. Rozpúšťanie kyslíka - v závislosti od tlaku (priamo úmerne), teploty (nepriamoúmerne), stupňa prevzdušňovania vody, resp. rýchlosti, prúdenia, veľkosti plochy sa v nej rozpúšťa kyslík, ktorý je potrebný pre biochemický rozklad, ktorý zabezpečujú mikroorganizmy (baktérie - jednobunkové organizmy). Ak by bol na povrchu vody napr. olejový film, pena a pod. rozpúšťanie O2 sa zastaví.

4. Priama konzumácia - niektoré organizmy priamo konzumujú nečistoty, t.j. niektoré organické látky, odpadné vody z potravinárskeho priemyslu, domácností a pod.

5. Usadzovanie pôsobenim gravitácie - nerozpustné látky môžu vplyvom gravitácie klesať na dno a usadzovať sa. Keďže tam nie je prístup vzduchu začínajú prebiehať anaeróbne biochemické procesy => anaeróbny rozklad, t.j. pri nedostatku kyslíka, napr. z organických látok obsahujúcich C, H, O, N, S, P vzniká CH4, H2O,NH4+,H2S,PH3
(* kým aeróbnym rozkladom, t.j. pri dostatku kyslíka CO2, H2O, NO3-, SO42-, HPO42- )

6. Chemické reakcie - medzi znečisťujúcimi látkami a vodou prebiehajú všetky možné typy chemických reakcií, ako sú neutralizácia, zrážacie reakcie, oxidačno - redukčné reakcie, hydrolýza, bioLOGické odbúravanie veľkých organických molekúl až na jednoduché - reakcie v aeróbnom prostredí (dostatok kyslíka) anaeróbnom prostredí (nedostatok kyslíka - vznikajú nižšie oxidačné produkty, napr. metán, sulfán /sírovodík/), komplexotvorné procesy, sedimantácia až adsorpcia na dne toku (ťažké kovy) a pod.
Ca2+ + CO32- => CaCO3 , Pb2+ + S 2- = PbS (zrážanie)

CO32- + HO2O => HCO3- + OH - (acido-bázická reakcia)

2 (CH2O - org. hmota) + SO42- + 2H + = mikrobiálne pôsobenie => H2S + 2 H2O + 2 CO2

[14] SCHEMA VODA   | MSearch |   KOD | recorded => 11.04.2010-21:52:41

|||||||| Plán hodiny ZE na 12.04.2010 * spojená prednáška a ||||||||



* voda - najväčší chemik na svete, bez vody nejde nič, nie je život
* Slovensko - svetová veľmoc v pitnej vode 85% obyvateľstva 100%-ný prístup ku kvalitnej vode
* Globálne - hydrosféra (zložka životného prostredia, súčasť zemského ekosystému)
* Chemické a fyzikálne vlastnosti vody | vzduchu, pôdy, živých organizmov |
* Tvrdá voda - čo spôsobuje tvrdosť vody a v čom, sú rozdiely - vodivosť
* Kv = [H+]x[OH-] = 10-14 - Iónový súčin vody - rovnovážna konštanta - podľa hodnoty, čím vyššia, tým viac reakčných produktov (tým silnejšia kyselina, zásada)
--- voda je neutrálna, preto druhá odmocnina z Kv je [H+] x [OH-] = 10 -7, taká malá koncentrácia, t. j. z 1 litra vody je iba 0.0000001 mólu disociované
--- aby sa nerátalo s takými nízkymi číslami zaviedlo sa - zadefinovalo PH = - LOG [H+], t.j. PH sa pohybuje obvykle od 0 do 14, kde 0-7 je kyslé prostredie a 7-14 zásadité - vypúšťané vody môžu mať PH v rozsahu 6-9

|||||||| Cvičenia - Chémia ||||||||

Voda je vynikajúce rozpúšťadlo
- minerály => tvrdosť vody Mg, Ca, HCO 3-/, CO 32-

- kyslík - Raoultov zákon (množstvo rozpusteného kyslíka je úmerné tlaku) - ak ho vo vode niekto míňa, tak sa automaticky rozpúšťa zo vzduchu, aby sa vyrovnala rovnováha - vo vode rádovo 4-12 g/l O 2
- v priemysle sa využíva, že vo vode prebiehajú chemické reakcie a tepelná kapacita vody - preto je v priemysle využívaná v technológiách vo výrobných procesoch ako technoLOGická a pomocná surovina, t.j. na priebeh reakcií (napr. elektrolyty v galvanotechnike), chladiace alebo ohrevné médium

****************
Pr. - elektrochémia /pokovenie jednosmerným prúdom v elektrolytoch/
- BAT technika a voda => BAT je základný nástroj na minimalizáciu znečistenia vody (galvanotechnika - nadlimitné veľké množstvá kúpeľov vyžadujú schvaľovací proces)
- prírodné vody - rovnováha, samočistiaca schopnosť - antropogénna činnosť ju narušuje

- žívot vo vode

Príklady - PH, pOH silé kyseliny a zásady

Vnútorná energia = práca + teplo (1. zákon termodynamiky)
* jednotky kcal, cal - prepočet na Joule 1 cal=4,186 J

Chemické reakcie sú vždy spojené so zmenou tepla

=> Endotermická reakcia:
... disociácia H 2 => H + H * δH >0 + 103,2 kcal/mol
(H - štandardná entalpia)
? Porovnajte δH=H2-H1 - keďže sa zvýši entalpia treba teplo dodať

... ionizačný potenciál
H (g) => H+ H * * δ-H >0 + 313 kcal/mol --- 13,595 eV


=> Exotermická reakcia:

! Vodík môže vytvoriť H
+ ión len ak niečo roztrhne jeho väzbu, t.j v takom prostredí, kde protóny sa dajú na niečo naviazať, t.j. rozpúšťadlo ho môže solvatovať. Preto vodík existuje vo forme solvátov H 3O +. Je zrejmé, že solvatačná energia musí "dodávať energiu" - byť exotermická:
H + + H2O = H3 O+ δH<0 - 268 kcal/mol
? Porovnajte H2-H1 - keďže sa zníži entalpia muselo sa teplo uvoľniť!

|||||||| BAT - COD ||||||||

[15] [07] Znečisťovanie ovzdušia   | ZE PREDNASKY |   Atmosféra | Prednáška

[7] Znečisťovanie ovzdušia PREDNÁŠKA

Linky: [Luftverschmutzung] * [EPA] - Air Pollutants (látky znečisťujúce vzduch "polutanty", polution = polúcia, znečisťovanie)

3.5 VZDUCH A JEHO ZNEČISTENIE
3.5.1 Zloženie vzduchu
3.5.2 Stratifikácia atmosféry (rozvrstvenie)
3.5.3 Látky znečisťujúce ovzdušie (Polívka s. 53)

3.5.1 Zloženie vzduchu
* obsah plynných nečistôt sa udáva často v ppm (desaťtisíciy %) = 1 cm3 / 1 m3 vzduchu (1:106), t.j. v ml/m3 vzduchu, napr. v atmosfére je 330 ppm CO2 (pozri prepočty ppm - mg/m3)


Priemerné zloženie (Herčík - s. 39 podľa Mészavosa 1981)

Zložka obsah obsah priemerná doba zotrvania v atmosfére

dusík 78,084 % milión 10(6) rokov
kyslík 20,946 % 5 x 10(3) rokov
argón 0,934
neón 18,8 ppm
hélium 5,24 ppm 10(7) rokov
kryptón 1,14 ppm
xenón 0,087 ppm

premenlivé
CO2 330 ppm 5 - 6 rokov
CH4 1,3 -1,6 ppm 4 - 7 rokov
H2 0,5 ppm 6 -8 rokov
N2O 0,25-0,35 ppm 25 rokov
O3 0,01-0,05 ppm 2 roky

veľmi premenlivé
voda 0,4 - 400) x 10(-2) 10 dní
CO 0,5 -0,25 0,2 - 0,5 rokov
NO2 (0,1-5) x 10(-3) 8 -10 dní
NH3 (0,1-10) x 10(-3) 5 dní
SO2 (0,03-30) x 10(-3) 2 dni

!!! Koncentrácia kyslíka pred 600 mil. rokmi bola 1/100 súčasnej koncentrácie a až od karbonu (epocha sprevádzaná mohutnou vegetáciou) dosiahla súčasnú úroveň vďdaka fotosyntéze, ktorá je výslekom rovnováhymedzi prísunom rôznych látok do atmosféry a ichodstraňovaním


Rozmery častíc AEROSÓLOV, PRACHOV A DYMOV sa približujú rozmerom vírov a baktérií (0,01 - 100 um = 10 - 100 000 nm):
=> baktérie majú rozmer cca 1 - 10 um, víry a protéiny cca 0,01 - 0,05 um
=> metalurgický dym má rozmer 0,01 - 5 um, tabakový dym cca 0,01 -0,2 um
=> podobne hmla, SO3, pigmenty, olejový dym, popolček z práškového uhlia a kovový prach sa rozmermi približujú k rozmerom baktérií a mikroorganizmov, t.j. môžu na ne negatívne pôsobiť.

* Častice veľkosti < 0,1 um v ovduší nesedimentujú (priľnú po náraze na predmetoch - špinenie textilu, budov) vykonávajú Brownov pohyb
* Častice veľkosti 0,25 - 0,5 um (250-500 nm) v ovduší sedimentujú
* Častice veľkosti > 5 um zachytávame nosom
* Častice veľkosti 0,25 - 5 um sa zadržujú v pľúcnych alveolách
* Častice veľkosti < 0, 25 um vydychujeme.

3.5.2 Stratifikácia atmosféry (rozvrstvenie)

Tlak a hustota sa s výškou znižujú avšak teplota sa mení rôzne, pretože slnečné žiarenie je nerovnako pohlcované. Vytvára sa vertikáklna stratifikácia atmosféry (rozvrstvenie v kolmom smere) nasledovne: TROPOSFÉRA (do 11-16 km) - STRATOSFÉRA (do 50 km) - MEZOSFÉRA (do 85 km) - TERMOSFÉRA (do 500 km) - EXOSFÉRA (nad 500 km) | alebo| Ionosféra (zrážajú sa častice žiarenia z kozmu s molekulami látok a preto sa ohrieva až na vyše 1000°C) - čím vyššie, tým je atmosféra redšia. Navrchu je tzv. magnetosféra, ktorá odráža časť slnečného a kozmického vetra (protóny, elektróny, fotóny elekromagnetického žiarenia letiace rýchlosťou svetla ), ktorý bombarduje zem (odkloní jeho časť do vesmíru)

TROPOSFÉRA - teplota od cca 15 st. C pri zemi až po -56 St. C na hranici so stratosférou (lietadlá do USA letia vo výške nad 10 km a vonku je -50 St. C). Teplota je daná viac radiáciou a konvekciou tepla zo zeme než zo slnka.
STRATOSFÉRA - teplota s výškou stúpa, t.j. zo - 56 St. C na hranici s troposfférou až na -2 St. C na hranici s mezosférou - príčinou je absorpcia ultrafialového svetla zo slnečného žiarenia ozónom
MEZOSFÉRA - teplota s výškou klesá
TERMOSFÉRA - teplota s výškou narastá

3.5.3 Látky znečisťujúce ovzdušie (Polívka s. 53)

Primárne znečistenie ovzdušia (plynné, kvapalné a tuhé nečistoty - dostávajú sa do ovzdušia spaľovaním, unikajú zo skládok, pri doprave a pod.):
Plynné nečistoty v ovzduší => zlúčeniny S, N, O, C, haLOGény, iné (najmä oxidy, uhľovodíky, chlórované uhľovodíky, freóny, haLOGény /F, Cl/, chlórovodík, fluórovodík, kyseliny, ozón, oxiradikály, amíny, DDT, PCB,...) - časť sa tvorí z biogénnychprvkov a časť sú umelé zlúženiny, ktoré vyrába priemysel - cca 10% znečistenia ovzdušia je antropogénneho vplyvu, ostatné z prírodných dejov (sopky, močiare, rašeliniská, geochemické cykly, čo produkujú organizmy (napr. amoniak) a pod.) - vzduch nikdy nebol čistý - ide o udržiavanie rovnováhy v zemskom ekosystéme, do ktorého vnáša nové zložky a vplyvy človek používajúc techniku a technológie

Prachy - tvoria viditeľné znečistenie atmosféry - tzv. tuhé znečisťujúce látky
Aerosóly - koloidné častice vytvárajú disperzie => disperzné aerosóly (bez chemickej reakcie) a kondenzačné aerosóly (vznikajú chemickou reakciou plynov).

vyhláška 338/2009 upravuje zdroje stredného a veľkého znečistenia pre priemysel, technológie a EMISNÉ LIMITY
Znečisťovanie ovzdušia - priemysel | energetika | doprava | poľnohospodárstvo | domácnosti, komunálne činnosti
Zdroj (komín) produkuje primárne znečistenie

- napr. spaľovňa vypúšťa hmotnostný tok plynných exhalátok/látok= emisií * čiže určité množstvo za časovú jednotku, napr. SO2v g/hod a o určitej koncentrácii, napr. v mg SO2/m 3 odpadových plynov * alebo sa to vzťahuje napr. v kg emisií na 1 kg vyrobeného hliníka, spáleného uhlia,resp. nejakej produkcie
Transmisie=prenos / aj cezhraničný / plus Miešanie emisií (chemické reakcie) = Sekundárne emisie


- emisie sú vetrom prenášané a môžu sa zmiešavať s inými prúdmi emisií - napr. medzi Nemeckom a ČR sa vzájomne vymieňa, prúdi až 30-50 tisíc ton emisií ročne - ak chemicky reagujú vznikajú nové látky = sekundárne emisie (napr. smog vzniká miešaním plynov z výfukov áut = VOC, NOx, emisiami z podnikov, spaľovní a ak na to svieti slnko, tak UV žiarenie z neho rozbíja časť molekúl a vznikajú radikály, napr. kyslíka O* a ten zreaguje s molekulou kyslíka a takto vzniká ozón /prízemný, t.j. troposferický/, ktorý je jedovatý a zase všetko oxiduje, t.j. ničí živé organizmy, napadá materiály,... - obdobne vznikajú radikály organických aldehydov /PAN/)
Emisie = prúdy nečistôt nesúci plynné alebo tuhé znečisťujúce látky (PZL, TZL ) niekde dopadajú a výsledok "dopadu" sa volá imisie, alobo ak je to popolček, tak napr. sa hovorí o depozícii
Legislatíva - zákon o ovzduší a súvisaiace novelizácie, vyhlášky, nariadenia predpisujú max. prípustné EMISNÉ A IMISNÉ resp. DEPOZIČNÉ LIMITY - napr. imisný limit ozónu môže byť 120 mikrogramov na meter kubický vzduchu na nejakom mieste)


Sekundárne znečistenie ovzdušia: primárne nečistoty vzájomne reagujú a tvoria najmä smogy (aerosóly kvapalných a tuhých častíc).

Čo to spôsobuje - ohrozuje to až poškodzuje ekosystém, organizmus človeka, či zvierat alebo prostredia (biosféru, ovplyvňuje biodiverzitu)

Emisia = úlet nečistôt zo zdrojov, ktorý znečisťuje ovzdušie (vypúšťané škodliviny)
Imisia = stav výsledné znečistenie spôsobené emitovaním nečistôt = stav indikujúci prítomnosť nečistôtv ovzduší (obsiahnuté škodliviny - NPK)
Transmisia = prenos emisií - primárne emisie môžu reagovať so zložkami vzduchu (napr. vietor rozfúka emitované nečistoty oxidy síry do určitého okolia - napr. komín má určitý dosah, tie vytvoria so vzdušnou vlhkosťou kyseliny a dôsledok sú kyslé dažde).

Znečistenie ovzdušia sa deje v troposfére, t.j. do cca 15 km a má dopad lokálny, regionálny až globálny. Zdroje znečistenia sú bodové (závodný komín), líniové (cesta, železnica) a plošné (skládky).
Dôležitá je vždy aj doba priemerného zotrvania nečistôt v atmosfére (napr. vody 10 dní, resp. NH3 a NO3 vznikajúce pri búrke 5-10 dní).

Zákon o ovzduší - zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší), v znení z. č. 218/1992 Zb., z. č. 148/1994 Z. z. (úplné znenie vyhlásené pod č. 31/1995 Z. z.), z.č.256/1995 Z. z. a z. č.393/1998 Z. z.
definuje:
Emisný limit - hmotnostný tok vypúšťaných nečistôt (napr. v kg/hod. a s udaním max. koncentrácie škodliviny v prúde vypúšťaných emisií) alebo sa emitované množstvo vzťahuje na jednotku výroby, výkonu, resp. stupeň znečistenia (vyjadrený napr. ako tmavosť dymu).

Imisný limit - najvyššia prípustná koncentrácia emitovaných nečistôt v ovzduší (NPK) - t.j. obsah škodlivín vzťahovaná na miesto, kde emisie dopadnú (napr. fabrický komín zo ZTS vypúšťal emisie a popolček dopadal do blízkej Dubnice, kde ak si niekto sušil prádlo na balkóne v tom čase, tak ho mal čierne, lebo sa na ňom usadzoval popolček (depozícia), resp. ak človek cítil zápach z dopadajúcich emisií, tak ten zápach je teda imisia)

Depozičný limit - najvyššie prípustné množstvo emitovaných nečistôt usadených na plošnú jednotku a za jednotku času (depozícia = usadzovanie)

ZL = znečisťujúce látky
V atmosfére dochádza k prenosu - transmisii ZL (diaľkový až lokálny).
Príklad : ZDROJ (komín) produkuje, vypúšťa škodliviny - EMISIE, t.j. ZL vstupujú do atmosféry, kde dochádza k ich PRENOSU - transmisii a výsledkom je že na dom, strom, lúku a pod. dopadajú ZL a obsiahnuté škodliviny predstavujú tzv. IMISIE (vyjadrujú stav výsledného znečistenia ovzdušia).

Niektoré emisné limity z vyhlášky zákona 338/2009




Niektoré zákony súvisiace so znečisťovaním ovzdušia

37/2010 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
338/2009 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
286/2009 Zákon o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákonom č.393/1998 Zb sa novelizoval zákon o ovzduší č.309/1991

478/2002 Zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) 336 kB
61/2004 Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na vedenie prevádzkovej evidencie a rozsah ďalších údajov o stacionárnych zdrojoch

Implementácia VOC smernice 1999/13 EC (SED do SR sa realizovala ako:
409 V Y H L Á Š K A Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 19. septembra 2003, ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá

Vyhláška 409/2003

[16] [07] Ochrana ozónovaj vrstvy EN   | ZE PREDNASKY |   EU Portál | Prednáška

Ozone Layer Protection Ochrana ozónovaj vrstvy

Community Action Regulation (EC) No 2037/2000 on Substances that Deplete the Ozone Layer * Nariadenie o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú dieru

Ozone Depleting Substances * Látky poškodzujúce ozónovú dieru Information for importers, exporters and users of Ozone Depleting Substances for critical and essential uses. Electronic licensing database. * Informácie pre exportérov, importérov a používateľov týchto látok. Elektronická licenčná databáza.

The European Commission is supporting several research projects to improve understanding and forecasting of the ozone layer depletion and its possible recovery. * Komisia podporuje výskumné projekty súvisiace s ozónovou dierou.

Industry Information This page provides a list of the ozone-depleting substances * Zoznam látok poškodzujúcich ozónovú dieru which are controlled under (EC) Regulation 2037/2000 on Substances that Deplete the Ozone Layer and lists banned substances and alternatives which may be used to replace them.

Alternatives to Methyl Bromide - Proceedings and PowerPoint presentations - Fifth International Conference on alternatives to methyl bromide, 27-30 September 2004, Lisbon, Portugal.
???

ANIMATION - videá (ozónová diera nad európou a nad Arktídou) :
[Arctic and ozone depletion affecting us in Europe ] ???
[Ozone depletion over Antarctica] ???

[17] [08] Pôda   | ZE PREDNASKY |   Prednášky nov. 2005 | Prednáška

[08] Pôda a jej znečistenie - pôda je súčasť ekosystému (kliknite)

Pôdy - prírodný zdroj (úrodnosť) a výrobný prostriedok (odvetvia vyživujúce ľudí)

Úrodnosť - prírodná (daná prírodnými procesmi bez ľudského zásahu) a efektívna úrodnosť kultúrnych pôd - daná pozitívnymi zásahmi v rámci agrotechniky, hnojenia, regulácie vodného režimu - zavlažovanie, odvodňovanie, avšak negatívne ovplyvnená devastáciou a degradáciou pôd.

Pôdny fond sa delí na: Poľnohospodársky pôdny - Lesný pôdny - Zastavané plochy - Ostatné plochy

Zloženie pôdy

// Pôdne činitele - zemina - podnebie - živé organizmy - reliéf územia - vek pôdy - podzemné vplyvy
// Pôda je časové hmotné kontinuum - zložitý polyfunkčný otvorený 4-fázový systém PEVNEJ FÁZE - ROZTOKU - PLYNNEJ FÁZE - ŽIVEJ HMOTY v zemine, ktorý je funkciou matečného materiálu, organizmov, reliéfu a času.
(citácia skrípt - Polívka - BaLOG - Tureková)

V priebehu času sa vytvoril charakteristucký pôdny profil

Skladba pôdy

I. NEŽIVÁ ZLOŽKA
A. Minerálne substancie - pevná, kvapalná a plynná fáza,

II. ŽIVÁ ZLOŽKA
B. Organické substancie - humus, fytoedafón, zooedafón
C. Pôdny EDAFÓN (všetko, čo tam žije) - bakteriálny, rastlinný, živočíšny
D. Koreňové systémy rastlín - sorpčný a stabilizačný aparát

Anorganické látky - rastliny potrebujú makroživiny (C, O, H - N, P, K, Ca, Mg) a mikroživiny (S, Fe, Mn, Zn, Cl, B)

Organický podiel - humus vzniklý rozkladnými humifikačnými procesmi anaeróbne (rašeliny) až aeróbne (minerálne látky), preto podľa stupňa rozkladu ide o pestrú zmes organických látok až k ich rozkladným produktom

Znečisťovanie pôdy - lokálne, regionálne, kontimentálne (DDT)
Degradácia - mechanická, fyzikálna a fyz.-chemická, chemická, bioLOGická, agronomická

KONTAMINÁCIA pôdy - prirodzeného pôvodu (odumreté časti rastlín a živočíchov, tieto sú bioLOGicky ľahko rozložiteľné a rozklad prebieha ako samoočistiaca schopnosť, anaeróbne či aeróbne) a antropogénneho pôvodu (ťažké kovy, pesticídy, dusičnany sú najhoršie - priemysel, poľnohospodárstvo, skládky, doprava - tie sa sami nerozložia)

Pôda a environment
- pedosféra spája atmosféru, litosféru, hydrosféru
- pôda má samočistiacu schopnosť - čistí vodu, ktorá cez ňu preteká (zeminy, ily majú filtračnú schopnosť)
- od PH pôdy závisí, či rastú alebo nerastú rastliny a od obsahu N, P, K
- hnojivá N, P, K - kedysi sa míňal čílsky liadok - dusičnan - ľudstvo zachránila chémia vynález syntézy čpavku z vodíka a dusíka (Duslo Šaľa - dusík sa získava destiláciou skvapalneného vzduchu) - čiže pôdu hnojíme dusičnanmi, čpavkom (B), fosforešnanmi - napr. superfosfát(P) a draselnými soľami (K), plus špeciálne hnojivá -- lebo rastliny to časom z pôdy "vyjedia" a musia sa hnojivami "nakŕmiť" -- ak sa zle aplikuje hnojivo (predávkuje sa), dostane sa do spodnej vody -- ideálne hnojivo by bolo také,aby sa rozpúšťalo tak rýchlo, ako ho rastlina míňa

- veľmi dôležitá je pôda pre cyklus dusíka - jeho kolobeh medzi živou a neživou prírodou (napr. niektoré pôdne baktérie ppriamo zachytávajú dusík a redukujú ho na amónne ióny, ktoré rastlina využije na tvorbu aminikyselín a bielkovín -- iné pôdne baktérie zase buď oxidujú alebo redukujú dusitany a dusičnany - rastlina musí dostať amónny ión a v bunke oxo kyseliny premení na aminokyseliny - nahradí kyslík skupinou NH2) --- z desiatok až stoviek aminokyselín si bunka vyrobí bielkoviny (pospája si ich medzi sebou a vytvorí kvartérne štruktúry - t.j. do priestoru, klbka, spoje sú napr. cez sulfidické väzby -S-S-), ktoré fungujú napr. ako enzými a pod.
- celkovo sa odhaduje fixácia dusíka ratlinami na cca 10 miliard ton dusíka a z toho pôdne baktérie spracujú asi 0.175 miliard ton (Jindra)
- rastlina si vodu pritiahne do buniek vďaka osmotickému tlaku z pôdy, cez korene = bunka má membránu a určitú konc. soli /u ľudí hovoríme izotonickú cca 0,9% roztok NaCl/ - voda do nej ako rozpúšťadlo s nižšou konc. vniká
-- Poznámka - izotonický tla znamená, že je v bunke rovnováha - zjednodušené povedané, ak by sme pili stále destilovanú vodu, vnikala by stále dnu a bunku by sa nafúkla, až by praskla -- ak by se pili slanú morskú vodu, tak by voda z bunky išla von, t.j. cítili by sme stále smäd a bunka by bez vody zanikla (zmršťovala sa) - preto sa do injekcií nedáva čistá voda ale pridá sa trochu tej soli (izotonický roztok)

- ak je pôda silno znečistená, tak sa veľmi ťažko zregeneruje v porovnaní s vodou, vzduchom

- výborné stránky NASA [Cyklus dusíka] [hodnoty PH- pre rôzne rastliny a vlastnosti pôdy]



Poznámka - osmóza teda je, keď voda vniká do roztoku soli pod tlakom -- ak by sme tlačili opačne, soľ z roztoku by išla do vody a voda by sa čistila -- na tomto princípe: obrátená (osmóza) je založené napr. odsoľovanie morskej vody alebo čistenie pitnej vody od nadbytku solí

[18] [09] Odpady v životnom prostredí   | ZE PREDNASKY |   Prednášky nov. 2006 | Prednáška

[9] Odpady životného prostredia. Prevencia vzniku odpadov. Zneškodňovanie odpadov. Kategorizácia a katalóg odpadov.

Odpady životného prostredia - priemyselné (prevažujú), poľnohospodárske, komunálne.

Najnebezpečnejšie odpady - odpady s obsahom ťažkých kovov, organické s karcinogénnym alebo mutagénnym účinkom a chemicky stabilné pesticídy.

Odpad je to, čo v reprodukčnom procese stratilo úžitkovú hodnotu, čo z tohto procesu odpadá. V princípe je to vec, ktorej sa chce majiteľ zbaviť alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie - zneškodnenie je nutné z hľadiska starostlivosti o zdravé žvotné podmienky a ochranu životného prostredia (bývalý Zákone č. 238/1991 Zb).

Problematiku odpadov rieši Zákon o odpadoch, ktorý sa viackrát novelizoval. Novelizovaná úprava č. 409/2006 upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, zodpovednosť za porušenie povinností na úseku odpadového hospodárstva a zriadenie recyklačnéhofondu.

V zákone sa definujú povinnosti držiteľa odpadu, povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, vytváranie účelovej finančnej rezervy a ďalšie povinnosti a činnosti ako sú nakladanie s komunálnymi odpadmi, drobnými stavebnými a nebezpečnými odpadmi, napr. odpadovými olejmi, akumulátormi, resp. zavedenie recyklačného fondu, staré vozidlá, elektrozariadenia, elektroodpad.

PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR - obsahuje nakladanie s odpadmi, stratégiu a ciele. Je rozpracované z národnej úrovne až po produkovateľa odpadu, pričom sa berie do úvahy produkcia odpadu :
- viac než 100 kg ročne nebezpečného odpadu,
- viac než 1 tona zvláštneho odpadu ročne,
- viac než 10 ton ostatného odpadu ročne.

Všetky subjekty, ktoré produkujú viac odpadu než uvedené množstvá, musia spracovávať v zmysle uvedenéhio zákona program odpadového hospodárstva. Program sa vypracúva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov podľa príslušnej kategorizácie, kde sa odpadydelia na: nebezpečné, zvláštne a ostatné.

V podstate, každá technoLOGická látka používanaá v strojárstve, resp. väčšina z nich patrí medzi nebezpečné odpady (rezné oleje, odmasťovacie prostriedky, farby a pod.).

Takisto sa musí viesť evidencia o druhu a pôvode vzniku odpadu podľa nariadenia vlády SR č. 605/1992 o vedení evidencie odpadov (evidencia odpadov, zvláštnych a nebezpečných, umiestnenie na skládku a o prepravovaní nebezpečných odpadov).

ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO má podľa súčasnej legislatívy v zásade 3 zložky:
1. Predchádzanie vzniku odpadov (prevencia).
2. Obmedzovanie vzniku odpadov.
3. Nakladanie s odpadmi - zhromažďovanie, preprava, skladovanie, úprava, využívanie, zneškodňovanie.

Nakladanie s odpadmi
* podľa novelizácie zákona o odpadoch v roku 2006 sa rozumie pod nakladaním s odpadmi => zber odpadov, preprava odpadov, zhodnocovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov vrátane starostlivosti o miesto zneškodňovania [ Definície v zákone 409/2006 ].

* predtým ho upravovalo ho nariadenie vlády 606/1992 Zb, podľa ktorého tam patrilo:

  • zhromažďovanie odpadov - dočasné sústreďovanie pred ďalšou úpravou
  • skladovanie odpadov - dočasné uloženie
  • úprava odpadov - zmena fyzikálnych a chemických vlastností
  • spracovanie odpadov - úprava pre potreby ďalšieho využitia
  • triedenie odpadov - delenie podľa kategórií a druhov
  • využívanie odpadov - použitie ako druhotné suroviny alebo získavanie energie z nich
  • spaľovanie odpadov - termické zneškodňovanie za prítomnosti kyslíka, keď konečným odpadom je oxid uhličitý a voda (plus ostatné spaliny podľa tyu odpadu)
  • skládkovanie odpadov - trvalé uloženie odpadov na skládku
  • neutralizáca odpadov - zneškodňovanie - odstraňovanie nebezpečných vlastností odpadov fzy.-chemickými alebo bioLOGickými metódami.

    PREVENCIA A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOV

    Cieľom je máloodpadová technológia, takže z tohto hľadiska je ideálna priorita využitia odpadov nasledujúca (vľavo v rade je vyššia priorita):

    RECYKLÁCIA => REGENERÁCIA => BIOLOGICKÉ PROCESY => TERMICKÉ PROCESY => OSTATNÉ PROCESY => SKLÁDKA

    Spôsoby zneškodňovania odpadov sú najmä tieto:
    1. Termické spôsoby - ide hlavne o spaľovanie v rozmedzí od 300 do 2000 st. C. Výhodou je zníženie množstva tuhých odpadov a sekundárne využívanie vznikajúceho tepla. Nevýhodou je produkcia plynných emisií, preto musia spaľovne vybavené zariadením na zachytávanie a čistenie spalín. Ináč by sa záťaž presunula na inú zložku životného prostredia!

    2. Kompostovanie - aeróbny oxidačný proces organických častí odpadu za vzniku humusovitých látok, ktoré sa vracajú do ŽP. Vhodný je tuhý komunálny odpad, avšak nesmie obsahovať plasty, kovy, sklo, popol. Taktiež vhodné sú vyhnité čistiarenske kaly z čistiarní odpadových vôd, poľnohospodárskke a potravinárske odpady.

    3. Solidifikácia - premena odpadu na tuhý nerozpustný /inertný/ produkt - môžu sa formovať do tehiel a pod., takže sa uľahčuje manipulácia a preprava odpadov, a hlavne prenikanie rôznych škodlivín z nich do ŽP (výluhy a pod.).

    4. Fyzikálno - chemické procesy - sem patria TECHNOLOGICKÉ PROCESY, ako sú odparovanie, oxidácia, redukcia, neutralizácia, odsoľovanie, destilácia, filtrácia a pod.

    5. Biodegradácia - prebieha pomocou mikroorganizmov, húb, enzýmov, ktoré rozkladajú alebo detoxikujú organické alebo nebezpečné odpady.

    6. Skládkovanie - najstarší, najlacnejší spôsob likvidácie tuhých odpadov do riadených alebo "divokých skládok". Tu ide o najhoršiu možnosť a kopa skládok z minulosti sú "bioLOGicky časované bomby", resp. potenciálne zdroje požiarov a ekoLOGických havárií.

    Poznámka - súvislosť s EMS alebo EMAS II (t.j. musí sa preukázať súlad s legislatívou), taktiež s BAT.

    Program odpadového hospodárstva určuje ciele odpadového hospodárstva Slovenskej republiky, územného celku, jeho časti alebo pôvodcu odpadu a opatrenia na ich plnenie v súlade s týmto zákonom. Program sa vypracúva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pričom držiteľ odpadu je povinný:

    a) zaraďovať odpady podľa Katalógu odpadov,
    b) zhromažďovať odpady utriedené podľa druhov odpadov
    a zabezpečiť ich pred znehodnotením, odcudzením alebo iným
    nežiaducim únikom,
    c) zhromažďovať oddelene nebezpečné odpady podľa ich druhov,
    označovať ich určeným spôsobom a nakladať s nimi v súlade
    so zákonom o odpadoch a osobitnými predpismi,
    d) zhodnocovať odpady pri svojej činnosti; odpad takto nevyužitý
    ponúknuť na zhodnotenie inému,
    e) zabezpečovať zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo
    účelné zabezpečiť ich zhodnotenie,
    f) odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa
    tohto zákona, ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo
    zneškodnenie sám,
    g) viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov,
    s ktorými nakladá, a o ich zhodnotení a zneškodnení,
    h ) atď. - bližšie v zákone o odpadoch.

  • [19] [09] Odpady ŽP - Zákon 409/2006 => Úplné znenie zákona 223/2001   | ZE PREDNASKY |   Prednášky nov. 2006 | Prednáška

    Výber z úplného znenia zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov .... viac na =>

    Obsah a Prílohy 1 až 5

    PRVÁ ČASŤ ÚVODNÉ USTANOVENIA
    DRUHÁ ČASŤ PROGRAMY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
    TRETIA ČASŤ PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
    ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA A POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE
    DRUHÝ ODDIEL POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
    A FYZICKÝCH OSÔB
    ŠTVRTÁ ČASŤ DOVOZ, VÝVOZ A TRANZIT ODPADOV
    PIATA ČASŤ NAKLADANIE S ODPADMI
    ŠIESTA ČASŤ STARÉ VOZIDLÁ
    SIEDMA ČASŤ ELEKTROZARIADENIA A ELEKTROODPAD
    ÔSMA ČASŤ RECYKLAČNÝ FOND
    DEVIATA ČASŤ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY ODPADOVÉHO
    HOSPODÁRSTVA, OBCE A ICH PÔSOBNOSŤ
    DESIATA ČASŤ ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
    JEDENÁSTA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    [20] [10] Znečisťovanie organizmov / bioty / ekosystémov   | ZE PREDNASKY |   Prednášky nov. 2005 | Prednáška

    [10] Hodnotenie toxicity polutantov životného prostredia na biotické systémy. Toxicita. Genotoxicita. Mutagenita. Teratogenita. Ekotoxicita. Perzistencia. Bioakumulácia.

    [Toxicita] - jedovatosť, schopnosť látky vyvolávať otravy. Čo je alebo nie je jed, je otázkou dávky. Toxické látky pôsobia na orgány alebo systémy orgánov, t. j. na krv, krvotvorbu, pečeň, ľadviny, periférna nervová sústava, imunitný systém. atď. Niektoré látky nezabíjajú hneď, ale sa hromadia postupne v živých organizmoch, ekosystéme a pod.

    NPK - najvyššie prípustné koncentrácie - v praxi sa stanovujú ako hygienické limity hlavným hygienikom SR. Stanovujú sa pre ovzdušie, pitné a povrchové vody, potraviny, kaly atď. NPK - limity sú záväzné, orientačné alebo odporúčané.

    [Genotoxicita] - látky postihujúce genetický materál buniek. Delia sa na karcinogénne, mutagénne, teratogénne, embryotické,... podľa toho, čo postihujú, napr.:
    [- karcinogenita] - látky spôsobujúce nádorové bujnenie; ide o látky s dokázaným účinkom alebo podozrivé chemické karcinogény; ťažko sa dokazujú lebo nemajú prahový účinok - zisťuje sa napr. počet výskytov nádorových ochorení pri celoživotnej expozícií s 1 mikrogramom na meter kubický (počet úmrtí na 10 tis. obyvateľov po 70-ročnej expozícii a pri koncentrácii 1 um/m3)

    Karcinogénny účinok sa dokázal pre niektoré polyaromatické uhľovodíky, vinylchlorid (prípadne aj pre Be, Cd, Cr6+, Ni, Pb, Zn, As (CdO, CrO4(2-), Ni).

    [- mutagenita] - látky spôsobujúce génové a chromozómové mutácie, resp. až vývojové zmeny gentypu; menia dedičné vlastnosti jedincov, obvykle sú spojené s karcinogénnym účinkom (CdO, CrO4(2-), Ni)

    [- teratogenita] - zasahuje sa zárodok vo vnútromaternicovom štádiu vývoja, vyvolávajú sa vady alebo abnormality v popôrodnom vývoji potomstva (udávajú sa teratogénne účinky metyloruti, zlúčenín As, Cd, Cr, Li, Pb)



    Z hľadiska pôsobenia na EKOSYSTÉM - hovoríme o
    * environmentálnej toxicite (toxicky pôsobiace na ŽP) * perzistencii (pretrvávanie v ŽP) * bioakumulácii (hromadenie sa v ŽP)


    [Ekotoxicita] - spôsobujú ju látky toxicky pôsobiace na životné prostredie, na flóru (rastlinstvo) a faunu (živočíchy)
    - toxicita sa vyjadruje vo vzťahu k dávke a účinku, používajú sa:

    LD50 - stredná letálna dávka (smrteľná dávka - Letalis Dosis), ktorá spôsobí smrť 50 % populácie, napr. u pokusných potkanov sa vyjadruje ako mg na kg živej hmotnosti potkana
    LOANEL - lowest observed effect concentracion (najnižšia koncentrácia pri ktorej sa prejavil štatisticky významný účinok na testovaný organizmus)
    NOANEL - no observed effect concentracion nebol pozorovaný účinok (najnižšia konc. pod LOEC)
    ADI - stanovuje svetová zdravotnícka organizácia ako minimálnu škodlivú dávku pre naše zdravie

    Pre stanovenie bezpečných koncentrácií, ktoré nie sú rizikom pre ekosystémy sa používa Referenčná koncentrácia RfC: RfC = NOEC / (UF x MF)
    alebo RfC = LOEC / (UF x MF).

    Faktory neistoty sa vzťahujú na neistotu získaných údajov alebo rozdielnu senzibilitu - citlivosť populácie :
    UF - faktor neistoty (10 -100000) MF - modifikujúci faktor (1-10)


    Perzistencia] - pretrvávanie látok v ŽP

    Perzistentné látky = buď sa nerozkladajú alebo málo a tak sa pretrvávajú v životnom prostredí (nepôsobia teda na ne samočistiace bioLOGické procesy, termicé, chemické, či fotochemické faktory - zostávajú stále) a pretrvávajú v biotických a abiotických zložkách prostredia. Nebezpečnosť sa hodnotí podľa doby pretvávania, tlaku pár, schopnosti bioakumulácie, toxicity, expozície

    POC = perzistenté organické zlúčeniny, obvykle polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH), haLOGénované org. látky (chlóralkán, chlóralkény, chlórované benzény, fenoly,.. ), pesticídy - najmä chlórované insekticídy (známe DDT), hexachlórcyklohexány atď. -napr. benzoantracén, fenantrén, .....

    Bioakumulácia] - hromadenie látok v ŽP

    Perzistentné látky pretrvávajú v životnom prostredí tak, že sa ich koncentrácia veľmi pomaly znižuje, avšak za určitých okolností sa môžu postupne hromadiť = akumulovať v jednotlivých zložkách ekosystémov, resp. ŽP.

    Na vyjadrenei miery bioakumulácie (hromadenie sa látok v živom organizme) sa používa Rozdeľovací koeficient OKTANOL/VODA - Kow alebo bioakumulačný faktor.

    Rozdeľovací koeficient OKTANOL/VODA - Kow: princíp je, že sa podozrivá, resp. znečisťujúca látka rozpúšťa roztrepávaním v dvojfázovom systéme OKTANOL-VODA. Časť látky sa potom rozpustí vo vode a časť v oktanole. Keďže oktanol sa vo vode nerozpúšťa, potom ak pomer rozpustenej látky v oktanole ja väčší než vo vode, má LOGicky táto látka "sklon" skôr sa rozpúšťať v tukovom tkanive (je mastné), t.j. prechádzať = bioakumulovať sa = hromadiť sa v potravinovom reťazci. Takisto sa skôr bude hromadiť v pôde,ktorá obsahuje určité množstvo organického uhlíka.

    Bioakumulačný faktor [BCF] = koncentrácia v biote (živ. organizme)/ koncentrácia v okolitom prostredí (ekosystéme)

    Používa sa často pri hodnotení bioakumulácie = hromadenia sa toxických látok vo vodných organizmoch. Výsledok je napr. v ug toxickej látky XY v 1 g ryby / ug toxickej látky XY vo vode. BCF. Látky vykazujúce BCF > 1 sa považujú za potenciálne bioakumulovateľné a látky s BCF > 100 za RIZIKOVÉ pre životné prostredie (ekosystém). Obecne môže mať BCF hodnotu 1 až 1 000 000.

    [21] [11] Globálne problémy v ŽP + Jazykové okienko   | ZE PREDNASKY |   Bakalárske štúdium PIM | Prednáška

    [11] Globálne problémy v životnom prostredí. Kyslé dažde. Skleníkový efekt. Poškodzovanie ozónovej vrstvy zeme. Monitoring životného prostredia.

    Nebezpečenstvo je v kombinácii globálnych problémov + Preľudnenie - nadmerná populácia + Vyčerpanie surovinových zdrojov + Znižovanie plochy pralesov

    [Kyslé dažde - acidifikácia] - emisie plynov ako sú SO2, NOx, CO2 a pod. reakciou s vodou vznikajú kyseliny (sírová, dusičná, uhličitá), ktoré potom dopadajú na zem ako kyslé atmosferické zrážky. Alebo dochádza k suchej depozícii a priamemu pôsobeniu takýchro plynných emisií prípadne v kombinácii so suchými časticami (popolčeky, prach,..) na rastlinstvo a živočíchy. Pri styku s vodou produkty suchej depozície taktiež tvoria kyseliny. Kyslé dažde okrem poškodzovania stromov, vegetácie, spôsobujú aj koróziu konštrukcií, pamiatok, potrubí a pod. Na ŽP pôsobia nepriaznivo v koncentrácii 20-30 ug/m3.

    Najvyšší podiel na emisiách majú oxidy síry (70% ) a dusíka (cca 30%). Situácia s emisiami SO2 - oxidu síričitého sa v ČR aj SR za uplynulých cca 10 rokov výrazne zlepšila.

    Zdroje emisií zapríčuňujúcich kyslé dažde = tepelné elektrárne, energetický priemysel, spaľovne, doprava, diaľkový prenos emisií (cezhraničný), ... CO2 sa spotrebováva fotosyntézou, rozpúšťaním v oceánoch, odčerpávajú ho pralesy a lesné porasty. Odlesňovanie a lesné požiare teda zvyšujú produkciu CO2 do ovzdušia. Antropogénna emisia CO2 v súčasnosti je okolo 24-28 mld. ton = cca 4 tony na 1 obyvateľa zeme. Lesné ekosystémy odstránia ročne cca 5 mil. ton. CO2 a cca 40% emitovaného CO2 odstránia oceány (absorpciou) - [Polívka et al.].

    Poznámka: Podľa Ústavu systémovej bioLOGie a ekoLOGie AV ČR hrozí klimatická zmena oteplenia , ČR => dynamika odčerpávania CO2 zo vzduchu - 8 t C na hektár za rok bola zistená kapacita českých lesov. Os. automobil 90 tis. km vyprodukuje toľko CO2 ako spotrebuje 1 hektár lesa (zdroj : relácia ČT 1 dec. 2005).

    [Skleníkový efekt] - krátkovlnné žiarenie dopadá na zem a ohrieva ju. Teplo vyžarované z povrchu zeme ako infračervené žiarenie zachytávajú plynné zložky v ovzduší - najmä vodná para (2/3) a CO2 (30 %), tiež metán CH4, oxidydusíka NOx, ozón O3 a chlórované a flórované uhľovovodíky /freóny/ (spolu 3 %), ktoré voláme skleníkové plyny. Za rovnováhy tieto udržujú v prízemnej vrstve atmosféry o cca 30 St. C vyššiu, než keby v nej uvedené plyny neboli . Ak sa antropogénnou činosťou zvyšuje obsah CO2, resp. skleníkových plynov, tak sa tepelné žiarenie viacej pohlcuje, t.j. nedostane sa von zo "skleníka" - prízemnej vrstvy a dochádza ku globálnemu otepľovaniu, t.j. teplota v "skleníku = prízemnej vrstve zeme" sa postupne zvyšuje.

    VOC - prchavé organické látky (rozpúšťadlá - benzíny,...) nie sú skleníkovými plynmi, ale vytvárajú troposferický ozón (sú prekurzormi). Obdobne aerosóly a SO2 prispievajú negatívne k skleníkovému efektu.

    [CORDIS focus : RCN25134] More - Viacej ... => V UK sa spustil najväčší experiment simulujúci vplyv klimatických zmien na vodné riasy. Použije sa 42 vodných nádrží vyhrievaných tak, aby sa zistil vplyv zvýšenia teploty o 4 st. C simulujúceho podmienky klimatickej zmeny na riasy (algae) a ich toxicitu.

    [Smog a troposferický ozón]

    Herčík - v období vzniku smogu sa tvorí nadmerne troposferický ozón a oxidačné látky, ktoré vznikajú za denného svetla fotochemicky (h x v). Ak je teda veľa plynného znečistenia, nečistoty najmä NO2, SO2 a aldehydy absorbujú totižUV žiarenie a v exitovanom (aktivovanom) stave reagujú s molekulárnym O2 za tvorby ozónu. Schématicky sa to dá popísať takto:
    (SO2 / RCHO / VOC + h.v => SO2* / RCHO* / VOC* + O2 => SO3 / RCO3H + O3) - väzba sa teda neštiepi, ale vznikajú aktivované stavy na rozdiel od reakcií NO2

    Nebezpečný je najmä NO2, lebo ten nevytvára aktivované stavy, ale štiepi sa na oxid dusnatý NO2 => NO + O*, ktorý s atomárnym O2 tvorí ozón O3. Avšak vzniknutý NO sa regeneruje znovu na NO2, takžeten je stále k dispozícii a aj v malých koncentráciách teda stále "dookola" sa vytvára ozón (NO + O3 = NO2 + O2). Sumárna reakcia teda je 3O2 = 2O3 lebo NO2 sa regeneruje.

    K tvorbe troposferického O3 dochádza rýchlo v priebehu 1 hodiny (až 60-80 ug/m3) a ten sa potom postupne spotrebováva, pričom s ostatnými fotooxidantami sa podieľa na tvorbe smogu. Súčasná koncentrácia smogu je 2-3 x vyššia ako v období priemyselnej revolúcie.


    [http://www.fns.uniba.sk/zp/] => Na Slovensku je platný imisný limit 110 ug.m-3 stanovený v nariadení vlády SR č. 92/1996 Z. z. v prílohe č. 6, podobne ako v smernici EU 92/72/EEG s prípustnou koncentráciou 8 hodinového priemeru. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča 1 hodinovú priemernú koncentráciu 150 - 200 ug. m-3 a 8 hodinovú priemernú koncentráciu 100 - 120 ug. m-3. Ročne priemery koncentracie prízemného ozónu v znečistených mestských a priemyselných poloháchsa v roku 1996 pohybovali v intervale 26 - 66 ug.m-3, na ostatnom územi v závislosti od nadmorskej výšky ažz do 76 ug.m-3. Najvyšši ročny priemer koncentrácie prízemneho ozónu mala vrcholová stanica Chopok (86 ug.m-3). Na celom území bola pravidelne prekračovaná kritická hodnota 50 ug.m-3, počítaná ako priemer z denných hodín vegetačného obdobia.


    => TVORBA SMOGU - ozón ako silné oxidačné činidlo potom reaguje najmä v prebytku s SO2 a za vzniku aerosólov a s uhľovodíkmi za vzniku peroxidov, aldehydov, kyselín. V 40-tyh rokoch pozorovaný smog v Los Engeles (bázou je troposferický ozón). Londýnsky smog majú na svedomí najmä kyslé dažde. Smogy sú teda pestrou zmesou všetkých horeuvedených látok (vo veľkých mestách na malej ploche vznikajú súčasen viaceré typy znečistenia, ktoré sa takto kombinujú).

    HAAGE - SMIT (mechanizmus tvorby smogu):
    NO2 = NO + O-ozón (oxidans)
    / O-ozón (oxidans) + SO2 => SO3 => aerosóly
    / O-ozón (oxidans) + [peroxidy, aldehydy, kyseliny] => slzenie, dýchacie potiaže, poškodenie úrody, majetku,...

    PAN = PeroxiAcylNitrát - ako zložka fotochemického smogu je jeden z možných produktov (medziproduktom sú peroxiacylové radikály RCHO + hv +O2 => R-CO-OO*)
    RCHO +h.v + NO2 = RCO-OONO2, t.j. PAN (nevzniká teda ozón, ale PAN ako fotooxidant sa rovnako ako ozón podieľ na vzniku fotochemického smogu)

    Polívka - [Vznik troposferického ozónu]

    Troposferický, prízemný ozón vzniká FOTOCHEMICKOU REAKCIOU (+ h.v) z prekurzorov, t.j. primárnych látok ako sú NOx (NO+NO2, VOC, CO, CH4)

    Vplyvom UV-žiarenia vlnovej dĺžky < 400 nm beží v troposfére reakcia porušenia väzby v NO2:
    NO2 + h.v = NO + O*
    O* + O2 = O3
    O3 + NO= NO2 +O2

    Poznámka: v stratosfére "rozbije" kyslík UV-žiarenie vlnovej dĺžky < 242 nm
    O2 + h.v = O + O a následne O + O2 => O3
    STRATOSFERICKÝ OZÓN = 80 -90% (15-25 km) TROPOSFERICKÝ = 10-20% do 15 km

    [Narušovanie ozónovej vrstvy ]

    Ozón je veľmi silné oxidačné činidlo a je to naviac toxický - jedovatý plyn. Je pomerne málo rozpustný vo vode - pri nula stupňoch je to 494 cm3 / 100 ml vody. Mólová hmotnosť ozónu O3 je 3 x 16 = 48 g/mol. 80-90% ozónu sa nachádza:
    a) v stratosfére (15-25 km) - v tzv. ozónovej vrstve, max. v cca 25 km - vzniká rozkladom O2 UV žiarením na atomárny kyslík a ten reaguje s kyslíkom
    | O2 => O + O | O + O2 => O3
    b) 10-20% v troposfére, do cca 10 km - tu vzniká z VOC org. látok a NO2, ako bolo uvedené a tiež zo slnečného žiarenia.

    V stratosfére je ozón veľmi užitočný, pretože:
    a) zachytáva 100%-ne smrteľne na organizmy pôsobiacu najkratšiu časť ultrafialového žiarenia - UV-C (zo slnečného žiarenia) o vlnovej dĺžke 180 - 280 nm,
    b) zachytáva na 50% časť ultrafialového žiarenia - UV-B (zo slnečného žiarenia) o vlnovej dĺžke 280-320 nm (vo vyššej dávke spálenie kože a karcinogenita),
    c) prepúšťa na 100% časť ultrafialového žiarenia - UV-A (zo slnečného žiarenia) o vlnovej dĺžke 280-320 nm (neškodí živej hmote, využíva sa v soláriách).

    Princíp vzniku ozónovej diery = ozón sa odbúrava, avšak nejde o dieru ale o pokles jeho koncentrácie ("zriedenie" napr. o 50%).

    1. Radikál chlóru odbúrava ozón - Cl* + O3 => ClO* + O2
    2. Stúpanie zlúčenín chlóru s kovalentnou väzbou do stratosféry (napr. freóny - chlórfluorované zlúčeniny)
    3. Odbúravanie O3 ozónu závisí aj na rýchlosti spontánnej reakcie - rozkladu na molekulárny a atomárny kyslík, ktorá veľmi závisí od teploty:
    O3 => O2 + O
    * pri 20 st. C sa rozloží za 3 dni
    * pri - 15 st. C sa rozloží za 15 dní
    * pri - 25 st. C sa rozloží za 18 dní
    * pri - 50 st. C sa rozloží za 3 mesiace

    Kombináciou fyzikálno - chemických pochodov + meteoroLOGických na molekulovej úrovni potom napr. chlórový a brómový radikál plus tuhé častice (kryštáliky ľadu a trihydrátu kyseliny dusičnej) odbúravajú ozón.
    Takéto priaznivé podmienky sú zvlášť v Antarktíde (za slnečného žiarenia, nízkych teplôt - kryštáliky ľadu ) a prvý krát sa pozoroval pokles ozónu O3 vo vertikálnom smere až o 50% - takéto "zriedenie" oproti bežnému stavu sa nazvalo ozónová diera. K obdobným javom však začína dochádzať aj na severnom póle.

    Preto sa prijal Viedenský dohovor (1985) a Montrealský protokol (1987), ktoré sa ďalej doplňujú (Londýn, Kodaň -1992) a ktoré zakázali výrobu tzv. TVRDÝCH FREÓNOV (plnohaLOGénované uhľovodíky) do konca roku 2000 a požadujú postupné nahradzovanie tzv. mäkkých freónov (čiastočne haLOGénované uhľovodíky). Problematika je tvrdo limitovaná legislatívou aj u nás, napr. zákon č. 76/1998 o ochrane ozónovej vrstvy zeme. je to zahrnuté aj v živnostenskom zákone.

    Ako príklad nahradzovanie freónov môže slúžiť príklad legislatívy k odpadovým chladničkám - staré chladničky obsahovali ako chladivá freóny (musia sa odovzdať v mestách a dedinách na predpísanom zbernom mieste).

    [Monitorovanie životného prostredia]

    Antropogénne činnosti - človekom realizované - majú vplyv na všetky zložky životného prostredia. Preto sa celosvetovo (GEMS systém), na úrovni EU, národných štátov až regiónov monitorujú = sledujú a zaznamenávajú. V SR sa zaviedol uznesením vlády 620/1993 Komplexný monitorovací a informačný systém životného prostredia (ISŽP), ktorý má 3 úrovne:
    1. Celoplošný monitorovací systém ŽP.
    2. Regionálny monitorovací systém ŽP.
    3. Účelový (lokálny) monitorovací systém ŽP.

    Detailné údaje sú dostupné na internete na stránke SAŽP: ISŽP

    Sleduje sa 12 parametrov:
    Ovzdušie - Voda - Pôda - Biota (flóra a fauna) - Lesné ekosystémy - GeoLOGické faktory - Žiarenie a iné fyzikálne polia - Odpady - Osídlenie - Využitie územia - Cudzorodé látky v poživatinách a krmovinách - Záťaž obyvateľstva faktormi prostredia.

    Poznámka: ČTV 2.1,2006 udávala -5% ozónu a 308 Dobsonových jednotiek

    Niektoré odkazy na internete:
    * GEMS-vody=> http://www.gemswater.org/, http://www.nwri.ca/gems-e.html, http://www.gemstat.org/
    * Nórsko - http://www.norway.sk/eea/partners/environment/environment.htm
    možnosť spolupráce: http://www.norway.sk/eea/partners/environment/environment.htm



    [Príklady prepočtu ppm ozónu - O3]

    Orientačne: 1 ppm O3 = 2 mg O3/m3 = 2 000 ug O3/m3
    / Konc. O3 v ozónovej vrstve (stratosfére) = 0.2 -0,3 ppm (cca 400 -600 ug/m3)
    / Konc. O3 na vidieku v prízemnej vrstve (troposfére) = 0.02 -0,03 ppm (cca 40 -60 ug/m3)
    / z hygienických dôvodov by nemala konc. prekročiť 100 -120 ug/m3, t.j. 0,05 -0,06 ppm.


    Príklad: Koľko mg / m3 je 1 ppm ozónu?

    Princíp výpočtu:
    a) 1 ppm O3 = 1 cm3 O3 v 1 m3 vzduchu (lebo ppm = part per milion je 1:1 000 000 a 1 cm3 je práve milióntina objemu 1 m3).
    b) 1 ppm O3 preto vypočítam, ak zistím koľko gramov váži 1 cm3.
    c) k tomu využijem fakt, že 1 mól O3 váži 3x16=48 g a mý podľa Avogadrovjo zákona objem 22, 4 litra - to ostatné je len prepočet jenotiek

    48 g ozónu má objem 22, 412 l = 22,412 . 10(3) cm(3) = 22 412 cm(3)

    Príklad 1: trojčlenkou vyrátam, koľko váži 1 cm(3) ozónu
    48 g = 48 .10(3) mg ozónu má objem 22, 412 l = 22,412 . 10(3) cm(3)
    x mg ozónu má objem 1 cm(3)
    ____________________________________

    x= 48 . 10(3) mg . 1 cm(3) / 22,412 . 10(3) cm(3) = 48/22,412 mg = 2,14 mg

    Odpoveď: 1 cm(3) O3 - ozónu má hmotnosť 2,14 mg

    Poznámka: môžem si odvodiť vzorec, že:
    [ 1 ppm = Mólová hmotnosť plynu / 22,412 = mg plynu / m3]

    / 1 ppm O3 = 3 x 16 / 22,4 = 2, 14 mg /m3 = 2140 ug /m3
    / 1 ppm O2 = 2 x 16 / 22,4 = 1, 43 mg /m3 = 1430 ug /m3
    / 1 ppm NO = 14+16 / 22,4 = 1, 34
    / 1 ppm SO2 = 32+2x16/22,4= 2,93
    / 1 ppm NO2 = 14+2x16/22,4= 2,14




    [Jazykové okienko]

    UN Climate Change Conference in Montreal, Canada
    28 November - 9 December 2005 Konferencia OSN o klimatických zmenách


    Na konferencii OSN o klimatických zmenách v Montreale, ktorá sa konala od 28. novembra do 9. decembra 2005, sa zúčastnili zástupcovia 189 vlád. Súbežne s konferenciou sa konali dve významné stretnutia: 11. Konferencia Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCC) a prvé stretnutie strán Kyotského protokolu, ktorý vstúpil do platnosti vo februári 2005. Cieľom protokolu je, aby do roku 2005 sa znížila celosvetovo emisia sleníkových plynov o 5 % [podľa údaja STV 18.11.2006 ju už odsúhlasili všetkyštáty].

    Na konferencii sa diskutovalo súbore rozhodnutí tzv. Marrakech Accords, ktoré by mali umožniť fungovanie Kyotského protokolu do roku 2008 a o posilnení jeho inovačných mechanizmov. Ďalším kľúčovým bodom bol rozvoj politík týkajúcich sa klimatických zmien po roku 2012, kedy vypršia ciele na vypúšťanie emisií, stanovené v Kyotskom protokole. Na stretnutí na najvyššej úrovni od 6.-9. decembra viedli EU delegáciu Ministerka životného prostredia Veľkej Británie Margaret Beckett, rakúsky Minister životnéhoprostredia Josef Proll a Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas

    UN Climate Change Conference in Montreal, Canada
    28 November - 9 December 2005


    Representatives from 189 governments met for international climate change negotiations in Montreal from 28 November to 9 December 2005. Two meetings were held simultaneously: the 11th Conference of the 189 Parties to the 1992 UN Framework Convention on Climate Change (UNFCCC), and the 1st meeting of the 156 Parties to the Convention's 1997 Kyoto Protocol, which entered into force in February 2005.

    Important agenda points included the adoption of the Marrakech Accords, i.e. a package of decisions to make the Kyoto Protocol fully operational in 2008, and decisions to strengthen the functioning of its innovative mechanisms. Another key issue was howto further develop global climate change policies beyond 2012 when the Kyoto emission targets expire.

    During the high-level segment from 6 to 9 December, the EU was led by the EU Troika: UK Secretary of State for Environment Margaret Beckett, Austrian Environment Minister Josef Pröll and Environment Commissioner Stavros Dimas.

    [22] [12] Dohovory a protokoly o ŽP - aplikácia na podnik - EMS   | ZE PREDNASKY |   Prednášky dec. 2005 | Prednáška

    [12] Hlavné medzinárodné dohovory o životnom prostredí. Environmentálny manažment a podniková ochrana ŽP. Environmentálna politika, ciele, prostriedky a medzinárodné súvislosti.

    V rámci informačného systému o životnom prostredí ISŽP funguje enviroportál, kde sú aj =>

    Hlavné medzinárodné dohovory o životnom prostredí

    v týchto kategóriách:
    Životné prostredie všeobecne
    Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy
    Ochrana vôd
    Odpady a odpadové hospodárstvo
    Ochrana prírody
    Ionizujúce žiarenie a jadrová bezpečnosť
    Energetika a životné prostredie
    Zdravie a životné prostredie
    Ochrana pôd

    V princípe po každom dohovore na úrovni štátov sveta nasleduje podpísanie jedného až viacerých protokolov. Na ne môžu nadväzovať akčné plány na úrovní národov až regiónov, môžu sa stanoviť max. prípustné národné limity (napr. NEC - National Emission Limits). Tieto sa prenášajú do textov európskych smerníc (napr. VOC, IPPC,..,), ktoré by sa mali do 3 rokov implementovať do národnej legislatívy. Môžu sa vydať ako samostatný zákon alebo obvykle sa zapracuvávajú ako doplnky do existujúcich zákonov o ovzduší, vode, odpadoch a pod.

    Napr. problematika VOC (Volatile Organic Compounds) sa odvíja od Göteborského protokolu => Protokol o znížení acidifikácie, eutrofikácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Göteborg 30.11.1999. Na to nadviazal akčný plán na roky 1980-1990 (SR a ČR mali znížiť obsah VOC o 30%, čo sa splnilo). V rámci smernice NEC je národný limit na VOC (rádovo v stovkách kiloton na štát). V roku 1999 sa spracovala tzv. VOC smernica EC/1999/13- Smernica sa zaviedla do národnej legislatívy Zákonom č. 409/2003, doplňujúci Zákon o ovzduší - platí pre malé a stredné zdroje s ročnou spotrebou rozpúšťadiel od 0,6 tony po 15 ton a viac za rok. Smernica IPPC pre veľké zdroje znečisťovania stanovuje povinnosť licencie pre prevádzky so spotrebou viac ako 200 ton rozpúšťadiel za rok alebo pri emisii viac než 150 kg/hod (Zákon o IPKZ).

    Príklady dohovorov a protokolov

    Dajú sa stiahnuť kompletné texty!!!, napr. čo sa týka ochrany ovzdušia tak:
    Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Ženeva 13.11.1979 25.05.1993
    2 Kjótsky protokol k rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Kjóto 11.12.1997 26.02.1999
    3 Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o dlhodobom financovaní Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP) Ochranaovzdušia a ozónovej vrstvy Ženeva 28.09.1984 28.05.1993
    4 Protokol o perzistentných organických látkach k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Aarhus 24.06.1998
    5 Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Viedeň 22.03.1985 28.05.1993
    6 Montrealský protokol o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Montreal 16.09.1987 28.05.1993
    7 Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o znížení emisií síry alebo ich prenosov prechádzajúcich hranicami štátov najmenej o 30% Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Helsinky 08.07.1985 28.05.1993
    8 Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o ďalšom znížení emisií síry Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Oslo 14.06.1994
    9 Protokol o znížení acidifikácie, eutrofikácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Göteborg 30.11.1999
    10 Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Aarhus 24.06.1998 24.06.1998
    11 Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčením alebo ich prenosov cez hranice štátov Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Ženeva 08.11.1991
    12 Rámcový dohovor OSN o zmene klímy Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy New York 09.05.1992 19.05.1993
    13 Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Štokholm 23.05.2001
    14 Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979, o znečisťovaní emisií oxidov dusíka alebo ich prenosov cez hranice štátov



    Súčasné trendy - dobrovoľné environmentálne nástroje + integrované prístupy

    [Aplikácie na podnikové hospodárstvo]:
    Environmentálny manažment a podniková ochrana ŽP. Environmentálna politika, ciele, prostriedky a medzinárodné súvislosti.

    Zo systému manažmentu (=riadenia) kvality, používa sa skratka SMK - sa podľa ISO 9000 z deväťdesiatych rokov postupne rozvinuli ďalšie systémy, ako je systém environmentálneho manažmentu najskôr podľa ISO 14000, na ktorú nadväzujú normy rady 14040 - hodnotenie životného cyklu, environmentálne audity a pod.

    Princíp je, že vrcholový manažment (TOP - manažment) stanoví v rámci manažmentu systému kvality politiku kvality firmy (stratégiu a ciele), štruktúru firmy so zodpovednosťami, vyčlením zdrojov, personálnych kapacít, technických kapacít a definuje procesy, ktoré bude realizovať, sledovať, monitorovať a vyhodnocovať v LOGickej slučke. Problém súčasnej praxe je, že sa to zamieňa a mieša s riadením, niektoré firmy sa na to súdtredia a začínajú krachovať - to je v prípade, kedy absolútne nepochopia princíp. Prvotne treba riešiť prevenciu a technológiu, mať zákazníkov a odbyt. SMK je len jeden z aspektov riadenia. Patrí v podstate pod environmentálnu kvalitu.

    [23] [12] Environmentálny manažment EMS (svet) - EMAS (EU)   | ZE PREDNASKY |   Prednášky | Prednáška

    Systémy environmentálneho manažmentu (riadenia) v praxi :: EU má - EMAS (Eco Management and Audit Scheme) a svet má ISO 9001 => ISO 14 001 (EMS - Environmental Management System) a


    ! Od r. 2010 platí novelizovaný Kliknite => [EMAS III] (Nariadenie EU 1221/2009) - o dobrovolnej účasti organizácií v systéme riadenia podnikov a auditov z hľadiska ochrany životnéhho prostrediadia


    Bývalý podnik ZTS Dubnica => ZTS


    Ako sa uvádza v predchádzajúcich častiach, antropogénnou činnosťou, či už technoLOGickou (podniky) alebo osobnou (mestá, dediny, domy) človek vplýva na okolité prostredie (environment, životné prostredie) tým, že ho znečisťuje. Ináč povedané, antropogénnou činnosťou sa vnášajú do prirodzeného ekosystému, ktorý je v danom čase v určitej rovnováhe (homeostáze) a na lokálnej až globálnej úrovni, rôzne odpady, odpadové vody, emisie do ovzdušia, chemické látky do potravinových reťazcov, resp. aj prídavné energie, geneticky zmenené informácie a pod. Pri vysokom zaťažení environmentu môže dôjsť k porušeniu rovnováhy až k zániku ekosystému.

    Ideálnym prípadom je preto, aby sa antropogénna činnosť zosúladila, dostala do rovnováhy s prirodzeným ekosystémom. To je vlastne aj cieľom environmentálneho manažmentu, ktorý rieši v podstate minimalizovanie vplyvu priemyslu (technológií), štátne a verejnej správy na environment. Minimalizácia vplyvu antropogénnych činností sa dá pozitívne riešiť a manažovať (riadiť) na báze jednoduchého sedliackeho rozumu alebo prostredníctvom sofistikovaných, cieľavedomých systémových postupov aopatrení na úrovni štátov, regiónov až podnikov, čo je tiež jednou z úloh ENVIRONMNETALISTIKY. Ide teda o stratégie a politiku (EU, štátna správa) a environmentálny manažment (podniky).

    V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa v priemysle celosvetovo zaviedol a znormoval do normy ISO 9000-4 model systému manažmentu kvality výrobkov a služieb - používa sa aj skratka SMK alebo anglická QM - Quality Management, resp.TQM - Total Quality Management (pozri napr. Go ). Model systému kvality sa rozdelil do 20 prvkov kvality. Ako hlavný technický dokument slúžila príručka kvality. V roku 2000 sa normy zrevidovali a v ISO 9001:2000 v princípe sa pôvodných 20 prvkov kvality nahradilo procesným prístupom, t.j. akékoľvek organizačné, technické, kontrolné, obstarávacie, zdelávacie a ďalšie činnosti sa chápu ako procesy. V podnikoch sú teda vstupné a výstupné procesy a tieto sa sledujú, zdrojovo zabezpečujú, vyhodnocujú a prijímajú nápravné opatrenia v kontinuálnej slučke neustáleho zlepšovania.

    Vzhľadom na rozširujúce sa znečisťovanie životného prostredia postupne vznikla potreba v podnikoch detailnejšie sledovať a manažovať aj to, čo sa týka environmentu, t.j. čo má vplyv (impact) na prostredie. Zo systému manažmentu (riadenia) kvality sa následne vychádzajúc z ISO 9001 postupne rozvinuli ďalšie systémy, ako je systém environmentálneho manažmentu do normy ISO 14001 (skratka EMS - Environmental Management System), pričom každému z 20 prvkov ISO 9001sa priradila skupina prvkov v norme ISO 14001. Na normu STN EN ISO 14001 potom nadviazali normy radu 14040 - hodnotenie životného cyklu, environmentálne audity a ďalšie.

    [Uzáver] - Celková kvality má v podmienkach priemyselného podniku viacero zložiek
    - technickú (úžitkovú)
    - environmentálnu
    - sociálnu
    - ekonomickú (náklady, návratnosť)
    - hygienickú
    - bezpečnostnú a pod.

    Manažmentom environmetálnej zložky kvality za účelom ochrany environmentu, životného prostredia a znižovania vplyvov technológií (priemyslu) na environment, životné prostredie sa zaoberá EMS - Systém environmentálneho manažmentu. Tento sa v podnikoch (tiež v mestách a na komunálnej úrovni) aplikuje podľa normy STN EN ISO 14001. Jej posledná revízia je z roku 2005. Zmeny oproti roku 1996 sú popísané napr. na nemeckej stránke 1996 * 2005 , kde je možnosť využiť aj diskusné fórum http://www.glatzner.de/forum/index.html.

    Štruktúra normy DIN EN ISO 14001:2005

    1 Anwendungsbereich Oblasť použitia
    2 Normative Verweisungen Normatívne odkazy
    3 Begriffe Pojmy
    4 Anforderungen an ein Umweltmanagementsystem
    Požiadavky na systém environmentálneho mmažmentu

    4.1 Allgemeine Anforderungen Všeobecné požiadavky
    4.2 Umweltpolitik Environmentálna politika
    4.3 Planung Plánovanie
    4.3.1 Umweltaspekte Environmentálne aspekty
    4.3.2 Rechtliche Verpflichtungen und andere Anforderungen Právne povinnosti a ďalšie požiadavky
    4.3.3 Zielsetzungen, Einzelziele und Programm(e) Ciele, dielčie ciele a programy
    4.4 Verwirklichung und Betrieb Realizácia v podniku
    4.4.1 Ressourcen, Aufgaben, Verantwortlichkeit und Befugnis Zdroje, úlohy, zodpovednosť, autorizácia
    4.4.2 Fähigkeit, Schulung und Bewusstsein Schopnosti, školenia a vedomosti
    4.4.3 Kommunikation Komunikácia
    4.4.4 Dokumentation Dokumentácia
    4.4.5 Lenkung von Dokumenten Riadenie dokumentácie
    4.4.6 Ablauflenkung Riadenie vyraďovania zo životného cyklu
    4.4.7 Notfallvorsorge und Gefahrenabwehr Prevencia úrazov a prevencia rizika
    4.5 Überprüfung Preskúmanie
    4.5.1 Überwachung und Messung Kontrola a meranie
    4.5.2 Bewertung der Einhaltung von Rechtsvorschriften Hodnotenie dodržiavania právnych predpisov
    4.5.3 Nichtkonformität, Korrektur- und
    Vorbeugungsmaßnahmen Nezhody, nápravné a preventívne opatrenia
    4.5.4 Lenkung von Aufzeichungen Riadenie záznamov
    4.5.5 Internes Audit Interný audit
    4.6 Managementbewertung Preskúmanie manažmentom

    Anhang A (informativ) Anleitung zur Anwendung dieser internationalen Norm Príloha A (informatívna) Návod na použitie tejto medzinárodnej normy
    Anhang B (informativ) Übereinstimmung zwischen ISO 14001:2004 und ISO 9001:2000 Príloha B (informatívna) Zhoda medzi ISO 14001:2004 a ISO 9001:2000
    LiteraturhinweiseOdkazy na literatúru

    Európska legislatíva - podľa EMAS (kým ISO 14001 je podľa svetovej normalizačnej organizácie ISO, EMAS je na podmienky EU)


    EMAS - Environmental Management and Audit Scheme
    EMAS - Environmentálny manžment a audity


    Paralelne s normalizačnými aktivitami vydala EU nariadenie EC 1863/93 k EMAS I a 196/2006 o EMAS II, čo je skratka pre Environmental Management and Audit Scheme - Schéma environmentálneho manažmentu a auditu ( * kontrolné otázky pre audit EMAS II ). Ide o návod na zavádzanie systému manažmentu kvality ako dobrovoľnú účasť priemyselných podnikov z určitých sektorov hospodárstva. Dá sa aplikovať ako rozšírený variant ISO 14001, vyžaduje však pravidelné vydávanie správ o stave environmnetu . EMAS zdôrazňuje viac význam lokality a ISO zase celého podniku.

    Porovnanie EMAS II a ISO 14001 možno nájsť napr. na => POROVNANIE . Zásadným rozdielom ako vidieť stále zostáva v tom, že EMAS II je prísnejšia a povinne napr. vyžaduje podávanie ročných správ o stave životného prostredia (Umwelterklärung) a súlad s legislatívou, t.j. jej dodržiavanie v podnikou. EMAS sa uplatńuje len v krajinách EU kým ISO 14001 celosvetovo. V podmienkach EU sa považuje ISO 14001 za prvý krok ku EMAS, ktorá pokrýva všetky položky ISO 14001 (naopak nie).

    Linky k EMAS II

    [SAŽP]
    Požiadavky ustanovení revidovaného nariadenia EMAS II a podmienky na začleňovanie organizácií do schémy sú v právnom poriadku SR upravené zákonom NR SR č. 491/2005 Z.z. z 23. decembra 2005 o environentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Europskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov ... ? Viac na



    ? Normy environmentálneho manažérstva

    [EEA]
    EEA Európska environmentálna agentúra má na svojej stránke politiku aj príručku environmentálneho manažmentu => ? EEA - EMAS (príručka) - je to ukážka ako to môže vypadať pre nevýrobnú organizáciu

    [De]
    ďalšie odkazy => [Nariadenie BMU (Nemecká ministerstvo pre životné prostredie) - BMU - EG-Öko-Audit-Verordnung]


    Univerzita Bremen
    http://www.ums.uni-bremen.de/Leitfaden/
    [Návod na zavádzanie EMAS II • Willkommen zum Leitfaden zur Einführung eines
    Umweltmanagementsystems nach Emas II]



    * EMS (z Tabuľky ZE)
    [1] [2] [Cyklus zlepšovania]
    doc-súbory : [EMAS] (zdroj EU) [EMAS-EMS] (výber + nem.zdroje)

    [24] [12] BAT Najlepšia dostupná technika   | ZE PREDNASKY |   KOD | Prednáška

    BAT technika (Best Available Technique) a European IPPC Bureau

    BAT technika - ukážky zariadení pre čistenie a odmasťovanie

    BAT technika sa zadefinovala v smernici IPPC. Cieľom smernice IPPC (96/61/EC, IPKZ) je dosiahnuť integrovanú prevenciu a riadenie znečisťovania produkovaného najvýznamnejšími priemyselnými činnosťami.

    Na základe BAT techniky sa poskytuje povolenie na prevádzkovanie veľkých zdrojov znečistenia, t.j. povinnosťou štátnej správy a prevádzkovateľov zariadení je zabezpečiť takú ich prevádzku (napr. lakovní, galvanizovní, oceliarní,...), aby sa realizovalivšetky nevyhnutné opatrenia na zabránenie znečisťovania vychádzajúc z použitia tzv. "najlepšej dostupnej techniky" (BAT - Best Available Techniques /článok 3/).

    DEFINÍCIE BAT - Best Available Technique (najlepšej dostupnej techniky)

    "najlepšia dostupná technika" (BAT) - najefektívnejší a najpokrokovejší stav rozvoja činností a metód ich prevádzkovania, ktorý naznačuje praktickú vhodnosť jednotlivých techník byť základom pre stanovenie limitných hodnôt emisií, navrhnutých s cieľom prevencie a ak to nie je možné, zníženie emisií a dopadu na životné prostredie ako celok,

    "techniky" - zahŕňa ako použitú technológiu, tak aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté, postavené, udržiavané, prevádzkované a odstavené,

    "dostupné" - techniky vyvinuté do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky únosných podmienok, berúc do úvahy náklady a prínosy, bez ohľadu na to, či sú techniky používané, alebo vyrábané v členskom štáte, ktorého sa to týka, pokiaľ sú za rozumných podmienok dostupné prevádzkovateľovi,

    "najlepšie" - techniky, ktoré sú najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa ochrany životného prostredia ako celku.

    Aplikácia BAT techniky na povrchové úpravy z činností technických komisií TWG STS a TWG STM je v príspevku => z Galvanotechnickej konferencie SSPU (2006)



    Smernica IPPC 96/61/EC alebo jej články na eippcb.jrc.es/Directive

    BAT definícia po anglicky
    The IPPC Directive 96/61/EC lays down a framework requiring Member States to issue operating permits for certain installations carrying on industrial activities described in its Annex 1. [Smernica IPPC 96/61/EC položila základný rámec členským štátom EUpre vydávanie povolení na prevádzkovanie určitých zariadení, ktoré vykonávajú činnosti popísané v prílohe 1.]

    These permits must contain conditions based on best available techniques (BAT) as defined in the Article 2.11 of the Directive, to achieve a high level of protection of the environment as a whole.
    [Tieto povolenia (licencie) musia obsahovať podmienky bazírujúce na najlepšie dostupnej technike (BAT)].

    11. 'best available techniques` shall mean the most effective and advanced stage in the development of activities and their methods of operation which indicate the practical suitability of particular techniques for providing in principle the basis for emission limit values designed to prevent and, where that is not practicable, generally to reduce emissions and the impact on the environment as a whole:
    [preklad - pozri predchádzajúci text]

    - 'techniques` shall include both the technoLOGy used and the way in which the installation is designed, built, maintained, operated and decommissioned, [preklad - pozri predchádzajúci text]

    - 'available` techniques shall mean those developed on a scale which allows implementation in the relevant industrial sector, under economically and technically viable conditions, taking into consideration the costs and advantages, whether or not the techniques are used or produced inside the Member State in question, as long as they are reasonably accessible to the operator,[preklad - pozri predchádzajúci text]

    - 'best` shall mean most effective in achieving a high general level of protection of the environment as a whole. [preklad - pozri predchádzajúci text]

    In determining the best available techniques, special consideration should be given to the items listed in Annex IV;[pri stanovovaní BAT sa musí špeciálna pozornosť venovať položkám prílohy IV]

    Article 16.2 of the Directive requires the European Commission to organise an exchange of information between Member States and the industries concerned on best available techniques, associated monitoring and developments in them

    The European IPPC Bureau organises this exchange of information and produces BAT reference documents (BREFs) which Member States are required to take into account when determining best available techniques generally or in specific cases. The Bureau carries on its work through Technical Working Groups (TWGs) comprising nominated experts from EU Member States, EFTA countries, Accession countries, industry and environmental NGOs. These experts provide information and data and then review the draft documents the Bureau produces.

    [BAT References - draft documents / návrhy referenčných dokumentov BAT]
    Prehľad BREF-ov , t.j. doteraz vydaných dokumentov pre BAT techniku v príslušnej oblasti techniky.

    [25] [12] ISO 9000 Systémy manažmentu kvality   | ZE CV |   mar2010 | Štruktúra normy ISO 9002 v roku 1994

    História systémov a subsystémov manažmentu kvality

    V roku 1994 bola iná štruktúra normy ISO 9002 (dnes zlúčené do ISO 9001). Táto sa aplikovala napr. v 90-tych rokoch po zmene systému a otvorení hraníc v bývalom podniku ZTS Dubnica, kde ju zavádzala najskôr vertifikačná spoločnosť LOYD. Štruktúra s pôvodnými 20-timi článkami je napr. popísaná na kanadských stránkach praxiom.com [1-8] a [9-20] .

    Z noriem radu 9000 (kvalita) sa odvodili potom normy pre systém environmentálneho manažmentu radu ISO 14000 = EMS, v ktorých sú prevodové tabuľky k ISO 9001. V uplynulých rokoch sa presadila aj norma OHSAS 18001 orientovaná na systémy manažmentu BOZP - toto však nie je norma ISO! Ak má spoločnosť zavedené všetky tieto 3 normy, tak sa tomu hovorí integrovaný systém manažmentu. Pozor ale na skutočnosť, že SR je člen EU a v EU platí nariadenie EMAS, t.j. systém environmentálneho manažmentu a auditovania, ktorý má vyššiu prioritu než ISO 14001 (je snaha, aby boli čo najjednotnejšie, napr. už dnes majú popdobnú štruktúru). EMAS bola revidovaná s platnosťou k januáru 2010 => [Slovenský text]



    Históriu priebehu systémov kvality dobre vidieť aj z priebehu budovania systémov kvality v spoločnosti EUROVI A - cetsy, a.s. [História certifikocvania]

    [26] [13] Lisabonská agenda (EU) a MINERVA (Národná Lisabonská stratégia SR)   | ZE PREDNASKY |   TUR | Prednáška

    Lisabonská agenda (EU) a MINERVA (Národná Lisabonská stratégia SR)

    [Lisbon Strategy - Lisbon Agenda - Lisbon Process] [ Sustainability ]

    V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na ambicióznom cieli: urobiť z EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou.“ Lisabonská agenda nadväzuje na trvalo udržateľný rozvoj a jeho výkonný dokument Agendu 21.

    Konkrétne sa dohodlo, že pre dosiahnutie cieľov sa bude treba zamerať na tieto oblasti:
    * príprava na prechod na poznatkovo orientovanú ekonomiku spoločnosť
    * podpora informačnej spoločnosti
    * podpora výskumu a vývoja
    * urýchlenie procesu štrukturálnych reforiem pre konkurencieschopnosť a inovatívnosť
    * dobudovanie spoločného trhu modernizovanie európskeho sociálneho modelu
    * investovanie do ľudí
    * boj so sociálnou vylúčenosťou udržateľná a zdravá hospodárska situácia
    * vhodný rast aplikovaním vhodného mixu makroekonomických politík.

    V súčasnosti sa v EU zvyšuje podpora zavádzania Lisabonskej stratégie, t.j. hovorí sa o jej "opätovnom spustení" = > " implementation of the relaunched Lisbon Strategy and its focus on more growth and jobs in the EU"

    [MINERVA]

    Minerva ako aplikácia Lisabonskej stratégie na SR vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národnej lisabonskej stratégie, ktorú predložilo ministerstvo financií na verejné pripomienkovanie v novembri 2004. Tento dokument jezas konkretizáciou Lisabonskej stratégie EÚ pre potreby Slovenska.

    Na podporu rozvoja znalostnej ekonomiky stratégia vytýčila 4 oblasti:

    1.Informačná spoločnosť.
    2.Inovácie, veda a výskum.
    3.Investície do ľudí a vzdelávania.
    4.Podnikateľské prostredie.


    Napr. v oblasti výskumu: Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru: domáci výskum podporovaný z verejných zdrojov musí zodpovedať kvalitou a zameraním aktuálnym európskym a
    svetovým štandardom, základný výskum musí odrážať aktuálny vývoj vo svetovej vede, aplikovaný výskum a vývoj musí zas reagovať na najdôležitejšie hospodárske výzvy a prispievať k ekonomickému rastu, preto musí byť v oblasti aplikovaného výskumu a vývojazabezpečené
    aktívne prepojenie medzi akademickým sektorom a podnikateľským sektorom.


    Vláda Slovenskej republiky v decembri 2006 schválila operačný program Informatizácia spoločnosti. Tento operačný program je strategickým dokumentom v programovom období 2007–2013, na základe ktorého bude poskytovaná podpora informatizácie spoločnosti s využitím národných zdrojov a zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Definuje globálny cieľ, prioritné osi, opatrenia a aktivity, ktoré budú podporované na území cieľa Konvergencia v rokoch 2007 - 2013.

    Program MINERVA sa v podstate implementuje cez návrh Ministerstva financií => ? "Návrh Operačného programu Znalostná ekonomika"



    Skupina Zelení/EFA v Európskom parlamente, ochranárska organizácia WWF a iné environmentálne skupiny poukázali na to, že Stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorá bola prijatá a zasadnutí Rady v Gothenburgu v júni 2001, sa stala integrálnou súčasťou Lisabonskej stratégie. Od členských krajín a Komisie žiadajú, aby uznali vzájomnú spätosť hospodárskeho rastu, sociálnej kohézie a ochrany životného prostredia.

    Linky => Lisabonská agenda | MINERVA SR

    [27] [13] TUR- Agenda 21 - Národná stratégia SR TUR   | ZE PREDNASKY |   TUR | Prednáška

    2009 Review of the European Union Strategy for Sustainable Development, 24 July 2009 [Správa v slovenčine]

    [TUR - trvalo udržateľný rozvoj a Agenda 21] => EU Sustainable Development Strategy - Sustainability

    Stratégia trvalo udržateľného rozvoja (TUR) EÚ sa prijala na zasadnutí Rady v Götheborgu v júni 2001 (je zakomponovaná do tzv. Lisabonskej výzvy). Nadväzuje na svetový summit OSN v Rio de Janeiro, kde sa TUR "zaviedol" s Agendou 21 ako jeho výkonným programom. Na summite TUR v roku 2002 v Johannesburgu sa skonštatovalo, že pokrok po 10 rokoch nesplnil pôvodné očakávania a problematiku TUR treba celosvetovo viacej internacionalizovať.

    Ako vyplýva z ďalej uvedených definícií, trvalo udržateľný rozvoj možno v súčasnosti chápať aj ako požiadavku "udržiavať pre súčasnú a budúce generácie vyvážený rozvoj ekonomickej (kapitál), environmentálnej a sociálnej oblasti tak, aby si uspokojili svoje potreby, ale neohrozili pritom prirodzenú biodiverzitu a rovnováhu ekosystémov (t.j. rozmanitosť existencie živých organizmov a homeostázu).

    Princíp TUR veľmi dobre vystihuje ľudová rozprávka o 3 GROŠOCH [*1 groš sa vracia minulosti (otcovi), z jedného sa žije (úsporne, efektívne využívam zdroje) a 1 sa šetrípre budúcnosť (požičiava synovi) a na všetko používam zdravý sedliacky rozum].



    Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 – 2010

    Slovenská republika prispela k naplneniu odporúčania UNCED, ktoré požadovalo od členských štátov OSN vypracovanie národných stratégií trvalo udržateľného rozvoja do roku 2002. NSTUR SR bola v r. 2001 schválená vládou a parlamentom SR ako záväzný koncepčný a komplexný dokument rozvoja spoločnosti.

    Akčný plán TUR na roky 2005 - 2010 konkretizuje ciele v oblasti TUR vzhľadom na vonkajšie podnety a vnútorné potreby. Akčný plán spĺňa požiadavky Európskej komisie na jasné formulovanie cieľov TUR, ich efektívnejšie vyhodnocovanie a využívanie súčinnosti medzi doplnkovými činnosťami a politikami. Akčnosť cieľov je merateľná prostredníctvom stanovených ukazovateľov, pričom plnenie cieľov akčného plánu má byť zabezpečené vyhodnocovaním stanovených ukazovateľov. Akčný plán nadväzuje na Národnú stratégiu TUR, prijatú v roku 2001, ako i Východiská akčného plánu TUR, prijaté v roku 2005, a bližšie špecifikuje ich ciele a spôsob financovania. Problematika TUR je obsahovo prierezovou oblasťou, a aj preto sú v predloženom materiáli zohľadnené pripomienky relevantných rezortov.

    TUR - MENU
    TUR = Trvalo Udržateľný Rozvoj - definície

    Niektoré definície trvalo udržateľného rozvoja

    Najznámejšou a asi najpoužívanejšou je definícia TUR podľa správy Naša spoločná budúcnosť: Trvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií na uspokojovanie ich potrieb. (Komisia Brundtlandtovej et al., 1987)

    Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov (§ 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí).

    Vavroušek (1994) uvádza, že "trvalo udržateľný spôsob života - je taký spôsob života, ktorý sa približuje ideálom humanizmu a harmónie vzťahov medzi človekom a prírodou a to v časovo neobmedzenom horizonte. Je založený na vedomej zodpovednosti človeka voči dnešným a budúcim generáciám a na úcte k živej a neživej prírode.

    Trvalo udržateľný rozvoj má 3 základné piliere: EKONOMICKÝ, ENVIRONMENTÁLNY A SOCIÁLNY (economic growth, greater social cohesion and a better environment) ako sa to popisuje na stránke EU => EU Sustainable Development Strategy . Podľa nej sa hlavné ciele zameriavajú na klimatické zmeny, zdravie, chudobu a sociálnu exklúziu, starnutie obyvateľstva, mobilitu a transport, ako aj manažment prírodných zdrojov. ... The main focus is on climate change, public health, poverty and social exclusion, the ageing population, mobility and transport as well as management of natural resources.

    Trvalo udržateľný rozvoj je cielený, dlhodobý (priebežný), komplexný a synergický proces ovplyvňujúci všetky oblasti života (duchovná, sociálna, ekonomická, environmentálna a inštitucionálna), odohrávajúci sa na viacerých úrovniach (miestna, regionálna,národná, medzinárodná) a smerujúci prostredníctvom uplatňovania praktických nástrojov a inštitúcií k takému modelu fungovania spoločnosti, ktorý kvalitne uspokojuje materiálne, duchovné a sociálne potreby a záujmy ľudí, pričom rešpektuje hodnoty prírodya neprekračuje medze únosnej zaťažiteľnosti (kapacity) prírody, resp. krajiny a jej zdrojov.

    Výkonný dokument Trvalo udržateľného rozvoja je Agenda 21 (1992). Agenda 21 sa považuje sa za prvý celosvetový dokument o uplatňovaní trvalo udržateľného rozvoja v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach. Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, resp. ochrane životného prostredia (pozri ďalej).

    Snahou je zavádzať tzv. indikátory trvalo udržateľného rozvoja (TUR), aby sa dal "merať" a hodnotiť, pričom tieto indikátory sa stanovujú pre každý pilier zvlášť - ekonomický, environmentálny a sociálny. Súčasným trendom je aj podávanie správ k trvalej udržateľnosti, aby sa stali takou samozrejmosťou ako finančné správy => ?

    INDIKÁTORY TUR
    INDIKÁTORY TUR - SK
    ----------------------------------------------------
    INDIKÁTORY TUR - CZ
    INDIKÁTORY TUR - EN
    LISABONSKÉ INDIKÁTORY TUR - CZ
    LISABONSKÉ INDIKÁTORY TUR - EN

    Johannesburg 2002

    Svetový summit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu http://www.tur.sk/doc/Politic.Deklar.-Slov.doc

    V dňoch 26. augusta – 4. septembra 2002 sa v Johannesburgu na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoji stretli desiatky tisíc účastníkov, vrátane hláv štátov a vlád, národných delegátov a lídrov mimovládnych organizácií, podnikateľov a ďalších hlavných skupín spoločnosti aby spoločne upriamili pozornosť sveta na nutnosť riešenia dôležitých výziev. Najdôležitejšou témou Summitu bolo zlepšenie kvality života a ochrana prírodných zdrojov vo svete, ktorý sa potýka s rastúcou populáciou a rastúcimi nárokmi na potraviny, vodu, bývanie, infraštruktúru, energiu, zdravotnú starostlivosť a ekonomickú bezpečnosť.

    Výber z deklarácie:

    11. Uznávame, že k hlavným požiadavkám a najvýznamnejším cieľom trvalo udržateľného rozvoja patrí vykorenenie chudoby, zmena vzorcov spotreby a výroby, ochrana prírodných zdrojov a hospodárenie s nimi ako so základom hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
    17. Vítame, že tento summit sa zameriava na komplexnosť ľudskej dôstojnosti a sme rozhodnutí urýchlene zlepšiť zabezpečenie základných podmienok, ako napr. čistej vody, hygieny, energie, zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti potravín a ochrany biodiverzity. Zároveň si budeme navzájom pomáhať, aby sme zabezpečili prístup k finančným zdrojom, mali úžitok z otvorenia trhov, zabezpečili vybudovanie kapacít a využívali moderné technológie prinášajúce rozvoj a zabezpečili transfer technológií, rozvoj ľudských zdrojov, výchovu i vzdelávanie, ktoré znemožňujú krajinám neustále zaostávať vo vývoji.
    19. Uznávame fakt, že globálne spoločenstvo má prostriedky a zdroje na riešenie úloh celého ľudstva: odstránenie chudoby a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja.
    27. Zaväzujeme sa, že posilníme a zlepšíme riadenie na všetkých úrovniach implementácie Agendy 21, rozvojových cieľov milénia a Johanesburského implementačného plánu.


    Konferencia UNCED v Rio de Janeiro [[http://www.tur.sk/index.stm?cat=3a5282b36740ef43a40df69b6ca35c30
    Agenda 21 = výkonný dokument Trvalo udržateľného rozvoja

    Metodika Miestnej Agendy 21 => http://www.tur.sk/doc/kozova_uk.ppt

    Agenda 21 sa považuje za prvý celosvetový dokument o uplatňovaní trvalo udržateľného rozvoja v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach.

    Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov, prijatých na konferencii UNCED v Rio de Janeiro. Názov má vyjadrovať, že ide o agendu pre 21. storočie. Podrobne rozpracúva a do akčnej roviny premieta zásady obsiahnuté v Riodeklarácii.

    Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, posilňovaniu úlohy hlavných skupín spoločnosti a realizačným prostriedkom. Jednotlivé programové oblasti Agendy 21 sa ďalejvnútorne členia na podkapitoly venované spravidla východiskovej situácii, navrhovaným cieľom a činnostiam, ako aj odporúčaným spôsobom realizácie, vrátane ich finacovania. Ako sa zdôrazňuje v Preambule Agendy 21, tento dokument je vyjadrením celosvetového konsenzu a zodpovednosti prijatej na najvyššej úrovni za životné prostredie a rozvoj. Ako sa však vzápätí konštatuje, za úspešnú realizáciu Agendy 21 zodpovedajú predovšetkým jednotlivé vlády za podpory medzinárodného spoločenstva na čele s OSN.

    Ukážka z Agendy 21 - svetový summit Rio de Janeiro 1992


    Časť IV. Prostriedky na realizáciu
    Kapitola 33: Finančné zdroje a mechanizmy
    Kapitola 34: Transfer environmentálne vhodných technológií, spolupráca a tvorba potenciálu
    Kapitola 35: Veda pre trvalo udržateľný rozvoj
    Kapitola 36: Podpora vzdelávania, osvety a odbornej prípravy
    Zmena orientácie vzdelania smerom k TUR
    Zvyšovanie uvedomenia verejnosti
    Podpora odbornej prípravy
    **********************************************************Kapitola 18: Ochrana kvality a zásob sladkovodných zdrojov
    Kapitola 19: Environmentálne vhodné nakladanie s toxickými chemickými látkami
    Kapitola 20: Environmentálne vhodné nakladanie s nebezpečnými odpadmi
    Kapitola 21: Environmentálne vhodné nakladanie s tuhými odpadmi a kalmi
    Kapitola 22: Bezpečné a environmentálne vhodné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi


    Rámec pre implementáciu Agendy 21 majú predstavovať príslušné národné stratégie, plány, politiky a postupy. Národné i medzinárodné inštitúcie by mali v zmysle Agendy 21 vytvárať podmienky na čo najširšiu účasť verejnosti a na aktívne zapojenie mimovládnych organizácií a ďalších hlavných skupín verejnosti do procesu praktického uplatňovania odporúčaní Agendy 21, ako aj princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja.
    (Zdroj: Trvalo udržateľný rozvoj - výzva pre Slovensko, REC Slovensko 2001).
    Miestna Agenda 21

    Miestna Agenda 21 predstavuje dlhodobý tvorivý proces, v ktorom samosprávy obcí, miest a mikroregiónov spolupracujú v partnerskom vzťahu s ostatnými hlavnými skupinami spoločnosti. Jedným z cieľov je vytvoriť akčný plán uplatňovania TUR na miestnej úrovni,

    Rada vlády SR pre TUR

    Rada vlády SR pre trvalo udržateľný rozvoj je poradným a koordinačným orgánom vlády Slovenskej republiky na uplatňovanie Agendy 21, zásad TUR a vyhodnocovanie ukazovateľov TUR na celoštátnej úrovni.

    Národná stratégia TUR SR

    Dokument Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky (NSTUR SR) bol spracovaný v rámci Projektu " Podpora trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike", ktorý sa v rokoch 1999 - 2001 uskutočňoval s finančnou podporou Rozvojového programu OSN (UNDP), bol garantovaný Ministerstvom životného prostredia SR a realizovaný Regionálnym environmentálnym centrom pre krajiny strednej a východnej Európy (REC Slovensko).

    Indikátory TUR v SR

    Indikátory trvalo udržateľného rozvoja v Slovenskej republike.

    Indikátory môžu spĺňať celý rad funkcií. Môžu zjednodušovať, objasňovať a sprostredkovávať súhrnné informácie pre rozhodovanie, pomáhať začleňovaniu prírodných a sociálnych vied do rozhodovania a pomáhať merať a upresňovať pokrok smerom k cieľom trvalo udržateľného rozvoja. Môžu poskytovať včasné varovanie na možné ekonomické, sociálne a environmentálne ohrozenia. Predstavujú tiež dôležité nástroje na prenos predstáv, myšlienok a hodnôt. (Commission on Sustainable Development - United Nations, 2001)

    Vzdelávacie programy

    Introduction to Cleaner production and Sustainable Development.
    IIIEE, Lund University

    [28] [13] EU politika a legislatíva IPPC, NEC, CLP, CAFE   | ZE PREDNASKY |   IPPC | KOD2

    Politika EU - environmentálne témy

    Na portáli Európskej environmentálnej agentúry => ? European Environment Agency možno násjsť nasledujúce témy (Environmental issues) =>

    | Acidification | Air quality | Biodiversity change | Chemicals | Climate change | Human health | Natural resources | Noise | Ozone depletion | Waste | Various other issues |

    Detaily environmentálnej politiky EU možno nájsť na =>
    ? EUROPA > Environment , pričom oblasti politiky sa delia do nasledujúcich skupín.

    The policy areas are grouped in the following environmental themes [Oblasti politiky sú zoskupené do nasledujúcich environmentálnych tém] :
    Air Vzduch
    BiotechnoLOGy - Biotechnológia
    Chemicals - Chemikálie
    Civil Protection and Environmental Accidents - Civilná ochrana a environmentálne havárie
    Climate Change - Klimatické zmeny
    Enviromental Economics - Environmentálna ekonomika
    Enlargement and Neighboring Countries
    Health - Zdravie
    Industry and TechnoLOGy - Priemysel a technológia
    International Issues - Medzinárodné problémy
    Land Use - Využitie krajiny
    Nature and Biodiversity - Príroda a biorozmanitosť
    Noise - Hluk
    Soil - Pôda
    Sustainable Development - Trvalo udržateľný rozvoj
    Waste - Odpady
    Water - Voda



    Alain Bill, Air Pollution Control Regulatory & TechnoLOGy Development

    UN UN-ECE ECE November 17-18, 2003 Geneva, Switzerland
    Ad Hoc Group of Experts on Coal in Sustainable Development
    Zdroj: www.alstomenvironmental.com

    Úspechy => The Current Status
    / Change in emissions of acidifying substances for 1990-2000 [to EU NEC and UNECE CLRTAP targets for 2010]
    / Change in emissions of eutrophying substances for 1990-2000 [to EU NEC and UNECE CLRTAP targets for 2010]

    Although emissions of acidifying and nitrogen compounds have fallen since 1990, substantial further reductions are believed necessary to reach
    the 2010 Gothenburg Protocol and NEC directive targets . Many “hot-spot” areas remain at risk especially in central Europe

    Future trends in regulations and technoLOGies

    • Impetus for New Pollution Control Standards for Power Plants Reducing power plant emissions will reduce deposition of pollutants and direct exposure to ambient concentration of pollutants

    / Deposition issues
    • acidification of soils and freshwater
    • eutrophication of terrestrial, freshwater and marine ecosystems
    • material damages

    / Air quality
    • human health effects resulting from:
    - ground-level ozone
    - particulate matter
    - other pollutants
    • adverse effects on vegetation and crops

    Impetus for New Pollution Control Standards for Power Plants

    European Community legislation and strategies:
    – Integrated Pollution Prevention and Control directive (IPPC - 1996)*) - [into force]
    – Waste Incineration directive (WI - 2000) - [into force]
    – National Emission Ceilings directive (NEC - 2001)*) - [into force]
    – Large Combustion Plant directive (LCP - 2001)*) - [2008]
    – Greenhouse Gas Emission Allowance Trading directive (ET - 2003)*) - [2005]
    – “Polluter Pays” approach to liability*) - [open, submitted to the
    Council of Ministers] *)

    IPCC Directive
    • The IPPC Directive sets:
    – procedures for applying for, issuing and amending operating permits
    for industrial installations (including coal-fired plants)
    – the minimum requirements to be included in any such permit -
    compliance with basic obligations, emission limit values for pollutants,
    monitoring discharges, minimisation of long-distance or transboundary
    pollution
    The emission limit values are set either by the Council or taken from a
    series of Directives on pollution

    • The air pollutants included in the IPPC Directive are:
    - SO2 and other sulphur compounds
    - NOx and other nitrogen compounds
    - carbon monoxide
    - VOC
    - metals and their compounds
    - dust (particulate matter)
    - asbestos (suspended particulate, fibres)
    - chlorine and its compounds
    - fluorine and its compounds
    - arsenic and its compound;
    - cyanides
    - substances and preparations which have been proved to possess
    carcinogenic or mutagenic properties or properties which may affect
    reproduction via the air
    - polychlorinated dibenzodioxins and polychlorinated dibenzofurans

    • The regime was applied to all new plants and existing plants undergoing modification and is to be extended to all existing plants by 2007 at the latest
    • Member States were to introduce their own schedule to meet this deadline. Competent authorities in each country must ensure that all appropriate measures are taken, including BAT

    • The BAT for each industry is not prescribed but is assessed by the competent authority based on site- and plant-specific factors

    • Permits are issued which apply to emission limits for releases to air and water and include measures regarding the minimisation of waste production

    • Annex IV of the IPPC Directive contains considerations to be taken into account when determining BAT .. Also, the EC organises exchange of information between experts from the EU Member States, industry and
    environmental organisations

    • BAT reference documents (BREFs) are produced which must be taken into account when authorities of Member States determine conditions for IPPC permits

    ! 2nd Draft Reference Document BAT for Large Combustion Plants

    The National Emissions Ceilings Directive

    • The NEC directive sets limits for each member state for SO2, NOx VOC and ammonia
    • The NEC directive sets more stringent limits of SO2 and NOx emissions for many countries than those specified in the Gothenburg Protocol
    • The NEC directive provides biding national ceilings for 2010 along with EU-wide aggregate, but nonbindding, limits for SO2, NOx and VOCs
    • Aggregate emissions of these pollutants are to be reduced between 1990 and 2010 as follows:
    – SO2 (-74%)
    – VOC (-44%)
    – NOx (-45%)
    – NH3 (-18%)

    The Large Combustion Plant Directive

    Impetus for New Pollution Control Standards The Policy Framework

    • The EC also launched the Clean Air for Europe (CAFÉ) program in May 2001 This 3 year program will establish a long-term, integrated strategy by 2004 in which it will provide the framework within which new air quality standards and national emissions ceilings will be set Impetus for New Pollution Control Standards The Policy Framework

    • The United Nations Economic Commission for Europe (UNECE) Convention on Long-Range Transboundary Air Pollution (CLRTAP)
    • The Convention has been extended by 8 protocols: – Oslo Protocol on Further Reduction of Sulfur Emissions (1994) - [in force]
    – Gothenburg Protocol to Abate Acidification, Eutrophication and Ground-level Ozone (1999) - [open]
    – • Impetus for New Pollution Control Standards Additional Policy Elements
    ................
    ................

    [29] [13] TUR - Global reporting - trendy v environmentálnej politike   | ZE PREDNASKY |   Sustainable development reporting | KOD2

    Podávanie globálnych správ k trvalej udržateľnosti

    Sustainable reporting na > stránke GRI s
    On-line návodmi .

    Víziou iniciatívy na zostavovanie "globálnych správ" (GRI) je, aby sa správy o ekonomickej, environmnetálnej a sociálnej výkonnosti vo všetkých spoločnostiach stalo takou rutinnou záležitosťou na porovnávanie ako sú finančné správy.

    The Global Reporting Initiative’s (GRI) vision is that reporting on economic, environmental, and social performance by all organizations becomes as routine and comparable as financial reporting.

    Nemecký text na: http://www.globalreporting.org/guidelines/2002/2002Guidelines_German.pdf - Francúzsky text na: http://www.globalreporting.org/guidelines/Guidelines2002_FR.pdf - Anglický text na:
    http://www.globalreporting.org/guidelines/2002/GRI_guidelines_print.pdf



    Smernica GRI G3 (predpoklad 2006)
    => Go?
    [Reporting: a Measure of Sustainability - Our vision is that reporting on economic, environmental, and social performance – sustainability reporting – will become as routine and comparable as financial reporting.]
    -----------------------------------------------------------------------
    Poznámky k literatúre (OFF LINE):
    -----------------------------------------------------------------------
    Ing, B. Hajnik - vlastní príručku z MŽP ČR o dobrovoľných správach k environmentu a konferencii o environmentálnej informatike 2005

    Výpis adres je E:\SCAN\EnvInformatika
    Výpis adres je E:\SCAN\EnvInformatika\CZprirucka
    -----------------------------------------------------------------------

    [30] 2013 ZE - niekoľko animácií (bunky)   | IRIS |   stylo | Osmóza


    [Animácie] - bunky

     [Go!] <= Ako sa pripájaa (QuickTime)

     [Go!] <= Aktívny transport

    ... ATP hádže H<sup>+</sup> cez membránu zo zóny s nižšou koncentráciou do vyššej (čiže proti prirodzenému koncentračnému spádu)

     [Go!] <= Pasívny transport cez membránu (difúzia, uľahčený, osmóza)


     [Go!] <= Osmóza --- animácia
    ... Determine the tonicity of each solution (hypertonic, isotonic or hypotonic). Click on the beaker buttons to test your answer


     [Go!] <= Bunkový transport - wiley.com

    [31] TABUĽA ZE - Načarbané schémy pre semestrálne práce   | ZE Menu |   PANEL | 2009 Študijný WEB


    Študijný WEB pre ZE [Jazykova podpora] [Tech. angličtina]
    Vitajte na pokusnom Študijnom WEBe (tvorí ho táto stránka plus priečinky s materiálmi na servere MTF - súbory, knižnica - library, chémia, fyzika, prednášky, príklady,... + obsah počítačov na DP /Encyklopedia Britannica/)! [ Emisie skleníkových plynov sa znižujú] [Jazyky!!!]

    [2009-Vpravo] [Študenti!] [2009-LP] [História PC:2007]
    [Testy]
    [Test 1] * [Test 2] * [Test3] [Preskúšajte sa] [Výpočty - doc/xls]
    [Úvod do ZE] - heslo 2010
    [Fotosyntéza+metabolizmus] [DKM_Feb] [Ekosystém] [Stručne +Mtable] [Ovzdušie] [Schémy] [Aminokyseliny] [Všetko-All]

    [Úvod - older]
    [1] [2] [3] [4] [5] [6] [P]
    [Energie] [1] [2]
    [Schémy] * Cykly biogénnych prvkov [1] [N]
    [Schémy] [VODA 2011] * [2010] *Znečisťovanie ovzdušia [1] [2]
    [EMAS]
    [Revízia EMAS - Regulation (EC) No 1221/2009] * EMS [1] [2] [Cyklus zlepšovania]
    [EMAS] (Sv) [EMAS-EMS] (výber + nem.zdroje)
    [IMS] - článok UBEI
    [Klíma]
    * Klimatické zmeny [SME-Klimat. zmeny]
    [ZE práca]
    Témy 2009 VZOR => DOC! * PDF! Stiahnite si, premenujte a prepíšte
    [Links]

    [OMYLY] (J.Lešinský)

    [32] Požiadavky na semestrálnu prácu 2011   | Manuál |   SemPraca | Metodické pokyny

    Metodické pokyny pre semestrálnu prácu

    Rozsah práce: 5 - 8 strán
    * Titulná strana - Abstrakt /anglicky a slovensky/ - Obsah - ÚVOD (3 bloky) - JADRO (napr. 3 kapitoly, resp. časti) - ZÁVER (3 bloky) - Zoznam bibliografických odkazov
    - Prílohy (nemusia byť, dávajú sa, ak chcem dať viac materiálu a predpísaný počet strán by sa prekročil) - treba dodržať - študent tu prezentuje schopnosť prispôsobiť sa predpísanej forme - presne takýto princíp platí pre bakalársku prácu, diplomovku, doktorandskú prácu (PhD)

    Titulná stránka : do typizovanej vzorovej šablóny, ktorú ste si stiahli, si prepíšte svoje údaje (názov, mená, ...)

    ABSTRAKT - 3-5 viet: o čom je práca, čo rieši a aké sú vaše uzávery * v nemčine alebo angličtine, prípadne aj kľúčové slová - môžem dať vzorové vety, napr.

    * In this paper a/the XXXX is briefly described. - v tomto článku sa stručne popisuje XXXX
    * In der Arbeit wird XXXX beschrieben. - v práci sa popisuje XXXX

    ... kde XXXX môže byť napr. photosynthesis alebo air pollution - water polution - soil contamination, a pod.

    Obsah => Príklad rozvrhnutia obsahu (študent)

    Úvod - má mať 3 bloky!!!
    a) stručný popis stavu témy práce v EU, vo svete (napr. že je na to legislatíva a kladie sa na ňu dôraz)
    b) predmet riešenia práce (čiže to, čo bude popisované v jadre),
    c) ciele - popísať hlavný a vedľajší cieľ práce (v závere sa musíte o nich zmieniť)
    * hlavným cieľom práce je popísať všeobecne XXXX a zamerať sa na niekto rú zložku
    * vedľajším cieľom práce bude v našom prípad nakresliť pekne niektorú z načarbaných schém:

    Jadro - to je odborná teoretická časť - rozdelím si na kapitoly a podkapitoly a popíšem odborne - v našom prípade napr.
    Kapitola 1 - všeobecne o XXXX
    Kapitola 2 - vybrať si nejakú časť témy a popísať (napr. ak XXXX=fotosyntéza, tak sa napr. v kapitole 2 zameriam na popis svetlej fáze, alebo tmavej fáze alebo nejakú časť fotosyntézy, resp. iných tém )
    Kapitola 3 - nakresliť niektorú zo schém a popísať stručne

    Záver - má mať 3 bloky!!!
    a) prvá veta je, že práca riešila, resp. bola zameraná v zmysle stanovených cieľov v úvode na XXXX
    b) vymenovať, čo sa popisuje v jednotlivých kapitolách. napr.
    V kapitole 1 sa popisuje to a to.
    V kapitole 2 sa popisuje to a to.
    V kapitole 3 sa popisuje to a to.
    c) Plus pridám vlastné zhodnotenie témy práce - napr. porovnám stav v EU so Slovenskom alebo regiónom, kde bývam, proste nejaký vlastný názor, čo by sa dalo robiť (napr. treba zaviesť bezodpoadové technológie).

    Zoznam bibliografických odkazov (použitá literatúra)
    [1] Wikipedia - znečisťovanie pôdy [online]. Otvorená encyklopédia (anglická) [Cit. - 2011-03-28]. Dostupné na internete: <http://en.wikipedia.org/wiki/Soil_contamination>
    [2] Wikipedia - znečisťovanie pôdy [online]. Otvorená encyklopédia (česká) [Cit. - 2011-04-12]. Dostupné na internete: <http://cs.wikipedia.org/wiki/Kontaminace_půdy>
    [3] Študijná stránka DP MTF [online]. Učebný text [Cit. - 2011-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.svti.sk/MTF/DP/SKRIPTA/MTFSKRP.HTM>
    ...
    [7] Stránka NASA o pôde: optimálne PH pôdy pre rôzne ovocie [online]. [Cit. - 2011-04-11]. Dostupné na internete:<http://soil.gsfc.nasa.gov/soil_PH/fruit.htm>

    [33] Ako citovať a vyhnúť sa plagiátorstvu   | Manuál |   SemPraca | Metodické pokyny

    Ako citovať a vyhnúť sa plagiátorstvu

    V zásade platioia tieto tri základné veci:

    1. ÚVODZOVKY => Ak presne citujem nejakú definíciu alebo údaj, tak to dám do úvodzoviek, napr. použijem toto (čiže v úvodzovkách sú tie isté slová):

    Na študijnom Webe DP MTF sa definuje púda ako "časové hmotné kontinuum - zložitý polyfunkčný otvorený 4-fázový systém PEVNEJ FÁZE - ROZTOKU - PLYNNEJ FÁZE - ŽIVEJ HMOTY v zemine, ktorý je funkciou matečného materiálu, organizmov, reliéfu a času" [3].

    2. KOMENTUJEM => Nesmiem prekopírovať celé stránky alebo dlh= texty, ale okomentujem ich, napr. takto.

    Príklad - n študijnom Webe DP MTF je:
    Úrodnosť - prírodná (daná prírodnými procesmi bez ľudského zásahu) a efektívna úrodnosť kultúrnych pôd - daná pozitívnymi zásahmi v rámci agrotechniky, hnojenia, regulácie vodného režimu - zavlažovanie, odvodňovanie, avšak negatívne ovplyvnená devastáciou a degradáciou pôd.

    Pôdny fond sa delí na: Poľnohospodársky pôdny - Lesný pôdny - Zastavané plochy - Ostatné plochy

    !!! Miesto toho to okomentujete napr. takto:

    V [3] sa rozdeľuje úrodnosť ako prírodná úrodnosť - "daná prírodnými procesmi bez ľudského zásahu" a efektívna úrodnosť kultúrnych pôd - - "daná pozitívnymi zásahmi v rámci agrotechniky, hnojenia, regulácie vodného režimu - zavlažovanie, odvodňovanie,avšak negatívne ovplyvnená devastáciou a degradáciou pôd." Pôdny fond sa delí na poľnohospodársky, lesný, zastavané a ostatné plochy.

    ... všimnite si, že do komentára je vložená aj presná citácia textu v zátvorkách

    3. CITOVANIE A KOMENTOVANIE MUSÍ BYŤ MENEJ NEŽ 50% z celej práce

    [34] Fotosyntéza-schéma   | ZE PREDNASKY |   DP MTF | z internetu

    Fotosyntéza : schéma s medziproduktami (ADP, NADP+,RuBi5)


    ATP => ADP + 7,5 kJ/mol (uvoľnená bioenergia) - obrázky dokazujú, že enzým APT-syntáza rotujú ...[viacej]




    Autotrófne organizmy (rastliny, riasy, baktérie)

    Fotosyntéza (De)
    Autotrophe Organismen, wie z.B. höhere Pflanzen, sind in der Lage, sich alle für ihren Bau und ihren Betrieb notwendigen Verbindungen aus anorganischer Substanz aufzubauen ... [Autotrófne organizmy sú v polohe vytváraťz anorganických zlúčenín potrebné zlúčeniny na ich stavbu a fungovanie ...]



    [35] Entalpie a fotosyntéza   | CV |   ZE | Chemické reakci - entalpie

    [ Chemické reakcie a teplo ]

    Chemické reakcie sú spojené s uvoľňovaním tepla alebo ho treba dodávať. Treba si uvedomiť, že väzby reagujúcich látok treba rozbiť a pri vzniku nových produktov sa energia (teplo) zase uvoľńuje. Ak treba málo energie na rozbitie väzieb a veľa sa jej uvoľní, tak je reakcia exotermická a teplo sa uvoľňuje. V opačnom prípade treba teplo dodávať a reakcia je endotermická (lebo energia na rozbitie väzien je väčia než sa vytvorí pri vzniku nových väzieb).

    Na stránke http://employees.oneonta.edu/viningwj/sims/bond_energy_dh_reaction_s.html je tutorial pre väzbovú energiu reakcie:

    A2 + B2 = 2 AB ... čiže typ reakcie vodík + kyslík = 2 móly chlórovodíka

    alebo

    A-A + B-B => 2AB

    Entalpiu počítajú z energie kovalentných chemických väzieb a síce, na rozbitie väzieb A-A B-B (trba dodať) a pri vzniku novej väzby A-B sa uvoľní energia,.

    Celková entalpia môže byť záporná => beží exotermická reakcia (spojená s vývojom tepla) alebo kladýńá, t.j. ide o endotermickú reakciu (teplo treba dodať).

    Príklad 1: Aká bude výsledná entalpa a typ reakcie?
    VE A-A = 245 kJ/mol
    VE B-B = 159 kJ/mol
    VE A-B = 144 kJ/mol
    ------------------------------
    Treba teda dodať na roztrhnutie väzieb energiu 245 +159 = 404 kJ/mol
    Uvoľní sa 2 x 144 = 288 kJ/mol

    δH = (245 +150) - (2 x 144) = 116 kJ/mol
    .... reakcia je endotermická, t.j. aby bežala, treba toto teplo dodať (viac sa spotrebuje než uvoľní)


    Príklad 1: Aká bude výsledná entalpa a typ reakcie?
    VE A-A = 99 kJ/mol
    VE B-B = 70 kJ/mol
    VE A-B = 126 kJ/mol
    ------------------------------
    Treba teda dodať na roztrhnutie väzieb energiu 99 +70 = 169 kJ/mol
    Uvoľní sa 2 x 126 = 252 kJ/mol

    δH = (99 +70) - (2 x 126) = - 183 kJ/mol
    .... reakcia je exotermická, t.j. bude sa teplo uvoľňovať (viac tepla vznike pri tvorbe väzby než treba dodať na rozbitie väzieb).

    [Bilancia energetických pomerov fotosyntézy]

    Obdobným spôsob sa dá bilancovať fotosyntéza. Na stránke profesora Kimballa
    [Kliknite] je vypočítané, že ak sa napíše opačná reakcia, ako prebieha pri fotosyntéze:

    C6H12O6 + 6 O2 => 6 H2O + 6 CO2

    1 mól 6 mólov 6 mólov 6 mólov

    Poznámka: môžem prepočítať v gramoch - podľa periodickej tabuľky:
    6 x 12 + 12 + 6 x 16 => 6 x 18 + 6 x 264 g

    zo 180 g glukózy a 96 g kyslíka vznikne 108 g vody a 264 g oxidu uhličitého.




    Reaktanty: Produkty:
    2182 jcal + 696 kcal 1320 kcal + 2244 kcal
    energia na rotrhnutie väzieb energia vzniknutá na tvorbu nových väzieb


    Tak z tabuľkových údajov zistíme, že na roztrhnutie väzieb glukózy a kyslíka treba 2182 +696 = 2878 kcal a pri vzniku CO2 a vody sa uvoľní ale väčšia energia 1320 +2244 = 3564 kcal.

    Preto rozdiel je záporný, t.j. uvoľní sa
    2878 - 3564 = - 686 kcal / mol glukózy


    Čiže obdobne s predchádzajúcimi príkladomi sa uvoľní viac energie, než treba na rozbitie väzieb

    A naopak to znamená, že pri fotosyntéze treba dodať +686 kcal na 1 mól glukózy.

    Preto spaľovanie glukóty, ktorú získavame v potrave je spojené s uvoľnením energie (dodávaním) - to prebieha v živých organizmoch a volá sa BUNKOVÉ DÝCHANIE vytvorené energiu (napr. tých 686 kcal / mol) potrebuje bunka na rôzne životne dôležité procesy. Energia je uložená v ATP (adenosíntrifosfát), z ktor=ho si bunka po troche ukrajuje podľa okamžitej potreby





    Postup dôkazu medziproduktov 3-fosfoglycerátu až glukózy je na stránke [kliknite] , kde sa popisuje využitie rádioizotopu C - 14.


    Na ďalšej stránke je kompletne popísané bunkové dýchanie [bunkové dýchanie]




    Iný príklad na výpočet entalpie z väzbovej (tu disociačnej energie) [Pacák, Úvod do štúdia org.chémie, s. 52]: Cjlorácia metánu

    CH4 + Cl-Cl => Cl-CH3 + H-Cl

    Vidíme, že zanikla 1 väzba C-H a vznikli C-Cl a H-Cl. V tabuľkách sú hodnoty disociačných energií tieto:

    E C-H = 414 kJ / mol
    E Cl-Cl = 243 kJ / mol
    Na roztrhnutie (disociáciu) väzieb teda treba 414 + 243 = 657 kJ / mol

    E H-Cl = 431 kJ / mol
    E C-Cl = 331 kJ / mol
    Pri vytvorení väzieb sa uvolní energia 431 + 331 = 762 kJ / mol

    δH = 657 - 762 = - 105 kJ / mol

    Porovnanie oxidácie glukózy a metánu - pretože pri oboch vzniká voda a CO2

    Na stránke wou.edu udávajú -
    pozri => [Energia fosilých palív] , že δH = - 810 kJ / mol

    Vieme, že metán (hlavná zložka zemného plynu) sa používa aj na ohrev a vykurovanie a pri spaľovaní sa vyvinú vysoké teploty. Na rozdiel od toho živé organizmy spaľujú glukózu pri teplote tela a idú na to trikom, okľukou cez citrátový cyklus, kde vzniká CO2 a H+. Voda vzniká ale pripojením elektrónu ku kyslíku a pripojením H+ (protónu)






    [Reakcia vodík + kyslík = voda]


    [36] Fotosyntéza-internet   | ZE CVICENIA |   DP MTF | z internetu

    Fotosyntéza : [Medziprodukty] - medziprodukty vznikajúce pri fotosyntéze sú NADH (redukovadlo) a ATP (energeticky bohatá zlúčenina). Vznikajú v svetlej fáze cez deň a vtmavej fáze cez noc dodávajú energiu na výrobu glukózy (z medziproduktu ribulóza-bifosfát v Kalvinovom cykle).

    Fotosyntéza schematicky :

    AUTOTRÓF + CO2 (oxid uhličitý) + H2O (voda) + h.v (energia fotónov) => AUTOTRÓF---C6H12O6 (glukóza) + O2 (kyslík)

    AUTOTRÓFY = rastliny, riasy, fotosyntetizujúce baktérie

    !!! Fotosyntézu si predstavte ako baterku/monočlánok/, ktorá sa cez den slnkom nabije a v noci vyrobí cukor (glukóza je jednoduchý cukor so 6-timi uhlíkmi).



    * glukózu píšu niekedy aj ako (CH2O)n
    * h.v - kvantum žiarivej energie (proces absorpcie svetelných kvánt, t.j. fotónov slnečného žiarenia fotosyntetickými pigmentami / zelený chlorofyl,.../, prenos energie do reakčných centier - funguje to ako anténa).

    Sumárne reakcie v tmavej fáze fotosyntézy, tzv. Calvinovom cykle možno vyjadriť aj rovnicou:
    6 CO2 + 12 NADPH + 12 H2O + 18 ATP => C6H12O6 + 12 NADP+ + 18 ADP + 18 Pi

    Symbióza Riasy - Medúzy na báze fotosyntézy
    Medúzy žijúce v uzatvorených jazerách sa promenádujú po celý deň z jedného konca na druhý na dobre slnko osvetlených miestach. Nosia na sebe riasy, ktoré produkujú fotosyntézou cukry a z týchto prebytočných živín sa živia medúzy. [Rekordy živočíšnej ríše. STV 1 - 05.08.2006] - čiže nosia si so sebou akoby "cukráreň".

    * Pozri aj Calvinov cyklus (čo sa deje v noci)

    Výborný materiál =>[Kodíček, VŠCHT] ... zachycování energie světelného záření, její ukládání ve formě energie chemických vazeb a následné využití pro přeměnu anorganických látek (zejména CO2) na látky organické. Fotosynthesa je nejdůležitější biochemický proces na Zemi. [FOTOSYNTÉZA]

    Linky pre fotosyntézu: [EDU - The Bello Lectures] [ppt-prezentácia]


    [Svetlá fáza fotosyntézy]

    CHLOROPLASTY– bunkové štruktúry, v ktorých prebieha fotosyntéza
    * priemerný list tvoria milióny buniek obsahujúcich obrovské množstvo chloroplastov a v každom chloroplaste sú molekuly chlorofylu - fotosyntetického pigmentu (zelená farba), ktorý prijíma kvantá energie

    Fotofyzika primárnych procesov fotosyntézy
    * proces absorpcie svetelných kvánt fotosyntetickými pigmentami (chlorofylom) * prenos energie do reakčných centier * dĺžka trvania 10-15 až 10-8 s

    1. Primárne procesy (svetelné reakcie) - produkty sú: O2 :: NADPH + H+ :: ATP
    * fotolýza vody - voda sa rozkladá, zoxiduje na kyslík a nahradí pritom elektrón vyrazený fotónmi z chlorofylu, uvoľní sa aj H+ (prostredie je kyslejšie)
    * necyklický a cyklický transport elektrónov (zredukuú NADP+)

    2. Sekundárne procesy (tmavá fáza / v noci/) - produktom je glukóza ako jednoduchý cukor (z nej si rastlina tvorí škrob a telo: polysacharidy = celulóza )
    * prebieha redukcia CO2 zo vzduchu na glukózu (Calvinov cyklus, Hatchov-Slackov cyklus, rastliny s metabolizmom uhlíka CAM: Crassulacean Acid Metabolism)

    !! Chemické zlúčeniny (ATP, ADP, ...) - sú popísané napr. v =>
    ATP

    [37] [CHEMIA 1950]   | ZE Menu |   PANEL | 2009 Študijný WEB

    [CHEMIA 1950]

    Príklady:
    [xx] Koľko litrov pary vznikne z 1 kg vody?

    M-H20=18 g/mol
    z 18 g .... vznikne .... 22,4 l pary
    z 1000 g vznikne ... x l pary
    -----------------------------------------
    x= 22.4 * 1000 / 18 = 1244 l

    Odpoveď: Z 1 kg vody vznikne 1244 l pary.

    [xx] Koľko m3 CO2 vznikne pálením 1 q (100 kg) vápenca o čistote 95%?
    Rovnica:
    CaCO3 => CaO + CO2
    100 g ... 56 g + 44 g
    rovnako:
    100 kg ... 56 kg + [44 kg = 22.4 m3 ]
    vápenec vápno + oxid uhličitý

    Odpoveď: Ak by bol vápenec čistý, vzniklo by 22,4 m3 CO2, ale keďže je 95%-ný, tak vznikne trochu menej, teda 0.95 * 22.4 = 21.28 m3CO2


    [Výroba vodíka]
    * elektrolýzou okyslenej vody (jednosmerným prúdom) -- v priemysle - cca 15%-né roztoky NaOH alebo KOH , soľanky

    * Na + 2H2O => H2 + 2 NaOH (kovový sodík do vody)
    * Mg + 2H2O => H2 + 2 Mg(OH)2 (za tepla)
    * 2H2O + C => CO + H2 (v žiari)
    * kovy plus kyseliny
    // Zn + H2SO4 => ZnSO4 + H2
    // Fe + 2HCl => FeCl2 + H2
    * kovy plus hydroxyd
    // Zn + NaOH => Na2ZnO2 + H2 (vzniká zinočnatan)

    [38] monitor Základy ekológie (e-publikácia)   | ZE Menu |   PANEL | 2009 Študijný WEB

    Výber článkov a materiálov z WEBu






    * http://www.enviwiki.cz/wiki/Základy_ekoLOGie_a_problematiky_životního_prostředí_pro_pedagogy/Základy_ekoLOGie/Úvod_do_základů_ekoLOGie :: Základy ekoLOGie


    [39] MONITOR Energie v EU   | Monitor CV |   monitor | Písanie semestrálnych prác


    CORDIS - News [Date: 2010-07-06]

    Renewables offer EU more power

    Renewable energy is finding a strong niche in the EU power market. In a new report, the Joint Research Centre (JRC) of the European Commission reveals that renewable energy sources represented 62% of the new electricity generation capacity in the EU-27 in 2009, up 5% year-on-year.



    With an output of 10.2 gigawatts (GW), wind energy generated the biggest share of the new electricity capacity, followed by photovoltaics (21%), biomass (2.1%), hydro (1.4%) and concentrated solar power (0.4%). Gas-fired power plants (24%), coal-fired power stations (8.7%), oil (2.1%), waste incineration (1.6%) and nuclear fission (1.6%) made up the remaining new capacity.



    The 'Renewable Energy Snapshots' report says renewables also represented nearly 20% (608 terawatt hours (TWh)) of electricity consumed by Europeans in 2009, in absolute terms. Hydro-electric power tops the list with 11.6% of the total share, followed bywind (4.2%) and biomass (3.5%). As the lowest contributor of the four, solar power contributed just 0.4% ... [More - Viacej na] ...

    [Date: 2010-07-06]


    [40] ZE Semestrálne práce (pokyny)   | ZE CV |   mar2010 | Písanie semestrálnych prác



    Úloha: rozdeliť si témy a pripraviť kľúčové slová pre dávkovú rešerš

    Povinné zdroje pre prácu : 1-táto stránka, 2. Priečinky so schémami, textami, knižnicou, prednáškami,... na heslo (server MTF - KAIA) 3. dávková rešerš na počítačoch v triede do pehliadača OPERA a jej uloženie (priezvisko.win)

    Rozdelenie tém semestrálnych prác :: Šablona semestrálnej práce! [Zapísanie práce]
    PPVT. VT, TM

    * vplyv strojárskych technológií na environment
    * najlepšia dostupná technika
    * znečisťovanie ovzdušia
    * funkcia energie v ekosystémoch (neživé a živé otvorené systémy)
    * znečisťovanie vody
    PMA

    * EMAS - Systém manažérstva environmentu podľa smernice EU
    * EMS - Systém manažérstva environmentu podľa ISO 14001
    * ekosystém (látková výmena, cykly biogénnych látok, výmena informácií)
    * tvorba a minimalizovanie odpadov v technológiách
    * znečisťovanie pôdy
    PPP

    * trvalo udržateľný rozvoj
    * fotosyntéza
    * globálne problémy znečisťovania
    * ekológia a environment
    * znečisťovanie živých organizmov - ohrozenie biodiverzity

    Poznámka: príklad na technológie - čistenie a odmasťovanie, obrábanie, povrchové úpravy, tepelné spracovanie, ....


    Štruktúra a členenie semestrálnej práce

    Titulná strana - podľa predpísaného vzoru (napr stiahnite si zo stránky pre písanie semestrálnych projektov [vzor] )

    ABSTRAKT - anglicky, slovensky
    a) čím sa zaoberá práca (predmet riešenia)
    b) čo sa riešilo (v podstate sa zhoduje s cieľmi)
    c) čo sa dosiahlo (napr. prezentuje sa mapa problému, schéma, graf)

    OBSAH - (automatický, ak sa píše vo Worde: menu vlož pole+TOC)
    ÚVOD
    1. xxxxxxxx
    2. yyyyyyyyy
    3. zzzzzzzzzz
    ZÁVER
    ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
    PRÍLOHY

    ÚVOD
    a) aký je stav problému všeobecne na makro úrovni (svet, EU, SR) a že predmet riešenia je toho súčasťou (podmnožinou)
    b) čo je predmet riešenia a aký je súčasný stav v jeho oblasti
    c) aký je hlavný cieľ riešenia a aké špecifické (veďlajšie ciele - na to na čo sa obzvlášť zameriam a mám veľa materiálu)

    JADRO
    1. Predmet riešenia všeobecne (teória, zvyky, paradigmy)
    2. Predmet riešenia detailne
    3. Praktická časť alebo výpočtová, návrhová, analýza a pod. - v našom prípade najmä mapa problému/schéma

    ZÁVER
    a) Čím sa zaoberala práca, čo bolo predmetom riešenia
    b) Čo sa riešilo - technika popisu: v časti 1 sa popisuje to a to, v časti 2 to a to, v časti 2 to a to (ak sa niečo dosiahlo tak čo)
    c) Vlastný názor - čokoľvek: aký mám názor na danú problematiku riešenú v prácc, zhodnotenie (je to užitočné/neužitočné), porovnanie praxe a teórie, námety na ďalšie riešenie

    ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
    [1] Študijná stránka www.svti.sk a Študijný WEB (knižnica BOZP)
    [2] materiály z EU, NIP, zákony, vyhlášky, atď., čo sú v knižnici KAIA
    [3] Wikipedia - Zápisník (svdopl13)
    [4] Internet - Zápisník (svdopl1-2)
    [5] Encyklopedia Brittanica - PC stôl katedry
    [6] Študijný WEB -

    PRÍLOHY
    Ak presahuje 10 strán dať do prílohy, tabuľky, grafy, schémy, štatistiky,...

    [41] TECHNO Umweltschutz Baden Württenberg   | MONITOR |   current TEL | Fluor-Chlor-Kohlenwasserstoffe

    [Chlórfluorované uhľovodíky ] (FCKW) - freóny (Portál Umweltschutz)

    ... Wegen ihrer Vielseitigkeit wurden Fluor-Chlor-Kohlenwasserstoffe (FCKW) lange Zeit verwendet als Treibgas in Spraydosen, als Kältemittel in Kühlregalen, Kühl- und Gefriergeräten, als Aufschäummittel für Baustoffe, als Lösemittel zu Reinigungszweckenin der Textilreinigung und in der Elektroindustrie. Ihre zusätzlich bromierten Verwandten, die so genannten Halone, wurden für Feuerwehrlöscher genutzt.

    ... In den höheren Schichten der Atmosphäre, der Stratosphäre, spaltet die ultraviolette Strahlung der Sonne Chlor-Teilchen aus den FCKW-Molekülen ab. Die dabei entstehenden - chemisch sehr aktiven - Chlor-Radikale fördern den Abbau des in der Stratosphäre vorhandenen Ozons, das der Erde als Schutzfilter vor der UV-Strahlung dient. Die Zerstörung der Ozonschicht kann zu einer Zunahme der Erkrankungen an Hautkrebs und grauem Star führen. Außerdem sind alle FCKW zu 22 Prozent am Treibhauseffekt beteiligt.

    ... Die bis Ende 2006 in Deutschland geltende FCKW-Halon-Verbots-Verordnung wurde durch die Chemikalien-Ozonschichtverordnung ersetzt, die zusammen mit der europäischen Verordnung (EG) Nr. 1005/2009 über Stoffe, die zum Abbau der Ozonschicht führen (bisEnde 2009 VO (EG) Nr. 2037/2000), Einsatzbeschränkungen für FCKW festlegt.

    [42] Notes Úvod DKM   | ZE PREDNASKY |   pH | 2009 Gažo, J. a kol. - Andrlík, K.


    Technické veličiny a prepočty

    - PH v environmentalistike, výpočet PH z koncentrácie vodíkových iónov - iónový súčin vody - rozpúšťanie látok vo vode (ionizácia) - prepočet z gramov na liter na mól na liter (podľa Mendelejevovej tabuľky) - prístroje PH metre merajú napätie a to sa prepočítava na PH
    Poznámky

    * schémy k ekológii - environmentalistike * ekoLOGické pojmy * technológia čistenia a odmastenia - vysvetlená história a prechod od vypúšťania do potokov a riek až po integráciu ekotechniky do zariadení na čistenie a odmasťovanie a najdokonalejšiu tzv. BAT - techniku (Best Available Technique ) * tento pojem je podľa environmentálnej smernice EU (IPPC) a patrí tam aj manažment a organizácia priemyselných činností


    * metabolizmus živých organizmov - princíp funkcie bunky a dejov v nej - genetická informácia v DNA (zbalená v jadre, natočená okolo histónov až po chromozómy - rozbalená ma 2 metre - neprejde cez membránu), prepis na RNA (je menšia, prejde cez mebránujadra), syntéza proteínov z aminokyselín (biosyntéza) na ribozómoch podľa trojice písmen (kodóny) - príklad "poštára" => vznikne tak napr. inzulín (cca 100 spojených aminokyselín), hemoglobín, atď. - zloženie organizmov a potravy (20 aminokyselín vytvára proteíny :: lipidy tvoria membrány buniek :: sacharidy (cukry) tvoria napr. celulózu v rastlinách :: nukleové kyseliny - prenáša sa genetická informácia)

    Trofické pyramídy - používajú ekológovia - dolu sú producenti (vyrábajú si potravu fotosyntézou - riasy, rastliny, autotrófne baktŕie), nad nimi konzumenti I, II ... ktoré sa nimi živia a navrchu predátori - stručne vysvetlená aj fotosyntéza (slnečná energia na ne svieti z vody sa vyredukuje kyslík a uvoľnuje vodíkový ión a z oxidu uhličitého vzniknú cukry). V živých organizmoch to je naopak. Žijeme preto - bunky - lebo na oboch stranách membrán je rozdiel koncentácií protónov (PH) a energia s preklopí do ATP (adenosíntrifosfát - z neho sa odštiepením jednej kyseliny fosforečnej/fosfátu uvoľňuje veľa energia, čo bunka využíva na rôzne deje, napr. že "vyháňa protóny cez membránu" a vyrovnáva sa potenciálový rozdiel).

    Súvislosti - používané látky a materiály v technológiách môžu ovplyvniť negatívne metabolizmus a prenos genetických inforrmácií - vysvetlené na príklade dusitanov, ktoré sa pridávali do rezných kvapalín, vznikali nitrózoamíny - z nich karbéniové ióny (kladné ióny "z alkylov") a tieto môžu zablokovať - reagovať v DNA v zásadách s voľnými elektrónmi dusíka


    [43] Notes DKM Piatok2   | LS 2009 |   DPMTFZE | 2009 Výber

    Záznam : DKM ZE 27.2.2009


    Výber študijných materiálov - informatívne schémy (nečistopisy)

    [Základy1] [Základy2] [FS1] [FS2] [TPyramid] [03] [04] [05] [Kolobeh dusíka] [Príklad]
    :: Zadanie semestrálnych prác, vysvetlenie metodiky
    :: zopakovanie základov chémie - periodický zákon (periódy = riadky, skupiny = stĺpce - vlastnosti prvkov závisia od poradového - atómového čísla a periodicky sa opakujú v skupinách) - atómy (jadro=neutón/protón - elektróny obiehajú po presne určených orbitáloch /vypočítaných/, tie ktoré sú v poslednej dráhe =valenčné rozhodujú o väzbách a ich počet=číslu skupiny /aj max. možné mocenstvo/) :: chemické väzby - iónové väzby (Na+Cl-) - kovaletné (H:H, O:O - dodajú spoločne atómy do väzby ):: medzi molekulami vodíkové mostíky (voda, DNA /C-G,A-T/), van der Waalsove sily, hydrofóbne sily (lipidické membrány bunky)

    :: Programový skript: výpočet energie 1 fotónu - 1 mólu fotónov (vynásobí sa Avogadrovým číslom = udáva počet častíc v 1 móle = 6.023.1023) :: pre UV žiarenie a viditeľné :: prepočet gramov látok na móly a ppm na mg/cm 3

    ::Metabolizmus - potrava sa skladá z proteínov (bielkoviny), sacharidov (cukry) a lipidov (tuky) s organizmus si ju najskôr rozloží na jednoduché amiokyseliny, glukózu, mastné kyseliny = KATABOLIZMUS. Bunka si z nich znovu zosyntetizuje bielkoviny, cukry a tuky, vrátane nukleových kyselín.

    :: DNA - v nukleotidoch sa vyskytujú 4 bázy C,G,T,A v určitom poradí (sekvencii). 1 gén je také zokupenie zapísané v DNA, ktoré kóduje 1 bielkovinu (všetky gény človeka tvoria ľudský genóm - rádovo 30 tisíc génov). Podľa zápisu v DNA si bunka pomocou RNA prečíta trojice písmen, podľa ktorých vie, že má v ribozómoch vytvoriť niektorú z 20-tich aminokyselín.

    :: Fotosyntéza - opak je respirácia (dýchanie) - rastliny "žerú" CO2 zo vzduchu a vodu a slnko im dodá energiu, ktorú využijú, že si vytvoria cukor a uvoľnujú kyslík. Z cukru vyrábajú, škrob, celulózu,... V ďaka fotosyntéze je napr. dnes vo vzduchu 21% O2 a v minulosti z toho, čo sa nespotrebovalo (cukry) vznikla ropa, uhlie, zemný plyn, tzv. fosílne palivá.

    Dôkaz, že pri fotosyntéze vzniká cukor - ak osvetlíme zelený list a ponoríme do roztoku jodidu, tak sa rastlina sfarbí na modro (analytický dôkaz škrobu).

    [44] Notes DKM Sobota2   | LS 2009 |   DPMTFZE | 2009 Gažo, J. a kol. - Andrlík, K.

    Notes: Heslovité poznámky

    :: metodika výkladu - od atómov cez technológie až po EU smernice typu IPPC, VOC - zákony o Vode, Ovzduší, Odpadoch,..., globálne problémy, súvislosti technológie a havárie zamorenia spodných vôd zlúčeninami chrómu (VI) a chlórovanými uhľovodíkmi(Nová Dubnica - pol roka pitná voda rozvoz cisternami)

    Areál ZTS Dubnica
    ZTS



    :: Ekosystém - definícia ekoLOGická (biocenóza + biotop) - definícia z environmentalistiky (termodynamicky otvorený systém s nepretržitou látkovou výmenou, tokom energie a výmenou informácií medzi živými a neživými zložkami v priestore a čase)

    :: Metabolizmus (látková výmena organizmov v ekosystéme s okolím) - organizmy si najskôr všetku potravu (proteíny - sacharidy - lipidy) rozložia na jednoduché látky (aminokyseliny - glukózu - mastné kyseliny, glycerol) = KATABOLIZMUS a potom si ich bunka zase skladá vychádzajúc z genetickej inštrukcie v DNA na zložité látky, makromolekuly až biopolyméry (proteíny - sacharidy - lipidy - ... vrátane DNA, RNA) = ANABOLIZMUS

    :: Atómy (chemická väzba) - Molekuly (van der Waalsove sily, hydrofóbne väzby /lipidické membrány buniek/, vodíkové mostíky /voda, medzi bázami v DNA - držia helix pokope/. Z chemického hľadiska - podstata živých organizmov: niekoľko biogénnych prvkov (C, H, O, N, P, S) - neustále v nich prebiehakú chemické reakcie, rôzne biosyntézy, oxidácia/redukcia, esterifikácia, biopolymerizácia (DNA, bielkoviny, sacharidy), neutralizácia, hydrolýza (ATP),....

    Napr. o živote vieme všeličo, ale málokto z nás vie, že si náš organizmus - naše bunky vytvoria a spotrebujú približne toľko látky ATP, koľko vážime, t.j. 50-100 kg/deň. ATP je skratka pre zložitú zlúčeninu pozostávajúcu z 3 častí:
    a) adenínu (dusíkatá heterocyklická látka)
    b) cukru (aldózy - 5 uhlíkov = pentózy)
    c) kyseliny fosforečnej.

    ATP :: ADENOZÍN TRI-FOSFÁT
    Aj keď je to zdanlivo zložité, tieto sa spoja tak, že odštepia molekulu vody, t.j. adenín s cukrom vytvoria ADENOZÍN a po zreagovaní s kyselinou fosforečnou (jej soliam sa hovorí fosfáty, fosforečnany) vznikne ADENOZÍN TRI-FOSFÁT (s 3 molekulami kyseliny fosforečnej H3PO4).

    :: Príklad oxidácie a redukcie : Korózia (hrdzavenie) železa, napr. keď sú kyslé dažde:
    - železo odovzdáva elektróny pričom prechádza na vyššie mocenstvo = oxiduje sa, t.j. rozpúšťa sa !!!:
    Fe0 - 2 e => Fe2+ [železnatý katión]
    Fe0 - 3 e => Fe3+ [železitý katión]

    :: Súčasne s oxidáciou vždy beží redukcia - napr. pri PH = cca 5.5 (kyslé dažde) vodíkových iónov na plynný vodík H2 :
    2 H+ + 2 e = H2 (tzv. depolarizácia)

    :: Atmosferická korózia železa, resp. ocele (prebieha elektrochemickým mechanizmom - napr. kvapky kyslého dažďa fungujú ako elektrolyt) - beží relatívne rýchlo, ak je relatívna vlhkosť vzduchu nad 70%. Ak je atmosféra suchá a čistá železo nekoroduje (indický Fe stĺp). ´

    ::Technológie povrchových úprav a antikoróznej ochrany - vytvárajú sa nimi POVLAKY ako ochranná bariéru proti atmosferickým vplyvom. Automobilové firmy skúšajú odolnosť povlakov voči korózii pomocou koróznych skúšok (v soľnej hmle, kondenzačnej komore,...) a pre každú súčiastku je v normách presne predpísané, aký čas má vydržať povlakovaná súčiastka bez výskytu hrdze. Na základe tohto systému potom garantujú pri kúpe auta 12 rokov bez korózie.

    POVLAKY - kovové (galvanotechnika), organické/náterové systémy/

    :: Technológie: Bývalý š.p. ZTS Dubnica - všetky strojárske technológie aplikované na výrobu zbraní, hydrauliky, stavebných a jednoúčelových strojov - produkované odpadové vody išli do centrálnej neutralizačnej stanice.

    :: Čistenie a odmasťovanie - používali sa chlórované organické rozpúšťadlá tri- a perchlóretylén (aj čistiarne šatstva) - prederavené sudy s odpadovým odmasťovadlom - zamorenie spodných vôd
    Chrómovanie - na pochrómovanie hlavní sa používal elektrolyt kysličníka chrómového - presiakol do spodných vôd a zamoril ich.

    :: pri chrómovaní vznikajú odpadové vody a do pracovného prostredia sa emitujú aerosóly, resp. výpary oxidu chrómového z vane s horúcim elektrolytom (pri zanedbaní BOZP a zlom stave zariadení dochádza k preleptaniu nosnej prepážky obsluhy)

    :: Vplyv legislatívy - v náterových systémoch sa účinné ale toxické pigmenty na báze olova a chrómu museli postupne nahradiť inými (napr. fosforečnany zinku) - chlórované uhľovodíky a organické rozpúšťadlá (VOC - Volatile Organic Compounds) sú prekurzormi prízemného ozónu, ktorý sa vytvára v mestských aglomeráciách so silným znečistením ovzdušia - ozón ako silné oxidovadlo urýchľuje koróziu konštrukcií a zariadení. Produkcia emisií, napr. VOC (plyny z výfukov áut, organické rozpúšťadlá z odmasťovania kovov), oxidov síry (z tepelných elektrární) sa udáva v hmotnostných jednotkách za hodinu (kg/h, mg/h) a imisia na rozdiel od emisie je výsledok, t.j. koľko spadne popolčeka na určitú plochu, aká je NPK (najvyššia prípustná koncentrácia škodliviny na pracovisku, napr. priemer za 8 hodín a na 1 m 3)

    :: Environmentalistika - inžinierske aspekty - manažérske aspekty a legislatívne aspekty:

    :: 70-te až 80-te roky - reagovali na veľké lokálne až globálne znečistenia - vznikla koncepcia TUR (trvalo udržateľného rozvoja), vytvoril sa systém dohovorov, smerníc EU - napr. smernica IPPC (zadefinovala BAT - najlešiu dostupnú techniku), organických rozpúšťadiel sa týka VOC (SED) smernica,..., prenos do našej legislatívy - do zákonov o Vode, Ovzduší, Odpadoch,....

    :: Ozónová diera - spôsobená výbornými technoLOGickými prostriedkami - fluórchlórovanými uhľovodíkmi (čistenie v elektronike, náplne chladničiek,...), ktoré sa dostali do stratosféry a tam reagujú s ozónom, t.j. znižujú jeho obsah. A keďže ozón pohlcuje a zachytáva UV žiarenie, môže toto prenikať na zem a škodiť organizmom (program na 1. PC - pri 400-760 nm je energia viditeľného žiarenia cca 2-3 eV avšak pri UV žiarení, resp. vlnovej dĺžke 1 nm je to už vyše tisíc eV - elektrónvoltov) .

    :: Látková výmena - biogeochemické cykly (cyklus biogénnych prvkov) - fotosyntéza ako základná biochemická reakcia na zemi ovplyvňuje obsah oxidu uhličitého aj kyslíka v atmosfére - chemicky to znamená, že autotrófni fotosyntetizujúci producenti (rastliny, riasy, baktérie) "žerú" oxid uhličitý z atmosféry a vyrobia kyslík a jednoduchý cukor - z neho škrob, celulózu (v minulosti sa tak nahromadila energia vo fosilných palivách /ropa, uhlie, zemný plyn/) - v makromerítku sa používa aj termín biomasa (cukry+tuky+bielkoviny - napr. to je zloženie listov).

    Čo sa dá z reakcie vyčítať - ak sa vyrubujú pralesy, ide do atmosféry menej kyslíka. Množstvo kyslíka a oxidu uhličitého v atmosfére zodpovedá v makromerítku reakcii fotosyntézy (kedysi bolo v atmosfére len cca 1% kyslíka )

    :: dôkaz, že vzniká škrob - list sa osvetlí a potom ponorí do roztoku jodidu - list sa sfarbí na modro

    [45] Notes DPM - k prednáškam 1   | ZE PREDNASKY |   Introduction | Zmes

    Zhrnutie

    * Etapy vývoja (detaily Polívka, Tureková, BaLOG)
    - manufaktúry : max. lokálne znečistenia
    - 18-19 storočie: para, elektrina atď. - priemyselná revolúcia => už väčšie vplyvy na environment regionálne
    - 20. storočie - vedecko technická revolúcia - zvýšenie populácie ľudstva, veľkosériové výroby - áut, počítačov, rozvoj energetiky, vysoká spotreba elektriny, ropy - celosvetová doprava (aj letecká) => používanie technoLOGických látok ako škodlivín voveľkom viedlo ku globálnym vplyvom, t.j. globálnemu znečisťovaniu vod, pôdy, ovzdušia, ohrozeniu biodiverzity

    * 70-te roky Trend bol celosvetová ochrana ŽP - konferencia
    / Štokholm 1972 - Svetová konferencia o životnom prostredí - prijala Deklaráciu o ŽP, 26 článkov, napr. človek má základné právo nielen na slobodu a rovnosť, ale aj primerané životné podmienky -
    / Akčné programy EU v ŽP
    / 1987 Koncepcia TUR - trvalo udržateľného rozvoja (komisia Burdlandtovej)
    / 1992 AGENDA 21 prijatá na Summite zeme v Rio de Janeiro - prakticky sa rozpracoval TUR do detailov
    / 2002 Johannesburg, Lisabonská stratégia až súčasné názory na trvalo udržateľný rozvoj

    * Horeuvedené vysvetlené (základné východiská v priemysle) na priebehu integrácie environmentálnej ochrany v ZTS Dubnica - výroba zbraní, hlavní, hydrauliky, poľnohospodárskych a stavebných strojov
    - aplikovali sa všetky strojárske technológie (ukážka mapy a funkcie)
    - odpadové vody išli do centrálnej neutralizačnej stanice
    - spaliteľné odpady sa spaľovali v centrálnej spaľovni s UZ horákom
    - odpady z chrómovania a odmasťovania chlórovanými uhľovodíkmi prenikli a presiakli do zeme a spôsobili zamorenie spodných vôd (200 ton odpadového tri- a perchlóretylénu ročne v hrdzavejúcich sudoch), t.j. znehodnotili sa zdroje pitnej vody - mesto Nová Dubnica pol roka sa dovážala voda z cisterien, kým sa z Pružiny dotiahla čistá pitná voda.

    * súčinnosť orgánov štátnej správy - nariadenie pre ZTS Dubnica - vo všetkych technológiách používajúce chlórované uhľovodíky - obrábanie, odmasťovanie do roka prestať používať (riešil sa výskum a vývoj)
    - stará chrómovňa sa zatvorila a chrómovacie elektrolyty na chrómovanie hlavní sa začali čistiť membránovou elektrolýzou (odstraňovalo sa kontinuálne 3-mocné železo ako kal hydroxidov). Tým sa nemusela 3000 l vaňa s náplňou 1 tony oxidu chrómového 4 x ročne vypustiť a likvidovať špeciálnou technológiou v neutralizačnej stanici. Technológia sa stala čiastočne bezodpadová na desiatku rokov.

    * priebeh sprísňujúcej sa legislatívy vo svete možno demonštrovať na výrobe hydrauliky (AHSP), kde štáty prestali odoberať výrobky natreté nátermi s obsahom pigmentov olova (mínium, suřík), ktoré boli vynikajúce na ochranu proti korózii pre výrobky určené do trópov
    * neskôr zase sa zakázali vo farbách antikorozívne pigmenty chrómu
    * nahradiť technoLOGické prostriedky si vyžaduje dlhoročnú námahu a náklady na výsum a vývoj (nedá sa robiť všetko "čistou vodou")
    * v reálnom živote je to tak, že najdokonalejšie prostriedky sú najstabilnejšie - napr. sú nehorľavé, dajú sa regenerovať, destilovať, sú stabilné - ale práve preto si príroda nevie s nimi poradiť!!! Pretrvávajú preto v nej (sú perzistentné), prípadne sa hromadia, akumulujú v živých organizmoch (bioakumulácia)

    * číže rozvoj so sebou priniesol negatívny dopad technológií, čo sa prejavuje ako: kyslé dažde, smog a vznik troposferického ozónu (VOC), skleníkový efekt (obsah oxidu uhličitého, metánu, oxidov dusíka vzrástol a zvýšila sa tým teplota ovzdušia), ozónová "diera", klimatické zmeny atď. => na každú jednu položku existuje systém právnej ochrany, legislatívy, od úrovne OSN až po EU-smernice a prenos do národnej legiskatívy až po podnikovú úroveň (normatívno-technická dokumentácia)

    * preto boli najskôr dohovory a protokoly, napr. kvôli freónom Montrealský, neskôr kvôli skleníkovému efektu Kyotský protokol (zníženie obsahu CO2 v EU o 20% v porovnaní s r. 1990, USA, Japonci, Čína, až teraz prijali, ale vzťahujú na rok 2005/USA/) a pod.
    * Smernice EU - sú zákony EU, napr. o VOC (Volatile Organic Compounds), IPPC (integrované riadenie prevencie znečisťovania), cezhraničné znečisťovanie, ... A tieto sa do 3 rokov prenášajú do národných zákonov o Vode, Ovzduší, Odpadoch a pod. Tieto potom musí priemysel dodržovať a na kontrolu sú určené aj orgány štátnej správy (KUŽP /VUC/, mestá)

    * Ako chápať TUR - rovnoverný vývoj ekonomického (kapitál, tu patrí aj priemysel, investície, technológie), sociálneho (je zamestnanosť, sebarealizácia, rodina) a environmentálneho (nezanechám znečistené prostredia budúcim generáciam) piliera - podobné ako ako v rozprávke o 3 grošoch.

    * človek vnáša do prírody, ekosystému, kde je kolobeh biogénnych prvkov (C, N, P, S, O, H.,.. ) nové látky, s ktorými si príroda nevie poradiť, napr. v ZTS produkovali oxid chrómový a chlórované uhľovodíky a tieto samé od seba "nezhnijú", neodbúrajú sa.Lebo princípom cyklu biogénnych látok v prírode je, že metabolizmom prechádzajú tieto prvky medzi živou a neživou prírodou. Napríklad, keď živé organizmy zomrú, keďže sú z nekoľkých chemických prvkov, dekompozítory/rozkladače = mikroorganizmy/ ich rozložia až na jednoduuché zlúčeniny (lebo je to pre nich metabolická potrava), ako sú amoniak, dusík, oxid uhličitý, voda, ... A tie zase idú spätne do atmosféry. Rastlinstvo (producenti), napr. z atmosféry zase "žerie" oxid uhličitý a živí sa aj vodou (v procese fotosyntézy), rastie a vyrába si "vlastné telo" (biosyntéza), ktoré je potom potravou pre konzumentov, ktorí jedia rastliny. Čiže to prvky ako je uhlík, vodík a kyslík prechádzajú do živých organizmov z atmosféry.

    * tým, že sme vstúpili do EU musíme dodržiavať aj zásadu výmeny informácií a informačnú povinnosť, takže štát musel vybudovať "čiastkový " informačný systém - na tieto veci má vládna moc v EU vždy svoje agentúry - u nás napr. SAŽP a LOGicky sa vyhlasujúaj národné programy - v reálnej praxi však nie je na ne dostatok prostriedkov. Tu začínajú veľmi pomáhať fondy EU (pokiaľ sa rozumne použijú).

    [46] Notes DPM - k cvičeniam   | ZE CV |   entropia | Poznámky k cvičeniam

    Technológie čistenia a odmasťovania - Regenerácia odpadového trichlóretylénu v bývalom ZŤS Dubnica - Testy (TestZE01-02-03)

    Entropia - je stavová veličina používaná v termodynamike, ktorú si vymysleli ľudia (súvisí s energiou). Vyplýva z 2. zákona termodynamiky (jednotka: Joule na stupeň deg, resp. Kelvina). V prírode prebiehajú nevratné deje pri ktorých entrópia (chaos, neusporiadanosť) systémov rastie a v rovnováhe je najvyššia. Živé organizmy, aby sa udržali pri živote si udržujú entrópiu tak, že odoberajú entropiu (energiu) okolitému prostrediu.

    K entropii



    [47] Notes DPM - k prednáškam 2   | ZE PREDNASKY |   Energia | Prednáška





    !Kliknite: Obnoviteľné zdroje energie


    Zdroj: Wikipedia

    [48] Zaujímavosti - doplnkové čítanie   | Monitor |   svti | 2009 Študijný WEB




    Keby sa svet nevzdal freónov, čakala by ho katastrofa [aktualne.centrum.sk/veda-a-technika]

    Prečo sa šíria trhliny v materiále? Ivo Dlouhý, Bohumír Strnadel. Vesmír 86, 652, 2007/10
    [1] [2] [3]
    Ako pracuje imunitný systém - ako organizmus rozpozná víry - ako ich zneškodňuje, "zabíjačské bunky" a ďalšie. Václav Hořejší. Vesmír 74, 29, 1995/1 :: [Prirodzená imunita] - pdf-súbor ::

    [49] ZE Linky + IPPC   | ZE LINKS |   Semestralna praca | Niektoré odporučené linky pre bakalárske štúdium


    [IPPC - detaily z EU a CR] :: [Aký starý je človek?] (voľne z televíznej relácie)


    Odporučené zdroje (Sirotiak. M.):
    Agentura České Ochrany Přírody Biom.cz
    Centrum Inovací a Rozvoje Česká Informační Agentura Životního Prostředí Eco Earth
    Ecomonitor Ekodomov Ekolist
    Ekoserver Enviromagazín
    Environet Enviroportál
    Enviweb Ministerstvo Životného Prostredia SR OZE Port Štátna ochrana prírody SR
    Príroda Slovenská agentúra životného prostredia

    [50] Environmentálna legislatíva   | ZE PREDNASKY |   Legislatíva | 2009 Študijný WEB

    Environmentálna legislatíva uvedená na stránke Ministertva životného prostredia a člení sa nasledovne:

    STAROSTLIVOSŤ O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
    ŠTÁTNA SPRÁVA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
    ENVIRONMENTÁLNY FOND
    POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
    PREVENCIA ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ
    ENVIRONMENTÁLNE OZNAČOVANIE VÝROBKOV
    ENVIRONMENTÁLNE MANAŽÉRSTVO A AUDIT
    INTEGROVANÁ PREVENCIA A KONTROLA ZNEČISŤOVANIA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
    OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
    GENETICKY MODIFIKOVANÉ ORGANIZMY
    VODNÉ HOSPODÁRSTVO, OCHRANA AKOSTI A MNOŽSTVA VÔD A ICH RACIONÁLNEHO VYUŽÍVANIA A RYBÁRSTVA S VÝNIMKOU HOSPODÁRSKEHO CHOVU RÝB
    OCHRANA OVZDUŠIA A OZÓNOVEJ VRSTVY ZEME
    ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO (aj Právna úprava obalov)
    GEOLOGICKÉ PRÁCE
    ENVIRONMENTÁLNE ŠKODY
    SÚVISIACE PRÁVNE PREDPISY (Ústava - úplné znenie č.135/2001 Z.z. Životné prostredie: Čl. 4, 20, 23, 44, 45 a 55 a ďalšie)

    IPPC - České m ŽP

    [51] Notes DPM - Znečisťovanie živých organizmov   | ZE PREDNASKY |   Biodiverzita | Prednáška

    Znečisťovanie živých organizmov

    Vplyv človeka na environment (antropogénna činnosť) sa deje nielen prostredníctvom výroby a technológií, ale aj v rámci jeho osobnej spotreby (domácnosti, zábava, cestovanie) ako aj sektora služieb a terciárnej sféry (školy, hotely, reštaurácie, nemocnice, hromadné mega-podujatia). Produkujú sa pritom emisie do vody, pôdy, ovzdušia a vznikajú rôzne odpady. Bežne sa hovorí o znečisťovaní vody, pôdy, ozdušia, hromadení odpadov a vzniku nových skládok, ale menej sa zdôrazňuje vplyvna živé organizmy, resp. tzv. biodiverzitu, t.j. na rôznorodosť a petrosť živočíchov, rastlín a mikroorganizmov. Pritom živé organizmy (biosféra) sú rovnako zložkou ekosystémov a životého prostredia. Informácia o súvisiacej legislatíve,medzinárodných dohovorov a súčasný stav ohrozenosti živočíchov a rastlín v SR sú popísané v časopise Environmagazín 3/2008 - BioLOGická diverzita a indikátory jej stavu (Stano, V. SAŽP – CER Košice).
    .

    Ochrana biodiverzity je súčasťou európskej platformy pre biodiveritu Natura 2000 (European Platform for Biodiversity, Plants for the Future)


    [52] Doplnky k odpadom - využití biomasy a smernici EU k obnoviteľným zdrojom   | Monitor |   svti | 2009 Študijný WEB

    Užitočné zdroje informácií na "bio"-tému

    Bioodpady - slovník - ku kompostovaniu (kompost = organické hnojivo) :: článok ku výrobe bioplynu a kompostovaniu organickej hmoty "Pridaná hodnota transformovaných odpadov" Agromagazín - číslo 12/2005 * K využitiu biomasy

    Prijatá smernica:
    AEBIOM, AEBIOM: Přijata směrnice o obnovitelných zdrojích energie. Biom.cz [online]. 2009-01-05 [cit. 2009-04-06]. Dostupné z WWW: . ISSN: 1801-2655.

    [53] Info z cvičení - výpočty ppm, pH   | ZE PREDNASKY |   pH | 2009 Gažo, J. a kol. - Andrlík, K.


    PH - ppm - mólová hmotnosť a väzby

    Nabifliť sa
    a) 1 mól atómu je vždy v gramoch, ak sa odčítava z Mendelejevovej tabuľky mólová hmotnosť, napr.
    1 mól H (vodíka) - 1.008 g
    1 mól O (vodíka) - 16.0 g
    1 mól C (uhlíka) - 12 g
    1 mól O3 - 3 x 16 = 48 g

    b) 1 mól ideálneho plynu má za bežných podmienok vždy rovnaký objem 22.4 l = 22 400 cm 3

    c) ppm-plynu = 1 cm 3-plynu/ m3- vzduchu (ppm = part per milion = jedna milióntina z celku, ako tu - centimeter kubický je práve milióntina metra kubického)

    Prepočet z ppm na mg/m3
    1 ppm = Mólová hmotnosť v g / 22.4 l [mg/m3]

    Koľko je 1 ppm ozónu v mg/m3? 1 mól ozónu tvoria 3 atómy O a váži teda 3 x 16 = 48 g, t.j. prepočet :

    1 ppm O3 = 48 / 22.4 = 2.14 mg O3/m3

    Note: Dá sa to vyrátať aj trojčlenkou, t.j. vypočíta sa hmotnosť 1 cm3 ozónu podľa definície 1 ppm. Využijem poznatok, že:

    1 mól ozónu je 48 g = 48 000 mg .... má objem 22.4 l = 22 400 cm3
    x mg ozónu ... má objem 1 cm3
    --------------------------------------------------------------
    x= 48 000 : 22 400 = 2.14 mg/m3

    Chemické väzby (medzi partnermi)
    :: iónová (NaCl, KCl, KF,...) .... atómy sa priťahujú elektrostaticky (plus - mínus)
    :: kovalentná (čistá - H:H, O:O, CH4 - oba atómy dávajú do spoločnej väzba rovnaký počet elektrónov) - má väčší alebo menší iónový charakter, ak sú partneri rôzni z hľadiska priťahovania elektrónov, napr. metylchlorid CH3 Cl, kde chlór ťahá k sebe elektróny, bude na ňom zlomkový záporný náboj
    :: koordinačná (1 partner dodá všetky elektróny do spoločnej väzby - býva v koordinačných zlúčeninách)

    Iné väzby (medzi molekulami)
    :: van der Waalsove sily
    :: vodíkové mostíky, napr. -H .... O-, -N ... O (preto voda má vyšší bod varu než H2S a pod., lebo najskôr sa musia rotrhnúť vodíkové mostíky VODÍK .... KYSLÍK
    ... v DNA (deoxribonukleovej kyseline v jadre bunky živého organizmu), držia dokopy molekulu (akoby zips) vodíkové mostíky, medzi dvojicou dusíkatých báz => Adenín ... Tymín (dve) a Guanín - Cytozín (tri).

    K väzbám pozri aj [z roku 2007]

    PH - formálne treba vždy LOGaritmovať koncentrácie vodíkových iónov v móloch/liter - bývajú malé => 0.1 - 0.001 - .... 0.000 000 1 = neutrálna voda 1.10-7), kedy PH = 7 (záporný LOGaritmus z 1.10-7)

    Opakovanie výpočtu LOGaritmov
    LOG 1000 = LOG 103 = 3
    LOG 100 = LOG 102 = 2
    LOG 10 = LOG 101 = 1

    LOG 1 = LOG 100 = 0
    LOG 0.1 = LOG 10-1 = -1
    LOG 0.01 = LOG 10-2 = -2
    LOG 0.001 = LOG 10-3 = -3
    LOG 0.0001 = LOG 10-4 = -4
    LOG 0.00001 = LOG 10-5 = -5
    LOG 0.000001 = LOG 10-6 = -6
    LOG 0.0000001 = LOG 10-7 = -7
    LOG 0.0000000001 = LOG 10-10 = -10

    PH takýchto malých koncentrácií je záporný LOG, t.j. napr.:
    PH= - LOG 0.01 = - LOG 10-2 = 2 (kyselina)
    PH= - LOG 0.0000001 = - LOG 10-7 = 7 (neutrálna reakcia)
    PH= - LOG 0.0000000001 = - LOG 10-10 = 10 (zásada)

    Ak je koncentrácia [H+] napr. 0.02 = 2.10-2:
    tak PH je súčet LOGaritmu 2 a LOG 10-2, t.j.

    PH = - LOG (2 . 10-2) = - LOG 2 + 2 = -0.3 + 2 = 1.7


    [54] Notes Úvod+Mendelejevova tabuľka   | LS 2009 |   DPMTFZE | 2009 Výber

    Záznam z výučby ZE 13.2.209 [Imatrikulácia 2008]

    Pokyny k výučbe - Metodika - Semestrálne práce

    Všetko sa bude diať na študijnej stránke, ktorá sa bude obnovovať - Témy cvičení sa upresnia v priebehu semestra
    Biológia - Ekológia - Environmentalistika

    BioLOGické vedy => Ekológia
    :: vzťah živých organizmov k prostrediu (environmentu) a medzi sebou navzájom => Environmentalistika
    :: interakcia človeka s prostredím (environmentom)

    pôvod slov v gréčtine => Ekológia (obydlie, prostredie - ako bývame)
    :: Ekonómia (pravidlá - ako gazdujeme)

    Životné prostredie (Environment - Umwelt) => okolité prostredie, t.j. živé aj neživé zložky (biotické - abiotické)
    :: živé - rastliny, živočíchy, mikroorganizmy (biológovia delia detailnejšie)
    :: neživé - voda, pôda, ovzdušie, žiarenie, vietor, hmla, tlak, teplo,..

    Príroda je v rovnováhe, sama sa "recykluje". Dôležité je, aby človek nevnášal do života cudzie látky, aké v prírode neexistujú, ale konal tak, aby sa minimalizovalo množstvo škodlivín - dôležitá je máloodpadová technológia.

    Základy environmentalistiky

    => pojem environmentalistika používaný v SR a ČR súvisí s tým, že v minulom storočí sa priemyselná a komunálna činnosť človeka natoľko rozšírila, že ovplyvňovanie (znečisťovanie) prostredia nadobudlo globálny rozsah - a niekto sa tým musí zaoberať
    ... vo svete sa skôr používa ochrana životného prostredia v dôsledku dopadov priemyselnej činnosti - priemyslená ekológia a pod.

    => zaoberajú sa pôsobením človeka na environment a keďže sme na MTF, tak sa sústredíme na vplyv technológií a používané materiály (energetici sa sústreďujú viac na energetické aspekty - obdobne chemici, poľnohodpodári,... každý na to svoje)

    => náplň tvorí to, čo je v sylabách alebo v odporučených skriptách (Wittlinger, Rusko a Polívka, Tureková, BaLOG), resp. táto stránka - pozrite vždy obsah.

    => v princípe ide vždy o:
    :: technickú - odbornú stránku ZE- znečisťovanie vody, pôdy, ovzdušia, vplyv toxických látok na organizmy, odpady, ekosystém, BAT,...
    :: manažovanie činností - systémy environmentálneho manažmentu, administratívne otázky (Hajnik, Rusko)
    :: legislatívu, zákony, nariadenia, dohovory, koncepcie (TUR,...)

    Pomôcky - linky => Encyklopedia Britannica (DP MTF) | http://sk.wikipedia.org/wiki/Ekológia | http://sk.wikipedia.org/wiki/DNA | http://sk.wikipedia.org/wiki/Aminokyselina |

    Informatické zručnosti

    :: internetové prehliadače - dajú sa používať na prehľadávanie v osobnom počítači (to už je akoby malý internet)

    :: Internet Explorer - výhodou je, že ak zadám adresu,napr. disku c:\, c:\moje dokumenty a pod., tak ma prepne do Prieskumníka (môžem pracovať so súbormi)

    :: OPERA - vynikajúca na prácu s viacerými oknami - všetky navštívené stránky alebo adresáre na PC si môžem nazvať napr. Material1, Zabava, Škola a pod. a uložiť ako tzv. Session (reláciu).
    * Keď na druhý deň zapnem PC a otvorím si reláciu Material1, Zabava, Skola,.. tak sa mi naraz otvorí všetkých trebárs aj 20 okien - výhodné je, ak sa učím na skúšky a čerpám z viacerých materiálov.
    * Obdobne sa dajú ukladať tak, že sa slovo na stránke vysvieti, klikne na pravú myš a tam sa objaví Uložiť do poznámok (Notes). Takže ak si po čase naukladám poznámky a otvorím si ich, chodím na stránky podľa slov a vidím tam slovo, čo bolo na stránke.

    Pozor: V Opere, Google Chrome, Firefoxe, Safari, Flock (www.flock.com - sociálny prehliadač, umožňuje bLOG a pod.) ak zadám do okienka adresár počítača, tak môžem súbory otvárať, ale nemôžem robiť to, čo s prieskumníkom (keď používam Internet explorer)

    Práca s textom => :: Kopírovanie - vysvietim slovo + CTRL - C ("Copiruj") + nabehnem s kurzorom myši, kde to chcem preniesť + CTRL - V (" Vyber - Vloz").

    Klávesnica je rýchlejšia než myš - pri práci s myšou používajte pri surfovaní vždy aj prvé tlačidlo myši - objaví sa kopa volieb, čo sa všeličo dá robiť (v Opere napr. sa objaví možnosť prekladať, slovníka,...)

    Jazyková podpora - ukážka prekladu anglického textu s Verdict free (keď nabehnem na anglické slovo na stránke a dám kopírovať /s CTRL-C alebo s pravou myšou/ slovo sa priamo v slovníku Verdict preloží )
    ... na skrytej (pokusnej) stránke www.svti.sk/REHAKOVA je priamo Google Translator, čo prekladá celé vety, linky na jazykový kurz BBC zo Slovenského rozhlasu - kopa linkov je aj na www.svti.sk ...

    Cvičenie surfovania na študijne stránke

    Študenti si precvičili obsluhu študijnej stránky a jazykovej podpory v offline režime (učebňa) a na skrytej (pokusnej) stránke a Slovníky - Preklad viet
    Mendelejevova tabuľka

    Mendelejev usporiadal všetky existujúce prvky do riadkov a stĺpcov podľa atómových váh - v danom čase neboli známe všetky prvky, takže tam mal aj prázdne miesta. Prvky, kde boli prázdne miesta, sa postupne objavili na zemi alebo vo vesmíre. Napr. technécium je rádioaktívny prvok, ktorý vyžaroval žiarenie až sa sám v dávnoveku "vyžiaril" (rozpadol). Preto sa nedal na zemi dokázať a až neskôr sa syntetizoval v jadrovej reakcii.

    Neskôr sa akurát poradie prvkov zoradilo podľa atómového čisla (počet protónov).

    periodictable


    Pôvodne sa atóm prvku považoval za najjednoduchšiu časticu hmoty a vysvetľoval sa ako jadro s protónmi a neutrónmi, okolo ktorého krúžia elektróny. Elektróny na poslednej dráhe (orbite) sú tzv. valenčné. Ich počet sa rovná číslo skupiny - stĺpca tabuľky.

    Ak je na poslednej dráhe menej než 8 elektrónov, tak sa atómy prvku snažia spájať s atómom druhého prvky tak, aby si doplnili poslednú valenčnú sféru na oktet (8 elektrónov). Chlór napr. je v siedmej skupine, má teda na poslednej dráha 7 elektrónov a tak sa snaží spojiť s niekým, kto má len 1 elektrón, aby mal tých 8 elektrónov. Keďže vodík, sodík, draslík majú na poslednej dráhe len 1 elektrón, radi sa ho zbavia, lebo majú predchádzajúcu dráhu zaplnenú (majú tam oktet). Tak vzniknú zlúčeniny akou sú HCl, NaCl alebo KCl, ale chlór bude mať malý (čiastkový) negatívny náboj a H, Na, Cl zase kladný čiastkový náboj. Oba atómy sa potom priťahujú elektrostaticky - tento typ väzby sa volá iónová väzba. Ak si do spoločnej väzby každý atóm dá po elektróne, tak sa väzba volá kovalentná, napr. H2, CH4, resp. ak niekto dodá všetky valenčné elektróny, tak sa to volá koordinačná väzba.

    Počet valenčných elektrónov (na poslednej vonkajšej dráhe) a počet na predchádzajúcej dráhe (nebýva plná) určuje chemické a fyzikálne vlastnosti prvkov. Prvky v skupinách majú približne podobné správanie (napr. alkalické kovy prvej skupiny Mendelejevovej tabuľky). A keďže napravo v tabuľke je vždy vzácny plyn (hélium, argón, kryptón,...) s 8-mymi elektrónmi a v ďalšom riadku je zase naľavo ako prvý prvok s 1 elektrónom, napravo zase s 8-mimi, t.j. opakuje sa to periodicky. Preto sa opakujú aj vlastnosti prvkov a hovorí sa o tzv. Periodickom zákone.

    Keď sa prvky spájajú preusporiadavjú si vždy posledné valenčné elektróny a tento nový stav sa volá hybridizácia, resp. vytvárajú sa tzv. molekulové orbitály.
    Živá príroda - organická chémia - biochémia

    "Živá príroda" sa skladá hlavne z C, H, O, N, P. Najdôležiteší je uhlík, ktorý vytvára vždy 4 väzby a môže vytvárať aj dlhé reťazce, kruhy a pod. Valenčnú sféru s elektrónmi si pritom preusporiada tak, že sa vytvoria buď 4 jednoduché väzby (guľový tvar orbitálu), alebo sa prekrytím "elektrónových oblakov" v smere osí x, y, z vytvárajú tzv. pí-väzby.

    Základom zloženia živých organizmov sú zlúčeniny uhlíka s biogénnymi prvkami. Základom sú Proteíny (bielkoviny) - Sacharidy (cukry) - Lipidy (tuky) . Genetický kód sa prenáša pomocou informácií uložených v DNA (kyselina deoxy-ribonukleová), ktorá je organickým polymérom a u človeka má 3 miliardy nukleotidov. Jeden monomér je zlúčenina vytvorená z dusíkatej bázy Adenínu (Tymínu, Guanínu, Cytozínu), spojených s 5-uhlíkatým cukrom - deoxyribózou a fosfátovou kostrou. DNA tvoria 2 rovnaké reťazce stočené do tzv. helixu (dvojitá špirála), pričom bázy sú spojené s vodíkovými mostíkmi (N-H, O-H).
    DNA je uložená v jadre bunky, kde je optimálne stočená do závitnice a obtočená okolo histónov - je súčasťou 23-párov chromozómov. Keby sa všetka DNA roztiahla, tak má dĺžku 2 metre, ale ale jadro len 0,005mm (DNA obalená histónmi je zbalená do chromozómu). DNA sa von z jadra cez mebránu bežne nedostane a genetickú informáciu potom prenáša menšia nukleová kyselina RNA (ribonukleová).

    Základ proteínov je 20 aminokyselín, ktoré sa vzájomne spájajú do obrovských molekúl (napr. tisíc až 100 tisíc), pričom vzniká tzv. peptidická väzba -CO-NH-. 20 aminokyselín sa v nich strieda a vytvára primárnu, sekundárnu terciárnu štruktúru, ale bioLOGickú aktivitu získava až terciárna štruktúra reťazca.

    Bielkoviny plnia rôzne úlohy, napr. sú katalyzátormi, urýchľovačmi reakcií, hormónmi a pod. V bunke sa vyrábajú mimo jadra, keď RNA prejde z jadra cez mebránu do cytozolu. Tam RNA s prepísaným poradím báz v DNA príde k ribozómom, kde prebieha syntéza proteínov, bielkovín.

    Najjednoduchší jedinec, organizmus je bunka. Bunky sa spájajú do tkanív, a tie do orgánov, nadstavbou je nervová sústavya mozog,... atď. Sú to malé chemické továrne. Bunky sa delia, rozmnožujú, DNA sa pritom prenáša,.... Človek patrí medzi mnohobunkové organizmy.

    [55] CV pH v environmentalistike   | ZE CVICENIA |   pH | 2009 Gažo, J. a kol. - Andrlík, K.

    PH - vyjadruje kyslosť, resp. zásaditosť vodných roztokov, napr. odpadových vôd, kyslého dažďa, prostredia na oboch stranách membrány buniek rastlín v tylakoidoch, alebo v bunkách človeka, a pod.

    PH je zadefinované matematicky cez koncentráciu vodíkových iónov, aby sa nemuselo počítať s extrémne malými hodnotami ako:
    PH = - LOG [H+]

    Poznámka: pretože voľné katióny vodíka (kladne nabité ióny) H+ vo vode neexistujú, lebo sú nestále a spájajú sa s vodu do hydroxóniových iónov H3O +, správne sa má písať PH = - LOG [H3O+]. Pre bežné použitie sa však zaužívalo H+


    Meranie PH - prístrojom a indikátorovými papierikmi




    zásaditá oblasť(PH = 9-12) *kyslá oblasť(PH=1-5) *neutrálna oblasť(cca 6-9)

    Indikátorové papieriky sú napustené látkami, ktoré pri určitej konkrétnej hodnote kyslosti a teda aj PH majú charakteristickú farbu, t.j. indikujú kyslosť a preto sa im hovorí indikátory.



    Záznam z mesačných meraní PH chladiacich emulzií (vzorky odoberané z obrábacích strojov v prevádzke)


    Poznámka: kovy vedú prúd a sú vodičmi 1. druhu a prúd ich nerozkladá. Kvapaliny sú vodičmi 2. druhu, vedú prúd tak, že ich prúd rozkladá na ióny a tie potom podľa náboja plus alebo mínus idú buď ku katóde alebo anóde, čím sa prúd prenáša.

    Aj dokonale čistá voda vedie nepatrne elektrický prúd, čo súvisí s jej ionizáciou (disociáciou):

    H2O = H + + OH-

    Kv = iónový súčin vody je konštantou, t.j. vždy rovnakým číslom. Je súčinom koncentrácie vodíkových katiónov H + a hydroxylových aniónov OH-:

    Kv = [H + ] . [OH-] = 1.10 -14

    Poznámka: molárna koncentrácia látky v móloch na liter sa zvyčajne píše v hranatých zátvorkách

    V rovnováhe, ak je roztok neutrálny, tak je LOGické, že koncentrácia kladných iónov H + a záporných iónov OH- musí byť rovnaká, t.j.

    [H+] = [OH-]

    Môžem preto napísať, že:
    1.10 -7 . 1.10 -7 = 1.10-14

    a platí teda pre čistú vodu, že:
    [H+ ] = 10 -7 = 0.000 000 1 [M = mol H+ / l]
    [OH-] = 10 -7 = 0.000 000 1 [M = mol OH-/ l]
    Čo to znamená (to sa nameralo) : v čistej vode sa rozpustí v litri 0,000 000 1 mólu vodíka, t.j. 0,000 000 1 x 1 = 0.000 000 1 [g H+ ] a toľko isto mólov hydroxylových iónov, čiže 0,000 000 1 x 17 = 0,000 017 [g] OH -.

    Poznámka: jeden mól vodíka = 1 gram a jeden mól OH - = 16 + 1 = 17 g (pozriem podľa Mendelejevovej tabuľky)

    Vo vodnom roztoku sa vždy vyskytujú vodíkové aj hydroxylové ióny súčasne. Ak prevažujú vo vodnom roztoku H+ ióny, roztok reaguje kyslo (kyseliny vysielajú H+ do roztoku) a ak OH -, roztok reaguje zásadito (zásady vysielajú OH - do roztoku).

    Aby sa nerobilo s takými malými číslami zadefinovala sa matematicky veličina PH ako záporný dekadický LOGaritmus vodíkových (hydroxóniových) iónov
    PH = - LOG [H+]

    Príklad: keď je voda neutrálna (alebo roztok látky), tak potom:
    PH = - LOG (1.10 -7) = - (-7) = +7
    .. takže PH neutrálneho roztoku je vždy rovné rovné 7.

    Obdobne sa zadefinovali cez záporný dekadický LOGaritmus
    pOH = - LOG [OH-] a pKv = - LOG Kv = 14

    Potom rovnica Kv - iónového súčinu vody sa píše ako:
    pKv = PH + pOH a keďže pKv je vždy 14 tak
    14 = PH + pOH

    Takže platí, že PH = 14 - pOH (používam, ak poznám koncentráciu hydroxidu, vtedy vypočítam pOH a odčítam od 14)

    PRÍKLADY - pozri výpočty PH (xls-súbor)

    a) PH silných kyselín => býva menšie ako 7 (indikátorový papierik sa sfarbuje žlto až na červeno podľa stúpajúcej sily)

    Príklady výpočtu PH silnej kyseliny HCl (chlórovodíkovej), v roztoku je::


    g/l HCl
    mol/l
    LOG
    - LOG PH

    36
    1 0 0 0

    18
    0,5-0,300,30 0,30

    3,6
    0,1-1,001,00 1,00

    0,36
    0,01 -2,002,00 2,00

    0,0036
    0,0001 -4,004,00 4,00



    b) PH silných hydroxidov

    mám napr. 0,02 M NaoH, t.j. 0,02 x 40 = 0,8 g NaOH vo vode

    0,02 mol/l => pOH = -LOG (0,02) = 1,70 PH = 14 - pOH = 14-1,70= 12,30

    c) pri výpočte príkladov si treba uvedomiť, že ak poznáme koncentráciu vodíkových iónov, tak LOGaritmujeme. Ale ak poznáme PH a chceme naopak vypočítať koncentráciu, tak musím odLOGaritmovať (odhadom, kalkulačkou, v exceli, podľa tabuliek).

    Napr. ak mi papierik ukáže zelenomodrastú farbu a odčítam PH = 8 , alebo to namerám prístrojom, tak antiLOGaritmus 8 je 10 H-8, t.j.: [H+] = 10 -8

    d) Pozor!!!: PH môže byť záporné, ak je počet mólov na liter kladný, napr. ak mám v roztoku koncentráciu kyseliny chlórovodíkovej [HCl] = 72 g/l HCl = 72 : 36 = 2 móly/liter (lebo z Mendelejevovej tabuľky zistím, že 1 mól Cl je asi 35 g a 1 mól H je 1 g), takže:

    PH = - LOG [2] = - 0,30

    e) obecne pre výpočet akéhokoľvek PH platí:

    ak [H+] = - a . 10 -b , potom:
    PH= - LOG a + b


    Príklad: [H+] = 2 . 10 -3 mol/l

    PH = - LOG 2 + 3 = - 0.3 +3 = 2.7

    Pozrite si o PH na [VŠCHT Praha]

    [56] 2008 Témy semestrálnych prác   | ZE CVICENIA Zoznam tém sem.prác |   Metodika | ZE Témy semestrálnych prác

    Témy semestrálnych prác zo Základov environmentalistiky

    kliknite na => ZOZNAM online

    Poznámky:

    1.Študent si navrhne niektorú z uvedených tém, prípadne aj vlastnú, pričom sa bude klásť dôraz na spracovanie informácií hlavne z internetových vzdelávacích stránok a spracovanie spoločnej rešerše.

    2. Odporúčam, aby sa semestrálne práce vytvárali v dvojiciach až štvoriciach, čím sa študenti trénujú v tímovej spolupráci.

    3. Ak máte napr. známych, príbuzných a pod., ktorí pracujú v závodoch alebo iných inštitúciach, odporúčam, aby ste sa s nimi dohodli a spracovali tému z ich prostredia.

    4. Zdroje literatúry môžem poskytnúť z mojich osobných materiálov - publikačnej činnosti, zo zborníkov seminára V4 v Trenčíne, CD-čiek z európskych projektov ISACOAT, PREPARE, galvanotechnických konferencií v Bratislave, Innsbrucku, materiálov z činností technických komisií TK 76 (SUTN), TWG STS Sevilla - k BAT (najlepšej dostupnej technike) a pod.

    [57] 200X SemPraca - Abstract - užitočné vety   | ZE Abstrakt |   mtfskrip | Metodické pokyny

    Užitočné vety pre písanie abstraktu / anotácie / v angličtine a nemčine

    [Príklad abstraktov z online časopisu SCIENCE DIRECT]

    XXXX are presented alebo is presented / wird presäntiert. !!!* XXXX - dám názov témy semestrálnej práce, napr.: The impact of industry on environment is presented (vplyv priemyslu na životné prostredie je prezentovaný) - Einwirkung der Industrie aufUmwelt wird presäntiert.



    This paper deals with XXXX - Der Beitrag befasst sich mit XXXXX - článok sa zaoberá s XXXX.



    The presentation of the XXXX deal with the XXXXX
    Prezentácia firmy XXXX sa zaoberá s XXXX (dám názov tému semestrálnej práce)

    In dem Beitrag dreht sich alles um das Thema der Lackrückgewinnung. V príspevku sa všetko točí okolo témy spätného získavania farby.

    Nové trendy XXXX (v povrchovej technike) sa prezentujú
    New developments of the XXXX (napr. coating process) are being presented. Es werden Trends in XXXX (der Beschichtungstechnik) vorgestellt

    Dôraz sa kladie na XXXX
    Focus has been set on XXXX (the recykling of overspray)
    Dabei wird vorrangig auf die XXXX (Lackrückgewinnung) eingegangen

    The aim of this work is the XXXX Cieľom tejto práce je XXXX

    V poslednej časti niekoľko XXXX sú prezentované za účelom YYYY berúc do úvahy ZZZZ.
    In the last part some XXXX are presented in order to YYYY, taking into account the ZZZZ.
    Als letztes macht ein Vergleich zwischen konventionell abgeschieden Nickelschichten und Nickel-Nanokeramik-Dispersionschichten den Einfluss der Mitscheidung sichtbar.

    Microsystem technoLOGy deals with XXXXX
    Die Mikrosystembereich befasst sich mit XXXXX (der Miniatusieren ....).

    The study was conducted to corelate with XXXX

    The result s show taht modern XXXX is promising way to perform succesful interfacial engineering

    The current density is in turn influenced by the following parameterrs: a) b) c)...

    Electroless deposition processes are widely applied

    The mecanisms for the oxidation process were investigated. The significant factors affecting on the reactions were evaluated.

    Sumary - The drive for the study of palladium-iron alloy was to develop XXXX (alternatives to the already established Pd-Ni porocess).

    Experiments have beeen carried out to desibn a ....

    Presently intensive research is made in evaluating leadfree solder - alloys for soldering in electronics.
    Zur Zeit wird intensiv an der Auswertung bleifreier Lötlegierungen für Lötarbeiten in der Elektronik geforscht.

    [Zdroj => Zborník INTERFINISH 2000, garmisch-Partenkirchen]

    [58] 200X SemPraca - Abstrakt - návod, ako urobiť abstrakt pre tému Kyslý dážď   | ZE Abstrakt k Acid rain |   mtfskrip | Metodické pokyny

    Pripravil som pre Vás ako pomôcku ukážku abstraktu

    Mám napr. tému práce Kyslý dážď - ACID RAIN (a pomôžem si textom z definícií, tzv. glossary zo stránky EPA

    Abstract - anglicky

    In the paper Acid Rain as the result of sulfur dioxide (SO2) and nitrogen oxides (NOx) reacting in the atmosphere with water and returning to earth as rain, fog, or snow is described. Both wet and dry deposition are discussed. Wet deposition refers to acidic rain, fog, and snow. Dry deposition refers to acidic gases and particles. The most acidic rain falling has a PH of about 4.3. Also an comparison of coal and natural gas combustion in the view of forming of emissions is presented. (Hercik, 2002).

    Abstrakt - po slovensky

    V príspevku sa popisuje kyslý dážď ako výsledok rekcie oxidu síričitého a oxidov dusíka reagujúcich v atmosfére s vodou a vracajúcich sa na zem ako dážď, hmla alebo sneh. Diskutuje sa aj mokrá aj suchá depozícia. Mokrá depozícia sa týka okysleného dažďa, hmly a snehu. Suchá depozícia sa týka okyslených (kyslých) plynov a častíc. Väčšina padajúcich kyslých dažďov má PH okolo 4,3. Prezentuje sa aj porovnanie spaľovania uhlia a zemného plynu z hľadiska tvorby emisií (Herčík, 2001).

    Do odkazov na literatúru dám potom:
    [1] Herčík, M. Životní prostředí. Úvod do studia. Ostrava: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava: FMMI, 2002, 136 s. ISBN 80-248-0107-8.



    Ako som to urobil? Našiel som si cez vyhľadávač Google ukážku abstraktu, z neho vybral slová => is described - je popísaná - wird beschrieben, are discussed - sú diskutované - werden besprochen,
    are presented - sú prezentované. Potom som zadal do vyhľadávača ACID RAIN glossary a zo stránky EPA vybral z textu o kyslom daždi.

    Abstract ABSTRAKT (anotácia)

    An abstract is an accurate representation of the contents of a document in an abbreviated form.

    Abstrakt je výstižná informácia o obsahu dokumentu v skrátenej forme. Môže byť dôležitou časťou výskumnej správy


    Príklad abstraktu: ABSTRACT

    An automatic phrase indexing method based on the term discrimination model is described, and the results of retrieval experiments on five document collections are presented. Problems related to this non-syntactic phrase construction method are discussed, and some possible solutions are proposed that make use of information about the syntactic structure of document and query texts.

    ABSTRAKT (slovenský preklad prispôsobený angličtine)

    Metóda automatického indexovania podľa fráz je popísaná, a výsledky rešeršných experimentov na piatich zbierkach dokumentov sú prezentované. Problémy týkajúce sa týchto metód konštrukcie nesyntaktických fráz sú diskutované a niektoré možné riešenia sú navrhované na využívanie informácie o syntaktickej štruktúre dokumentov a výberových textov.

    Ukážka automatického prekladu horeuvedeného anglického textu do nemčiny - umožňuje webovská stránka www.localtranslation.com

    Eine automatische Phrasenbewegungsmethode, die auf dem Bezeichnungsunterscheidungmodell basiert, wird beschrieben, und die Resultate der Wiederherstellungsexperimente auf fünf Dokumentansammlungen werden dargestellt. Probleme bezogen auf dieser nicht-syntaktischen Phrasenaufbaumethode werden besprochen, und einige mögliche Lösungen werden vorgeschlagen, die Informationen über die syntaktische Struktur des Dokumentes gebrauchen und Texte fragen.

    Zhrnutie - môžem použiť na vlastný abstrakt

    is described - je popísaná - wird beschrieben,
    are discussed - sú diskutované - werden besprochen,
    are presented - sú prezentované - werden dargestellt
    are proposed - sú navrhované - werden vorgeschlagen.

    [59] 2005-7 SemPraca - Ako citovať   | SEMPRACA |   SemPraca | Metodické pokyny

    [Ako citovať literatúru (2007-2008)]

    Citácie sa robia podľa medzinárodnej normy ISO STN 690 alebo aj podľa iných konvencií (napr. v bývalých normách ČSN). Táto norma však nebola všade akceptovaná a tradičné odborné zahraničné a naše zdroje používajú klasický zápis, napr. za autorom dáva dvojbodka a medzi autormi pomlčky (Polívka, Ľ. - Tureková, I. - BaLOG, K.:). Podľa môjho názoru je starší spôsob vhodnejší pre programovanie podporného softvéru, pretože dvojbodku môže využiť programátor ako identifikačný znak.

    [Zápis podľa normy ISO STN 690]

    [1] Polívka, Ľ., Tureková, I., BaLOG, K. Základy environmentalistiky. Bratislava: STU, 1999,104. ISBN 80-227-1247-7.

    [2] Herčík, M. Životní prostředí. Úvod do studia. Ostrava: Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava: FMMI, 2002, 136 s. ISBN 80-248-0107-8.

    [Príklady citovania podľa našich informačných špecialistov zo zdroja UNIBA: ] - ? LITERATÚRA A BIBLIOGRAFICKÉ ODKAZY

    MAKULOVÁ, Soňa. 2002. Vyhľadávanie informácií v internete. Problémy, východiská, postupy. Bratislava: EL&T, 2002. 376 s. ISBN 80-88812-16-X.

    WILSON, Tom D. 2002. Alfred Schutz, phenomenoLOGy and research methodoLOGy for information behaviour research. [online]. [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete:<http://informationr.net/tdw/publ/papers/schutz02.html>

    AGICHTEIN, Eugene - LAWRENCE, Steve - GRAVANO, Luis. 2000. Learning Search Engine Specific Query Transformations for Question Answering. In WWW10, May 2-5, 2001, Hong Kong. [cit. 2003-03-13]. Dostupné na internete: <http://www10.org/cdrom/papers/348 >.

    ALBRECHTSEN, Hanne, Hjorland, Birger. Information Seeking and Knowledge Organization : The Presentation of a New Book. Knowledge Organization, Vol. 24 (1997), No.3, 136-144.

    BUTLER, H.J. 1995. Where Does Scholarly Electronic Publishing Get You? In Journal of Scholarly Publishing. ISSN 1198-9742, July 1995, Vol. 26, No. 4, pp. 234-246.

    SOCIAL Science MethodoLOGy in the New Millennium. 2000. Proceedings of the Fifth International Conference on Logic and MethodoLOGy. CoLOGne : Zentralarchiv für Empirische Sozialforschung, 2000. 450s.

    FULLER, Rodney, De Graff, Johannes. Measuring User Motivation from Server Log Files. [cit. 2003-03-13]. Dostupné na internete:<http://www.microsoft.com/usability/webconf/fuller/fuller.htm >. GIDDENS, A. 1999. SocioLOGie. Praha : Argo 1999. 595 s. ISBN 80-7203-124-4.

    HARNAD, S. 1996. Implementing Peer Review on the Net: Scientific Quality Control in Scholarly Electronic Journal. In PEEK, R. – NEWBY, G. (Eds.) Scholarly Publishing : The Electronic Frontier. Cambridge MA : MIT Press, 1996. [cit. 2003-08-01]. Dostupné aj na internete:<http://www.ecs.soton.ac.uk/~harnad/Papers/Harnad/harnad96.peer.review.html>.

    HEPWORTH, Mark. Investigating Methods for Understanding User Requirements for Information Products. In: Information Research, Vol. 4, (1998),No.2.<http://www.shef.ac.uk/~is/publications/infres/isic/hepworth.html>

    KOBOLKOVÁ, M., LECKÝ,P. 2001. Projekt Prístupnosť www stránok. Dostupné: http://cezapwww.fmph.uniba.sk/pristupnost/projekt.html.

    STEINEROVÁ, J. 2003.Vzorce využívania informácií používateľov akademických a vedeckých knižníc. In Informačné správanie a digitálne knižnice. Zborník z medzinárodnej konferencie. Bratislava : CVTI SR, 2003, s. 66-89. ISBN 80-85165-87-2.

    STEINEROVÁ, Jela. 2001. Human Issues of Library and Information Work. [online]. In: Information Research. Vol.6, January 2001, No.2. (s.1-8). [cit. 2003-09-30]. Dostupné na internete:<http://informationr.net/>

    STEINEROVÁ, Jela. 2003b. In Search for Patterns of User Interaction for Digital Libraries. In: T. Koch, I. Torvik Solvberg (eds.): Research and Advanced TechnoLOGy for Digital Libraries. 7th European Conference, ECDL 2003, Trondheim, Norway, August 17-22, 2003. Proceedings. Berlin: Springer Verlag, 2003, p. 13-23. - ISBN 3-540-40726-X - Lecture Notes in Computer Science. 2769.

    [60] 2009 Požiadavky na semestrálnu prácu   | SEMPRACA |   semppp | Metodické pokyny

    Podmienkou obdržania zápočtu je spracovanie semestrálnej práce. Na podporu študentov sa spracovala vzorová semestrálna práca, ktorú si môžete stiahnuť z VZOR Práce - DOC !!! * PDF



    Toto bolo napísané ako vzorová semestrálna práca pre BOZP, ktorá má v princípe rovnaké prvky ako má mať semestrálny projekt.


    Všeobecne
    - rozsah práce 5 -10 strán so štruktúrou => titulná strana, obsah, abstrakt (anglicky alebo nemecky), úvod, jadro, záver, odkazy na použité informačné zdroje - musí sa dodržať!!! - študent tu prezentuje schopnosť prispôsobiť sa
    - odkazy na použitú literatúru majú byť robené podľa novšej normy STN EN 690, EN 690-2 (elektronické zdroje)
    Titulná stránka - musia byť presne dodržané - nastavenie strany, veľkosti a štýl písma podľa vzoru
    ABSTRAKT - max. 5-10 riadkov - stručný popis - sumár o čom je práca, čo rieši a aké sú výsledky alebo uzávery * v nemčine alebo angličtine - v študijnom materiáli sú vzorové vety, napr.

    * In der Arbeit wird Luftverschmutzung beschrieben. - v práci sa popisuje znečisťovanie vzduchu
    * In this paper the air contamination is described. - v článku sa popisuje znečisťovanie vzduchu
    - ako písať abstrakt je na študijnom webe

    Obsah

    Úvod
    a) odvolanie sa na makropolitiku alebo legislatívu,
    b) prejsť plynule, že práca preto rieši to a to - stav a rozsah (čo bude v jadre),
    c) ciele - popísať hlavý cieľ práce a 1-3 vedľajšie ciele (v závere práce sa musí na to odvolávať).

    Jadro - to je odborná teoretická časť - rozdelím si na kapitoly a podkapitoly a popíšem odborne (obsah si môžem urobiť a rozvrhnúť napr. podľa skrípt alebo prednášok).

    Záver
    a) vyjadrím sa, čo riešila práca (musí to byť odvolanie na stanovené ciele v úvode!!! - ináč povedané => cieľom práce bolo to a to .....),
    b) popíšem, k čomu som dospel, resp. aký je súčasný stav,
    c) pridám niečo vlastné - napr. porovnám so stavom v regióne, v SR, urobím krátky prieskum; navrhnem niečo, čo by bolo treba robiť a pod. - aby bolo vidieť, že je to môj prínos

    Zoznam bibliografických odkazov = použitá literatúrq
    - príklady citácií sú spracované na PPP stránke podporujúcej písanie semestrálnych projektov * alebo v adresári => z internetu => detailné citácie

    Zdroje literatúry a informácií
    Minimálne 5 zdrojov z toho aspoň 1 zahraničný zdroj. Môžu byť aj skriptá Polívka, BaLOG, Tureková - Wittlinger, Rusko - tento študijný materiál
    Informačné zdroje zdroje v angličtine
    * V PC triede je na jednom počítači nainštalovaná Encyklopedia Britannica 2002 * Na internete napr: Glosár env. výraopv z EEA :: veľa linkov je na tomto študijnom Webe * Pre študentov je praktická internetová encyklopedia Wikipedia, ktorú využíva tento študijný materiál anglická verzia * nemecká verzia * slovenská verzia *
    * Internetová rešerš sa dá robiť s Knowledge editorom - po dohode s vyučujúcim (bude na cvičeniach)

    [61] Citácie vzor ČR + Kodíček   | EDU |   Biblio | Citácie podľa Boldiša

    Knihy:
    Kodíček Kodíček - prehľad obrázkov Wittlinger Wittlinger - Rusko
    [E-books Fyzika] - pdf 210 strán




    Kodíček - prehľad obrázkov


    Boldis.cz CSN ISO 690 (01 0197)

    3. informacní etika
    V České republice je chráneno intelektuální vlastnictví a autorský zákon
    umožnuje použít výnatky z cizích del v následujících prípadech:
    a) v oduvodnené míre citace výnatku ze zverejnených del jiných autoru,
    ve svém díle
    b) zarazení celých drobných zverejnených del do svého samostatného díla
    vedeckého, kritického, odborného nebo do díla urceného k vyucovacím
    úcelum, pro objasnení jeho obsahu
    c) užití zverejneného díla v prednášce výlucne k úcelum vedeckým nebo
    vyucovacím

    Zákon ovšem zduraznuje: vždy je však nutno uvést jméno autora, nejde-li
    o dílo anonymní, nebo jméno osoby, pod jejímž jménem se dílo uvádí
    na verejnost, a dále název díla a pramen.

    [62] En Počítač prečíta zapísaný anglický text   | LANG |   Text To Speech | 2009 Text to speech technology











    Kliknite,chvíľu počkajte, kým sa objaví profesor, ktorý vás vyzve: Prosím, vložte text. Zapíšte anglický text zo štúdia ZE (napr. preneste vetu z Wikipedie, Encyklopedie Britannica) alebo čo chcete a kliknite na Say It (vpravo). Profesor prečíta váš text.
    Musíte mať zapnuté reproduktory!!!


    [63] Klimatické zmeny (Lapin)   | ZE PREDNASKY |   Klima | Klimatické zmeny

    Klimatické zmeny

    Stránka Oddelenia meteorológie a klimatológie Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky
    Univerzity Komenského..... [Klimatické zmeny]

    [64] STUDY DNA, RNA - prenos informácií   | STD DNA RNA |   Hesek | StudMat

    Študijný materiál => DNA, RNA, mRNA, tRNA, prenos informácií, syntéza polypeptidov/bielkovín, genotoxicita)
    [DNA, RNA - Nukleové kyseliny Nucleic Acids]

    Prírodné látky - súvisice s problematikou DNA - sú popísané na stránke ? Michigan State University

    [65] STUDY Jindra Energetika dýchacieho reťazca   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    * str.169 Energia oxidačnej fosforylácie: Jindra A. Biochémia. Martin: Osveta 1985.

    NADH + H+ + 3 ADP + 3 Pi + 1/2 O 2 => NAD + + 4 H2O + 3 APT

    Poznámka: D G 0' = - nf D E 0' * pre prenos páru elektrónov z NADH (E 0' = - 0,32 V) na kyslík (E 0' = + 0,82 V)

    D G 0' = - 2 x 96,4 x [0,82 -(-0,32)] = - 219,6 kJ/mol (- 52,6 kcal/mol)
    => keďže pre ADP + Pi => ATP treba len + 30,5 kJ/mol stačí sa tvorba ATP bohato pokryť (poklesom G 0' )

    (-2) * 96.4 * (0.82 - (-0.32)) = -219.79200

    * str.217 = glykolýza

    [66] CV Roztoky - Ionizácia - Hydrolýza - Súčin rozpustnosti   | ZE CVICENIA |   Gažo - opakovanie | Gažo, J. a kol.

    Zdroj: Gažo, J. a kol., Všeobecná a anorganická chémia. Bratislava: Alfa, 1974, 804 s.

    Opakovanie: Roztoky - Zloženie roztokov - Rozpustnosť látok a krivky rozpustnosti - Vlastnosti zriedených roztokov / ebulioskopia, kryoskopia/- Osmotický tlak - Elektrolyty - Fyz. a chem. teória roztokov Slabé a silné elektrolyty - Brönstedtova teóriakyselín a zásad

    Zloženie roztokov: Hmot. zlomok w(A)=m(A)/ m podiel hmotnosti rozpustenej látky a roztoku, [g rozp. látky / g roztoku]
    / obdobne môže byť objemový zlomok, fi(A)=V(A)/ V, [ml rozp. látky / l roztoku]
    / mólový zlomok x(a) = n(A) / Suma n(i), pričom Suma n(i) = 1 (súčet mmólových zlomkov všetkých zložiek) [mol / g roztoku]
    / molalita - počet mólov rozp. látky na 1000 g vody (rozpúšťadla) [mol/l vody]
    / koncentrácia - počet mólov rozp. látky v 1 litri roztoku c(B)= n(B)/V [mol/l roztoku]
    / hmotnostná koncentrácia - počet g rozpustenej látky v 1 litri roztoku [g/l roztoku]

    Arhenius - považuje rozpúšťadlo len za neutrálne prostredie, Lomonosov už aj interakciu rozpustenej látky s rozpúšťadlom.

    Ionizácia (disociácia) látok v rozpúšťadlách - vode * sa vysvetľuje ako interakcia polárnych látok s dipólmi vody, ktoré obklopia ich atómy a vytrhnú z nich ióny.

    Aj dokonale čistá voda vedie nepatrne elektrický prúd, čo súvisí s jej ionizáciou (disociáciou):

    H2O = H + + OH-
    Hydrolýza solí - Súčin rozpustnosti

    1 Hydrolýza

    Hydrolýza prebieha v niektorých vodných roztokoch solí. Ide o protolytickú reakciu íónov rozpustenej soli (NaCN, NH4Cl,...) s vodou za vzniku hydroxóniových alebo hydroxidových iónov, ktoré spôsobujú KYSLÚ alebo ZÁSADITÚ reakciu vodného roztoku - túto vyjadrujeme pomocou PH. V živých organizmoch má obrovský význam hydrolýza fosfátových väzieb ATP (adenozíntrifosfát), ktorá je spojená s uvoľňovaním veľkého množstva energie, z ktorej môže bunka čerpať na priebeh životne dôležitých procesov (pozri napr. fotosyntéza) - vzniká teda ADP (adenozíndifosfát) + energia.

    Hydrolýza prebieha najmä vtedy, ak soľ poskytuje silne zásaditý anión, alebo silne kyslý katión, ktoré majú tendenciu odovzdať protón na konjugovanú slabú kyselinu, prípadne zásadu. Ak soli produkujú slabo kyslý katión a lebo slabozásaditý anión, tak hydrolýze prakticky nepodliehajú. Ide o NaCl, KJ, KNO3, NA2SO4,..

    !!! => skôr si zapamätám, že:
    *** NaCN je soľ silnej zásady (NaOH) a slabej kyseliny (HCN), a preto vodný roztok bude zásaditý (dokážem lakmusovým papierikom - zelenomodré až modré sfarbenie)

    *** NH4Cl je soľ silnej kyseliny (HCl) a slabej zásady (NH3), a preto vodný roztok bude kyslý (dokážem lakmusovým papierikom), obdobne FeCl3 alebo CuSO4 (modrá skalica)

    *** NaCl je soľ silnej kyseliny (NaOH) a silnej zásady (HCl), a preto vodný roztok bude reagovať netrálne (dokážem lakmusovým papierikom)


    2 Hydrolýza solí so zásaditým aniónom [NaCN - soľ silnej zásady a slabej kyseliny]

    CN(-) + H-OH = HCN + OH(-) => vzniknuté ióny OH (-) spôsobujú zásaditú reakciu roztoku

    3 Hydrolýza solí s kyslým katiónom [NH4Cl - soľ slabej zásady a silnej kyseliny]
    NH4(+) + H-OH = NH4OH + H(+) = NH3 + H3O(+) => vzniknuté hydroxóniové ióny H3O(+) spôsobujú kyslú reakciu roztoku


    Súčin rozpustnosti

    V nasýtenom roztoku málo rozpustného elektrolytu sa ustáli rovnováha medzi elektrolytom v zrazenine a jeho iónmi v nasýtenom roztoku, napr. chlorid sodný:
    AgCl /s/ = Ag (+) /aq/ + Cl (-) /aq/
    K(AgCl) = S(AgCl) = [Ag+] . [Cl-] ... rovnovážna konštanta - súčin rozpustnosti

    Koncentrácia rozpustených chloridových a strieborných iónov je veľmi nízka,
    napr. v Ag2S 10(-49) M(3) - preto stačí pridať malé množstvo strieborných iónov do nejakého roztoku sírnika a hneď sa vylučuje, zráža Ag2S, lebo sa dosiahol súčin rozpustnosti

    [67] CV oxidácia a redukcia   | ZE CVICENIA Sylaby |   Metodika | ZE Témy cvičení

    [1] Spôsoby vyjadrovania koncentrácií znečisťujúcich látok v zložkách ŽP.
    [2] Výpočty vyjadrovania koncentrácií znečisťujúcich látok.
    [3] Základné chemické procesy vo vodách.
    [4] Samočistiace pochody vo vodných tokoch. Fyzikálne a chemické procesy.
    [5] BioLOGické a biochemické procesy vo vodách.
    [6] Rozpustnosť plynov vo vodách. Henryho zákon. Kyslíkové pomery v toku. Príklady.
    [7] Výpočet množstva vypúšťaných odpadových vôd. Priemerný denný prietok, max. denný prietok, max. hodinový prietok, min. hodinový prietok.
    [8] Základné ukazovatele znečistenia odpadových vôd.
    [9] Halóny a freóny narúšajúce ozónovú vrstvu. Rozdeleneie, označovanie.
    [10] Výpočty vypúšťania emisií do ovzdušia.
    [11] Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj.
    [12] Semestrálne práce - rozbor a hodnotenie.
    [13] Zápočtová písomka.

    [68] CV Rovnováhy v roztokoch elektrolytov   | CV |   Fyz.-chémia | Vacík,J. Fyzikálna chémia

    Zdroj: Vacík, J. Fyzikální chemie. Praha: SNTL, 1986. 297 s.

    10 Rovnováhy v roztokoch elektrolytov

    V roztokoch elektrolytov sa látky pri ich rozpúšťaní štiepia - disociujú na elektricky nabité častice - ióny . Príčinou toho sú vzájomné pôsobenie (interakcie) medzi molekulami polárneho rozpúšťadla (napr. dipóly vody) a s molekulami a iónmi elektrolytu.

    Môžu nastať 2 prípady interakcií medzi látkou a polárnym rozpúšťadlom, podľa toho, či ide o tuhú látku s iónovými kryštálmi alebo o molekuly látky so silne polárnou kovalentou väzbou:

    a) dipóly rozpúšťadla s iónovými kryštálmi tuhej látky (chlorid sodný, hydroxid draselný) - dipóly natoľko oslabia povrchové ióny v iónovom krištále, že oslabia väzbu s ostatnými iónmi dovnútra iónového krištálu až "vytrhnú" povrchové ióny do prostredia polárneho rozpúšťadla a tam určité množstvo molekúl rozpúšťadla (vody) obkolesí "vytrhnutý" ión a vytvoria tzv. solvatačný (hydratačný) obal iónu. Elektrolyticky disociované ióny nie sú teda v roztoku úplne voľné, ale sú solvátované (hydrátované).

    b) dipóly rozpúšťadla s polárnymi molekulami (kyselina chlórovodíková, octová, fenol) - dipóly natoľko oslabia silne polárnu kovalentnú väzbu, až ju celkom rozštiepia a "vytrhnú" z nej ióny do roztoku, ktoré ako v predchádzajúcom prípade nie sú voľné, ale sú obalené určitým počtom molekúl rozpúšťadla a vytvoria tzv. solvatačný (hydratačný) obal iónu. Elektrolyticky disociované ióny sú v roztoku solvátované (hydrátované).

    Sú 2 skupiny elektrolytov:
    a) silné - rozpustí sa prakticky všetko, t.j. v rozpúšťadle (vode) disociujú všetky molekuly,
    b) slabé - rozpustí sa len časť látky, t.j. v rozpúšťadle (vode) disociuje len časť molekúl a zvyšok zostáva nerozpustený.

    10.1
    V silných elektrolytoch sú disociované ióny relatívne blízko a môžu sa navzájom ovplyvňovať elektrostatickými silami, čo spôsobuje odchýľky oproti ideálnemu chovaniu (osmotický tlak, vodivosť roztoku). Ióny sú akoby menej aktívne, lebo sa už neopohybujú nezávisle ako v ideálnom roztoku. Pojem koncentrácia sa preto nahradil aktivitou a táto sa vyjadruje ako súčin koncentrácie a aktivitného koeficientu. Ak koeficient je 1, vtedy aj aktivita je rovná koncentrácii, ako je tomu v prípade veľmi zriedených roztokov. Debye a Hückel odvodili, že čím je väčšia "iónová sila" roztoku, tým je nižší LOGaritmus aktivitného koeficientu (resp. samotný koeficient). Iónová sila je definovaná ako u = 1/2 Sumy súčinu molárnych koncentrácií a štvorcov nábojov jednotlivých iónov.

    10.2
    Súčin rozpustnosti málo rozpustných solí

    Niektoré málo rozpustné látky, ak sa pridajú už v malom množstve (avšak vo väčšom než zodpovedá nasýtenému roztoku) úplne disociujú, takže vznikne rovnováha medzi soľou v tuhej fáze a iónmi v roztoku (ide o heterogénnu rovnováhu). Je tomu napr. v prípade chloridov, ako je AgCl.
    AgCl (solidus) = Ag+ + Cl-

    Rovnovážna konštanta sa nazýva súčin rozpustnosti (K-AgCl). V danom prípade ju môžeme formulovať aj s pomocou tzv. stredného aktivitného koeficientu gama:

    K-AgCl = a(Ag+) * a(Cl-)

    K = [Ag+] *[Cl-] * gama(+) * gama (-) = K' * gama (2) = s(AgCl) *s (AgCl) * gama (2)

    z toho:

    s(AgCl) = odmocnina (K-AgCl) : gama (vodivostný koeficient),

    kde s(AgCl) je rozpustnosť soli.

    Praktický dopad (využíva sa v analytickej chémii):

    a) ak je okrem iónov málo rozpustnej soli (AgCl) v roztoku ešte iný silný indeferentný (nerovnaký) elektrolyt, zväčší sa iónová sila roztoku a tým klesne vodivostný koeficient (teda zmenší sa menovateľ), takže sa rozpustnosť málo rozpustnej soli (AgCl) zväčší,

    b) ak je okrem iónov málo rozpustnej soli (AgCl) v roztoku silný elektrolyt s rovnakým iónom (NaCl), zväčší sa jeho koncentrácia (Cl-)
    a musí sa znížiť koncentrácia druhého iónu (Ag+), čím sa teda zníži aj rozpustnosť soli (AgCl).












    [69] 2007 Imatrikulácia   | 2006 SVTI |   DPMTFZE | 2005-2006

    Imatrikulácia - študenti Imatrikulácia - adresár s fotkami


    [70] 200 Na úvod od autora   | 2006 SVTI |   DPMTFZE | 2005-2006

    Podporné učebné texty zo Základov environmentalistiky

    Vítam študentov Základov environmentalistiky, verím, že ich táto problematika zaujme a bude im užitočná aj v ďalšom živote, pretože v praxi sa s ňou napr. v strojárstve a elektrotechnike stretávajú hlavne manažéri, vývojári alebo pracovníci prevádzok.



    OTESTUJTE SA => [Látkové množstvo] [Prepočty: ppm]

    Tento nečistopis je súkromným podkladom, t.j. ide o študijný materiál, z ktorého môžu študenti predmetu Základov environmentalistiky čerpať doplňujúce poznatky. Nie je určený pre verejné alebo iné použitie!

    Pretože Slovensko je malá krajina a nemá dostatok odborníkov a kvalitnej literatúry, nájdete tu veľa textov alebo odkazov v nemčine a angličtine. Preto je táto stránka aj výborným podkladom pri zdokonaľovaní sa v technickej nemčine a angličtine. Študent, ktorý to zvládne - stačí pasívne, môže sa potom bez problémov zúčastňovať medzinárodnej spolupráce.

    [71] Encyklopedia Britannica   | ZENVBIO |   kega | Kod2

    Klasifikácia živých organizmov : The Classification of Living Things: Monera - Protista - Fungi - Plants - Animals

    Monera = prokaryotické jednobunkové organizmy - baktérie a cyanobaktérie (purpurové baktérie a cyanobaktérie fotosyntetizujú, t.j. sú autotrófne)

    Protista = jedno a viacbunkové eukaryoty (majú jadro aj organely), časť sú heterotrófne a časť autotrófne (využívajú fotosyntézu), napr. algae - zelené riasy

    Fungi - viacbunkové eukaryoty, heterotrofné. Widely diverse group of organisms, ranging from yeasts to molds and mildews to mushrooms and toadstools. A fungus is categorized as a heterotrophic eukaryotic organism with cell walls. Fungi lack chlorophyll and chloroplasts; they cannot synthesize their own food, but rather must depend on other organisms for nourishment. Like animals, fungi must digest their food before absorbing it, but unlike animals, fungi digest their food outside of their bodies.

    Plants - multicellular eukaryotic autotrophs.
    Animas - multicellular eukaryotes. Because their cells lack chlorophyll, all animals are heterotrophs.

    NADP+ + H+ +2e => NADPH

    Genes
    As arbiters of body form and organ function, genes must operate with precision. Each gene contains a biochemical code for the synthesis of a protein. The fundamental component of a gene is DNA, a nucleic acid made up of two strands of biochemical units called nucleotides. Each nucleotide consists of a phosphate, deoxyribose (a sugar), and one of four nitrogen-bearing bases: adenine, guanine, cytosine, or thymine. Chemical bonds connect bases on one strand with bases on the other, forming base pairs. The molecule resembles a ladder with the two DNA strands for “sides” and chemical bonds forming “steps.” The nucleotide ladder winds around itself, forming a double helix. (See also biochemistry.)

    Equally important for cell and organ function is ribonucleic acid (RNA). This nucleic acid is markedly similar to DNA except for three key features: RNA consists of a single strand (except in some viruses); in RNA the nucleotides contain ribose instead of deoxyribose; and base uracil replaces the thymine found in DNA.


    Genetic Code
    DNA forms the control center of the cell, directing the synthesis and activity of RNA, which in turn directs the synthesis of proteins. Sequences of paired DNA bases form a genetic code of 64 triplet codons, each a sequence of three nucleotides that codes for an amino acid (DNA). The sequence of amino acids produced from this code will form a particular protein. The code ensures that each protein is synthesized using the proper sequence of amino acids (see protein). A change in the DNA sequence causes the wrong amino acid to be added to the protein. In some instances this has no major effect; however, in many cases the change causes severe problems, ranging from birth defects to cancer or death.

    Mutations
    A change in the DNA sequence of a gene is called a mutation. Mutations can occur in an individual gene or a large area of the chromosome. The simplest mutation is a point mutation—a change in the DNA or RNA nucleotide sequence that causes the wrong amino acid to be produced. The incorrect amino acid can affect the structure or function of a protein. For example, a single change in the hemoglobin gene codes for the amino acid valine instead of glutamic acid. In the hemoglobin molecule, thechemical properties of valine cause the protein to fold incorrectly, so it cannot bind oxygen effectively. This produces sickle cell disease, a genetic disorder in which oxygen transport is impaired (see disease, human).

    Mutations at the chromosome level may result from an incorrect chromosome number (too many or too few), or the gain, loss, or rearrangement of chromosome segments. If a mutation occurs in the sex cells, the change is passed on to the offspring. In humans, an extra chromosome 21 results in Downs syndrome, a serious disorder (see genetic disorder).

    Most mutations are considered harmful and are eliminated or corrected by safeguards. However, some mutations introduce a variation in phenotype that may prove beneficial, enabling an organism to adapt to changes in its environmental circumstances. BioLOGists believe that mutations have caused the many genetic changes involved in the evolution of species. (See also evolution.)

    Multifactorial Inheritance Disorders

    The single largest class of genetic disorders [choroby] are the multifactorial inheritance disorders. These result from the interaction between mutations in several genes and drugs, radiation, viruses, or other environmental factors. Some of the most common birth defects—including congenital [vrodený] heart disease, spina bifida, cleft lip or palate, and pyloric stenosis—are multifactorial. Such common conditions as cancer, heart disease, Alzheimers disease, and diabetes are now considered to be multifactorial disorders with a genetic component. Because of the multiple factors involved in these disorders, the pattern of inheritance in families is less clear than that observed for single-gene and chromosomal disordersdisorder

    Animated structure of a DNA molecule. Deoxyribose sugar molecules (green) and phosphate molecules (yellow crosses) form the outer edges of the DNA double helix. Base pairs (blue, red, and tan) bind the two strands of the double helix.

    Encyclop?dia Britannica, Inc.

    * dna pravotočivá dvojzávitnica
    * DNA somatickej bunky je dlhá cca 2 m, ale jadro len 0,005mm = 5 um
    * DNA obalená histónmi je zbalená do chromozómu
    * 3 základné gény - proteínov, rRNA a tRNA
    * Centrálna dogma molekulárnej biológie 1958 . Crick
    DNA =transkripcia/prepis (v jadre)= > RNA = translácia (na polypeptidy v cytoplazme na polyzómoch ) => proteín
    *RNDr. Stanislav Stuchlík, CSc., Katedra mol. biol. PríFUK

    Pure water is a neutral solution. It ionizes slightly and releases an equal number of hydrogen and hydroxide ions. The concentration of these ions has been measured and found to be 1×10–7. Instead of saying that the hydrogen ion concentration in pure water is 1×10–7, it is customary to say that the PH of water is 7. The PH is the LOGarithm of the reciprocal of the hydrogen ion concentration. It is written: PH=LOG1/[H+]Since water has a PH of 7 and is neutral, solutions with PH less than 7 are acid, andsolutions with PH greater than 7 are basic.

    [72] LN Nové Virtuálne knihy a skriptá   | SEPMRACA |   Ovzdušie | LINKS

    [VŠCHT Praha]
    Predmety | Stručne o PH

    Nemčina ? [de.wikibooks.org] | Chemgapedia - chemická encyklopédia (ukážka vzorca ATP)

    Angličtina ? [en.wikibooks.org] | Materiálové vedy a inžinierstvo - nie je tam toho zatiaľ veľa

    [73] LN EDU Dýchanie   | STD Osobná korešpondencia |   STDMATERIALS | Vznik CO2 pri dýchaní

    Co sa tyka toho dychania (cez pluca) tak tam je jedna zaujimava
    vec. Kyslik vdychujes a vydychujes CO2. Ale ten kyslik v prevaznej miere (99%) sa nepremiena v bunkach na CO2 ale na vodu.

    Deje sa to v tych mitochondriach (vnutorne dychanie). CO2 vznika bud tak, ze uz z kyslikatych zlucenin v potrave alebo po naviazani vody (minoritne -1% aj priamo kyslik ) do takychto zlucenin a dalsimi oxidacnymi procesmi a dekarboxylaciou uvolnuje a dostava do krvi a potom do pluc.

    Transport kyslika do tela cloveka (napriklad rozdiely vo viazani kyslika na hemoglobin a myoglobin) je jednou zo zakladnych ucebnych tem v biochemii a biofyzike. Tam sa daju pouzit aj pre enviromentalistov take pekne problemy ako je to s aklimatizaciou horolezcov na vysokohorske podmienky, pripadne preco ludia, ktori su odolni voci malarii dostanu vo vyssich nadmorskych vyskach kosacikovitu nemoc (anemia) cervenych krviniek.

    [74] LN EPA Pollutants/Toxics - polutanty a toxické látky   | ZE LINKS |   mtfskrip | EPA - americká agentúra na ochranu životného prostredia

    Stránka EPA (americká agentúra na ochranu životného prostredia) =>

    EPA Pollutants/Toxics subtopics - na stránke sú nasledujúce linky:

    Air Pollutants
    Aerosols, Asbestos, Carbon Monoxide, Chlorofluorocarbons (CFCs), Criteria Air Pollutants, Ground Level Ozone, Hazardous Air Pollutants (HAPs), Lead, Mercury, Methane, Nitrogen Oxides (NOx), Particulate Matter (PM), Propellants, Radon, Refrigerants, Sulfur Oxides (SOx), ? Volatile Organic Compounds (VOCs)

    Pollutants/Toxics
    Pollutants/Toxics subtopics Alphabetical List of All Topics

    Pollutants come from many different sources and enter the air, water and land in a variety of ways. EPA's role is to protect plants, animals, humans, wildlife, aquatic life, and the environment from the negative effects pollutants and toxic substances can have on their health. Under a broad range of federal statutes, EPA gathers health/safety and exposure data, requires the necessary testing, and controls human and environmental exposures for numerous chemical substances and mixtures. Under these laws,EPA regulates the production and distribution of commercial and industrial chemicals in order to ensure that chemicals made available for sale and use in the United States do not harm human health or the environment. Along with the regulation of these substances, the Agency has created databases and documents that further the knowledge of the American people about the effects and prevalence of such substances.

    Recommended EPA Web pages

    Office of Pollution Prevention and Toxics Homepage
    This page contains links to information about the projects, activities, regulations, and functions of OPPT.
    Envirofacts Master Chemical Integrator (EMCI): Chemical References: Search the EMCI Chemical References Web Pages
    Search the chemical references web pages here.
    National Contaminant Occurence Database (NCOD)
    The NCOD was developed to satisfy the statutory requirements set by Congress in the 1996 SDWA amendments.
    List more recommended EPA Pollutants/Toxics web pages


    Browse these EPA Pollutants/Toxics subtopics

    Agricultural Chemicals

    Air Pollutants
    Aerosols, Asbestos, Carbon Monoxide, Chlorofluorocarbons (CFCs), Criteria Air Pollutants, Ground Level Ozone, Hazardous Air Pollutants (HAPs), Lead, Mercury, Methane, Nitrogen Oxides (NOx), Particulate Matter (PM), Propellants, Radon, Refrigerants, Sulfur Oxides (SOx), ? Volatile Organic Compounds (VOCs) - prchavé organické rozpúšťadlá

    BioLOGical Contaminants

    Carcinogens

    Chemicals
    Benzene, Chlorofluorocarbons (CFCs), Dichloroethylene (DCE), Dioxins, Endocrine Disruptors, Ether, Ethylbenzene, Furans, Halons, Hazardous Air Pollutants (HAPs), Heavy Metals, Hydrochlorofluorocarbons (HCFCs), Inorganic Cyanides, Ketones, Methane, Methyl Bromide, Methyl Chloride, Methyl-T-Butyl-Ether (MTBE), Nitrogen Oxides (NOx), Organic Cyanides, Particulate Matter (PM), Perchloroethylene (PCE), Phthalates, Polychlorinated Biphenyls (PCBs), Radioactive Substances, Radionuclides, Styrene, Sulfur Hexafluoride (SF6), Sulfur Oxides (SOx), Toluene, Trichloroethylene (TCE), Volatile Organic Compounds (VOCs)

    Extremely Hazardous Substances (EHS)

    Microorganisms
    Coliform, Cryptosporidium, Viruses

    Multimedia Pollutants
    Arsenic, Asbestos, Benzene, Cyanide, Lead, Mercury, Methyl Tertiary Butyl Ether (MTBE), Polychlorinated Biphenyls (PCBs)
    Ozone


    Radiation
    Ionizing Radiation, Radiation Detection, Radiation Exposure, Radiation Protection, Radioactive Substances, Radionuclides, Radon

    Soil Contaminants
    Acetone, Arsenic, Barium, Benzene, Cadmium, Chloroform, Cyanide, Lead, Mercury, Polychlorinated Biphenyls (PCBs), Tetrachloroethylene, Toluene, Trichloroethylene (TCE)

    Toxic Substances
    Persistent Bioaccumulative Toxic Pollutants (PBTs), Persistent Organic Pollutants (POPs), ToxicoLOGical Profiles

    Water Pollutants
    Arsenic, Contaminated Sediment, Disinfection Byproducts, Dredged Material, Lead, Microbial Pathogens


    [75] LN Informačný Systém pre Emisie Skleníkových Plynov SR   | ZE LINKS |   ZE info | Informačný Systém pre Emisie Skleníkových Plynov SR

    ? Informačný Systém pre Emisie Skleníkových Plynov SR

    Informačný Systém o emisiách Skleníkových Plynov v Slovenskej republike určený pre odbornú verejnosť. Obsahuje údaje o antropogénnych emisiách skleníkových plynov za sledované obdobie od základného roku 1990 v členení podľa sektorov ľudských činností (energetika, priemysel, poľnohospodárstvo, lesy a využívanie krajiny, odpady). V systéme sa nachádzajú údaje o emisiách skleníkových plynov, o projekciách týchto emisií až do roku 2025 a o národných metodikách pre bilanciu emisií.

    [76] LN EU - reporting a smernice   | ZE LINKS |   mtfskrip | KOD2

    EEA => ? Životné prostredie Európy - Stav a perspektíva 2005 - na stránkách European Environmental Agency (dajú sa stiahnuť pdf- a ppt-súbory)
    •SK-summary.pdf • K_SK-ppt.ppt

    Česká republika - ? Informačný web k smernici IPPC - Riadenie integrovanej prevencie znečisťovania (v slovenskej legislatíve ako IPKZ)

    Poznámka - všimnite si zásadný rozdiel v politike IPPC v Českej republike oproti Slovenskej republike, kde výklad tejto smernice je iný ako v EU, čo sa negatívne prejavilo aj v nevyužívaní fondov EU pre oblasť ochrany životného prostredia. Tento rozdielvyplýva už aj z popisu na ich stránke =>
    "Informační web, provozovaný Ministerstvem průmyslu a obchodu, ve spolupráci s Ministerstvem životního prostředí, Ministerstvem zemědělství, CENIA, českou informační agenturou životního prostředí, Českou inspekcí životního prostředí"

    Smernica IPPC => Link na ? IPPC - úrad EU v Seville - pripravuje o.i. tzv BREFs - BAT referenčné dokumenty, napr. STM (úpravy povrchov kovov a plastov), STS (úpravy povrchov používajúce organické rozpúšťadlá)

    Rozpúšťadlová smernica: ? Slovensky

    [77] LN => STUDY Užitočné linky k semestrálnym prácam   | SEPMRACA |   Ovzdušie | LINKS

    Užitočné linky k semestrálnym prácam

    Nemecky:
    Podnikové znečistenie 2010 - výborná stránka ku kovopriemyslu v Baden Württenbersku
    Znečistenie ovzdušia - Luftverschmutzung
    kyslý dážď
    Smog Los Engeles

    Anglicky:
    Znečistenie ovzdušia - Air pollution
    EU - kvalita ovzdušia Air quality
    Kyslý dážď - Acid rain
    Kyslý dážď Acid rain :: USA Gov - EPA

    Slovensky
    Emisie plynov v doprave
    Enviroportál

    Ozón
    Ozónová diera

    Taký pekný článok stredoškolský, z dobrého zdroja:
    INFOVEK
    Pekny obrazok - starsie data

    [78] LN Borecký,L. - rozmery organizmov a rozdelenie   | STD ZEBIO |   Biblio | Borecký,L. Dvojaká tvár mikróbov. Bratislava :Obzor - Malá moderná encyklopédia,1987. 304 s.

    str. 39 Rozlišovacie schopnosti oka, svetelného a elektrónového mikroskopu

    Svetelný mikroskop zachytí (cca od 0,1 um = 10 exp(-7) m):
    • Eukaryoty [0,1 - 100 um] = 0,0001 až 0,1 mm
    • baktérie [1-10 um] = 0,001 - 0,010 mm

    Elektrónový mikroskop zachytí:
    • vírusy 10 - 100 nm = [ 0,01 - 0,1 um ] = 0,00001 - 0,0001 mm = 10 exp (10-9) m - 100exp (10-9) m

    Elektromagnetické vlnenie:
    Ako vidieť z horeuvedeného
    • vírusy spadajú rozmerovo do oblasti UV žiarenia, ktoré je cca 1 - 100 nm
    • baktérie (prokaryoty)
    • Eukaryoty spadajú rozmerovo do viditeľného žiarenia 400 -760 nm (0,4 um - 0,76 um) až infračerveného 760 - 100 000 nm (0,76 - 100 um/0,1 mm)

    Poznámka 1: 1 nm=0,000 000 001 m 1 um=0,000 001 m 1 mm= 0,001 m
    Poznámka 2: gama a X- lúče sú rozmerovo cca 0,01 - 1 nm a rádiovlny rádovo metre až stovky metrov (UKV až dlhé vlny)

    Veľkosť jednobunkových organizmov a vírusov - objemovo (v mikrometroch kubických) - podľa V. Betinu a P. Nemca, 1977:
    • vírusové častice (virióny) sú 0,00001 /poliomyelitídy/ - 0,0015 um3 /vírus besnoty/
    • Eukaryotické bunky 5 000 -15 000 um3 (jednobun kové riasy), kvasinky 20 - 50 um3
    • Prokaryotické bunky Eubaktérie: 1 - 5 um3 , sinice: 5 - 50 um3, Rickettsie 0,001 -0,003 um3

    str. 63 - napr. vírus chrípky cca 5 nm, kiahní cca 200 nm, bradavíc cca 1 - 5 nm alebo Rickettsia cca 500 nm

    str. 36 V súčasnosti sa uznáva rozdelenie organizmov do 5 ríš, aj keď pre bežného človeka je prirodzenejšie rozdelenie na mikroorganizmy, rastliny a živočíchy:

    1. Monéry - prokaryotické jednobunkové organizmy : sinice, myxobaktérie, baktérie
    2. Protisty - eukaryotické jednobunkové organizmy: prvoky, bičíkovce, niektoré riasy, primitívne huby
    3. Rastliny [Plantae] - eukaryotické mnohobunkové organizmy s fotosyntetuzujúcimi pigmentmi: červené, hnedé a zelené riasy, bezciavne a cievnaté rastliny
    4. Huby [Fungi] - mnohojadrové organizmy s rozptýlenými jadrami v mycéliu: slizovky, nižšie huby, vyššie huby (vrátane jednobunkových kvasiniek)
    5. Živočíchy [Animalia] - mnohobunkové nižšie a vyššie organizmy

    [79] LN Borecký,L. - mikrobiológia - bunkové a nebunkové organizmy   | STD ZE |   Biblio | Borecký,L. Dvojaká tvár mikróbov. Bratislava :Obzor - Malá moderná encyklopédia,1987. 304 s.

    Mikrobiológia - veda o mikroorganizmoch a ich činnosti, tvare, stavbe, životných prejavoch, pôvode, systémovej klasifikácii a metódach skúmania. Ako mikroskopické sa označujú útvary viditeľné len vo svetelnom alebo elektrónovom mikroskope, t.j. menšie ako 0,1 mm (100 mikrometrov).

    Delenie => mikroorganizmy (mikróby) bunkové a nebunkové

    1. Bunkové (považujeme ich za organizmy):
    a) prokaryotické sinice (cyanobaktérie), myxobaktérie a baktérie,
    b) jednobunkové eukaryotické riasy a primitívne formy húb,
    c) eukaryotické riasy s fotosyntetickými pigmentami (rastliny).

    2. Nebunkové (nepovažujeme ich za organizmy):
    - vírusy, plazmidy, prióny a pod., tzv. infekčné gény. Ide o genetické elementy úzko späté pri svojom rozmnožovaní s metabolizmom bunky.

    Mikroorganizmy sú objektmi genetického a biochemického výskumu. Biotechnológie využívajú mikroorganizmy na génové manipulácie a technológie zodpovedajúce ekoLOGickým požiadavkám.

    Baktérie - prokaryoty, skupina mikroorganizmov (mikróbov). Od eukaryotov sa odlišujú genetickým materiálom, stavbou bunkovej steny a látkovou výmenou.

    Sinice (cyanobaktérie) - fototrofné prokaryoty (bunka nemá jadro), jednobunkové baktérie obsahujúce chlorofyl alebo fykobilinproteín. Produkujú kyslík pri fotosyntéze. Predpokladaní predchodcovia baktérií.

    Prvoky (lat. Protozoa - prvotné živočíchy) - jednobunkové eukaryoty neschopné fotosyntézy (rozdelené do 4 tried).

    Autotrofné mikroorganizmy (mikróby) - ktoré zužitkovávajú oxid uhličitý na uspokojovanie vlastnej potreby uhlíka a iné organické látky na výstavbu svojho tela.

    Heterotrofné mikroorganizmy (mikróby) - ktoré ako zdroj energie potrebujú organické zlúčeniny ako zdroj uhlíka a dusíka.

    Mutácia - dedičná zmena v genóme (v nukleovej kyseline)
    mutagén - agens vyvolávajúci mutácie.

    Infekcia - nákaza organizmu prvokmi, plesňami, baktériami alebo vírusmi.

    Eukaryoty - organizmy pozostávajúce z buniek s ohraničeným jadrom a bunkovou membránou.

    Histológia - náuka o tkanivách a ich zložení, skúma pomocou vyfarbovacích metód,

    Chloroplasty, akési transformátory, ktoré menia enegiu slnka (fotóny) na energiu chemických väzieb v živinách. Živiny sú potom energetické akumulátory, ktoré potrebujú všetky bunky;niektoré si ich utvárajú, iné prijímajú zvonka.

    Gramovo farbenie - grampozitívne baktérie viažu genciánovú fialovú a tzv. Lugolov roztok s jódom tak pevne vo svojej bunkovej stene, že sa nedá odstrániť ani 90 %-ným alkoholom. Ak sa farbivo vyplaví, musíme mikróby urobiť viditeľnými dodatočným zafarbením fuksínom. To sú gramnegatívne mikróby.

    [80] CV Aktivačná energia + STUDY   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    Rôzne užitočné linky - odkazy [doplnené 10/2006]:

    * Kinetika - Arrheniova rovnica - aktivačná energia s príkladom výpočtu (vhodné pre cvičenia) - ako fungujú katalyzátory
    ? Aktivačná energia

    * Stránka s údajmi o konštatách, jednotkách, prepočtoch,... zahrňujúca algebru, štatistiku, geometriu, chémiu, fyziku atď. => ? http://www.equationsheet.com/ .

    * Wikipedia - kyotský protokol ? Kyoto_Protocol .

    * Wikipedia - Skleníkový efekt ? Greenhouse effect.

    * Textbook Revolution is the web’s source for free educational materials. This is a student-run, volunteer-operated website started in response to the textbook industry’s constant drive to maximize profits instead of educational value.
    ? Welcome to Textbook Revolution!

    [81] CV STUDY SACHARIDY   | ZE BIOCHEMIA |   KOD | Škárka,B. - Ferenčík,M.

    Sacharidy sú polyhydroxyaldehydy alebo polyhydroxyketóny

    Monosacharidy - sacharidy majú 3-9 atómov uhlíka a niekoľko alkoholických skupín s jednou ketónovou alebo aldehydickou skupinou.
    Spojením viacerých sacharidov vznikajú oligosacharidy (di-, tri-až dekasacharidy) až POLYSACHARIDY (veľké množstvo).

    Sú zdrojom energie (glukóza) abo zásobníkmi energie (glykogén, škrob), mechanicky chránia bunku pred poškodením (celulóza, chitín). Môžu byť zložkami bioLOGicky účinných látok, ako sú koenzýmy, rozpoznávacie glykoproteíny, hormóny, antibiotiká.

    Deoxisacharidy - deriváty monosacharidov, v mulekule ktorých alkoholová skupina je nahradená vodíkom. Napr. v kyseline DNA je obsiahnutá táto deoxypentóza => 2-deoxy-D-ribóza.

    Aminosacharidy - majú -OH skupinu nahradenú skupinou -NH2. Napr. významná je kyselina neuramínová, ktorej deriváty sú zložkou glykolipidov,glykoproteínov a proteoglykánov bunkových povrchov.

    Deriváty sacharidov - alkoholové a hemicetálové skupiny monosacharidov poskytujú s kyselinou fosforečnou, resp. kyselinami obecne fosforečné estery. Aktivované formy sacharidov vstupujú do metabolických dráh.
    Napr. glukóza-1-fosfát (-OPO3H2), glukóza-6-fosfát (-OPO3H2), fruktóza -1,6-bifosfát, fruktóza -6-fosfát.

    [Disacharidy]
    Voľne v prírode len niekoľko - sacharóza, laktóza a trehalóza. SACHARÓZA sa skladá z 2 molekúl, GLUKÓZY a FRUKTÓZY.
    LAKTÓZA sa skladá z GLUKÓZY a GALAKTOZY. Disacharidy sú spojene glykozidovou väzbou (s kyslíkom). MALTÓZA sa skladá z 2 molekúl GLUKÓZY a pod. Maltóza sa uvoľňuje hydrolýzou škrobu.
    Hydrolýzou celulózy vzniká celobióza, zložená rovnako z 2 molekúl glukózy.

    [3 uhlíky]
    glyceraldehyd -- vzniká čiastočnou oxidáciou alkoholu

    CH=O
    |
    CH-OH
    |
    CH2-OH

    Poznámka:
    - oxidáciou alkoholu vzniká aldehydická skupin -OH => -HC=O a naopak redukciou aldehydu vzniká alkohol CH2OH-CHOH-HC=O (glyceraldehyd) + H2 => CH2OH-CHOH-H2COH (glycerol)

    - oxidáciou aldehydu -HC=O vzniká kyselina -CO-OH.

    [D-glukóza] - redukciou karbonylovej skupiny vzniká sacharidový alkohol (sorbitol) so 6 alkoholickými skupinami.

    CH=O
    |
    OH-CH
    |
    HC-OH
    |
    HC-OH
    |
    HC-OH
    |
    CH2-OH



    [4 C]
    [5 C] pentózy

    [82] CV STUDY PEPTIDY   | ZE BIOCHEMIA |   KOD | Škárka,B. - Ferenčík,M.

    PEPTIDY

    Peptidy a bielkoviny sú polymérne formy aminokyselín. Oligopeptidy sú dipeptidy až dekapeptidy. Polypeptidy majú viac než 10 molekúl aminokyselín.

    Z 20 rôznych aminokyslín môže vzniknúť 20 na 20-dsiatu = 2,5 a za ním 16 čísiel. t.j. ekikozapeptidov.

    Karboxylová skupina jednej kyseliny R1-CNH-COOH sa viaže s aminoskupinou druhej R2-CNH2- COOH za uvoľňovania vody.

    R1-CNH-COOH + R2-CNH2- COOH => RCNH-CO-NH-CHR2-COOH

    napr. spojenie aminokyselín označené ako Val-His-AspAla znamená, že ide o 4 aminokyseliny: valyl -histidyl - asparagyl -

    NUKLEOTIDY = sú ako monoméry DNA, RNA (nukleových kyselín), resp. zložky koenzýmov. ZÁSADA - SACHARID(D-Ribóza) - ESTER (fosfát). Kým NUKLEOZID je ZÁSADA - SACHARID(D-Ribóza) alebo 2-deoxy ribóza. Zásady sú - Purín, Adenín, Tymín, Uracil, Guanín,...,Cytozín

    [83] _ Fotky z imatrikulácie 2007   | 2006 SVTI |   E-Learning | 2005-2006

    Niekoľko fotiek z imatrikulácie 2006-2007

    2006

    [84] 2006 ze Sylaby 2   | 2006 ZE Sylaby |   KEBI | Základy environmentalistiky

    Názov vysokej školy, názov fakulty:
    Slovenská technická univerzita v Bratislave, MateriálovotechnoLOGická fakulta so sídlom v Trnave
    --------------------------------------------------------------------------------------------

    Informačný list predmetu



    Forma štúdia predmetu: denná
    Kód: Typ predmetu: Názov: Základy environmentalistiky
    Študijný odbor: Študijný program:
    Garantuje: doc. Ing. Viktor Wittlinger, PhD.
    Zabezpečuje: KEBI


    Obdobie štúdia predmetu:
    Forma výučby: prednáška, seminár
    Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
    Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26 Počet kreditov: 2


    Podmieňujúce predmety: žiadne


    Predpokladané znalosti, zručnosti a schopnosti:
    fyzika, chémia na úrovni gymnaziálneho štúdia


    Spôsob hodnotenia a ukončenia štúdia predmetu: klasifikovaný zápočet
    Priebežné hodnotenie: priebežné testy a hodnotenie semestrálnych prác
    Záverečné hodnotenie: záverečný test s počítačovou podporou


    Cieľ predmetu:
    Oboznámiť študentov s reálnou situáciou stavu životného prostredia (ŽP), príčinách a zdrojoch znečistenia antropogénnou a prírodnou činnosťou, vedúcich ku globálnym svetovým problémom. Poukázať na reálne východiská a možnosti technického, spoločenského,ekonomického a prírodovedného charakteru eliminovať a zamedziť znečisteniu ŽP z aspektu celospoločenského a podnikového.


    Stručná osnova predmetu:

    " Environmentalistika ako interdisciplinárny vedný odbor. Environmentálne aspekty spoločenského vývoja. Rozbor príčin a dôsledkov antropogénnej činnosti - súčasné globálne environmentálne problémy. Súčasná etapa vývoja spoločnosti, VTR, proces globalizácie, pozitíva a negatíva. Rozbor environmentálnych problémov - príčiny a dôsledky. Environmentálna situácia SR.
    " Trvalo udržateľný rozvoj. Východiskové dokumenty riešenia environmentálnych problémov. Možnosti ich riešenia a znižovania environmentálnych záťaží na úrovni najnovších poznatkov vedy a techniky. Environmentálne indikátory.
    " Priemyselné výroby, doprava a ďalšie zdroje znečisťovania ŽP. Emisie, imisie - kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele. Aplikácie technických vied pri znižovaní environmentálnych zaťaží - techniky a technológie pre ochranu vôd, ovzdušia a pôdy. Monitoring ŽP.
    " Odpady ŽP. Prevencia vzniku odpadov. Zneškodňovanie odpadov. Kategorizácia a katalóg odpadov.
    " Tvorba a zásady správnej environmentálnej politiky, jej realizácia v EU a SR. Systémové prístupy k riešeniu environmentálnych problémov na úrovni moderných environmentálne orientovaných manažérskych systémov. Normy ISO, EMAS - zavádzanie, realizácia vSR a v EÚ.


    Literatúra:
    1. POLÍVKA, L., TUREKOVÁ, I., BALOG, K.: Základy environmentalistiky. Bratislava: STU, 1999
    2. WITTLINGER, V., KOTRAS, P.: Technika a životné prostredie. Bratislava: STU, 1998
    3. POLÍVKA, L., PÁSTOR, P., BALOG, K.: Environmentálny manažment. Bratislava: STU, 2001
    4. TÖLGYESSY, J., PIATRIK, M.: Technológia vody, ovzdušia a tuhých odpadov. Zvolen: TU, 1994
    5. KLINDA, J.: Environmentálny terminoLOGický slovník. Bratislava: MŽP, 2000
    6. DOČKAL, J.: Základné technológie v životnom prostredí. II. časť. Zvolen, TU, 2000
    7. KONTRIŠOVÁ, O.: Globálne problémy životného prostredia. TU Zvolen, 1997
    Časopisy Enviromagazín, Odpady, Životné prostredie a ďalšie domáce i zahraničné periodiká. Internet.

    Trnava september 2006



    Sylaby 2 Off- line => ? Sylaby-ZE 2006-07.doc (2006ZESy.htm)

    [85] 2006 ze Sylaby 1   | 2006 ZE Sylaby |   KEBI | Základy environmentalistiky

    SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
    MateriálovotechnoLOGická fakulta v Trnave


    Číslo pred. Názov predmetu Skr Rozsah ukonč. Počet
    kred. Roč. sem. Druh št. Št. odbor Gest. kat.
    Základy environmentalistiky ZE 1-1 KEBI

    Cieľ predmetu
    Oboznámiť študentov s reálnou situáciou stavu životného prostredia (ŽP), príčinách a zdrojoch znečistenia antropogénnou a prírodnou činnosťou, vedúcich ku globálnym sveto-vým problémom. Poukázať na reálne východiská a možnosti technického, spoločenského, ekonomického a prírodovedného charakteru eliminovať a zamedziť znečisteniu ŽP z celospoločenského a podnikového hľadiska.

    Anotácia
    Súčasný stav životného prostredia je charakterizovaný narušením homeostázy prírody a antropogénnych vplyvov činnosti človeka, balansovaním na okraji ekoLOGickej krízy. Vzni-kajú globálne svetové a mnohoraké regionálne i lokálne problémy. V predmete získajú štu-denti základné poznatky o stave prírodných zdrojov, informácie o príčinách zhoršovania stavu životného prostredia a o nutnosti opatrení na realizáciu opatrení trvalo udržateľného rozvoja. Všeobecné informácie sa sústavne doplňujú z najnovších zdrojov, riešenia zohľadňujú zá-kladnými dokumenty OSN a EU a ich tvorivú aplikáciu v sociálno-ekonomickej, politickej a technickej oblasti.

    Kľúčové slová
    Environment, ekológia, globálne problémy, prírodné zdroje, znečistenie, odpady, manažérske systémy, ekopolitika.

    Sylabus
    Environmentalistika ako interdisciplinárny vedný odbor. Vplyv človeka na okolie. Globálne problémy - prírodné a antropogénne príčiny ohrozenia života ne Zemi. Snahy o riešenie, summity a konferencie. Prírodné zdroje, ich využitie a znečistenie. Odpady. Technické, spo-ločenské, právne a ekonomické súvislosti problémov životného prostredia. Tvorba a zásady environmentálnej politiky, jej realizácia v EU a SR.


    Literatúra
    1. POLÍVKA, L., TUREKOVÁ, I., BALOG, K.: Základy environmentalistiky. Bratislava: STU, 1999.
    2. WITTLINGER, V., KOTRAS, P.: Technika životné prostredie. Bratislava: STU, 1999.
    3. TÖLGYESSY, J., PIATRIK, M.: Technológia vody, ovzdušia a tuhých odpadov. Zvolen: TU, 1994.
    4. POLÍVKA, L., PÁSTOR, P., BALOG, K.: Environmentálny manažment. Bratislava: STU., 2001.
    5. HAJNÍK, B., RUSKO, M.: Environmentálne orientovaný manažment v praxi manažéra. 2005
    6. KLINDA, J.: Environmentalistika a právo I., II. Bratislava: MŽP, 1999.
    7. DOČKAL, J.: Základné technológie v životnom prostredí. II. časť. Zvolen, TU, 2000.
    8. KONTRIŠOVÁ, O.: Globálne problémy životného prostredia. TU Zvolen, 1997.
    9. Časopisy Enviromagazín, Odpady, Životné prostredie a ďalšie domáce i zahraničné perio-diká
    10. Internet

    Nadväznosti
    " Nutné: základy matematiky, fyziky, chémie, biológie a informatiky na úrovni štúdia na gymnáziu, pasívna znalosť aspoň jedného svetového jazyka
    " Odporúčané: aktívne ovládanie základnej environmentálnej terminológie aj v cudzom jazyku, získavanie informácií (internet, rešerš a práca s normami), grafické a špeciálne programy Windows.

    Semestrálne práce
    Forma : Výber jednej z predpísaných tém, príp. inej témy schválenej učiteľom v rozsahu 1 až 3 strán - podklad odovzdať ako kópiu originálu s uvedením prameňa (bibliografické citácie podľa normy).
    Zhrnutie a vlastné spracovanie (hodnotenie témy, príp. preklad z cudzieho jazyka v rozsahu 20 až 3
    0 riadkov) spracovaný a vytlačený na počítači (nie rukopis).
    Termín odovzdania : najneskôr v 10. týždni.

    Hodnotenie: podľa aktivity v priebehu semestra a na základe testu s počítačovou podporou

    Náplň prednášok (dve hodiny obtýždeň)
    1. Základných pojmy. Interdisciplinárny charakter environmentalistiky Globálne problémy ŽP, proces globalizácie, súčasná etapa vývoja
    spoločnosti Základné východiská riešenia environmentálnych problémov
    2. Prírodné zdroje a ich využitie : Slnečné žiarenie, ovzdušie, voda, pôda, nerasty, zdroje energie, flóra, fauna, krajina a kultúrne dedičstvo. Techniky a technológie pre ochranu prírodných zdrojov.
    3. Cykly hmoty. Vznik života na Zemi. Základy biológie a bioLOGických systémov. Biodiver-zita.
    4. Antropogénne znečisťovanie ŽP - chemické, fyzikálne, bioLOGické - kontaminácia vody, pôdy a ovzdušia. Emisie, imisie, limity. Priemyselné technológie, havárie a hodnotenie dopadov techniky - TechnoLOGy Assessment
    5. Energetika - predpoklad TUR, hodnotenie. Monitoring ŽP. Odpady ŽP. Prevencia vzniku odpadov. Kategorizácia a katalóg odpadov. Fyzikálne, chemické a bioLOGické metódy zneškodňovania odpadov.
    6. Právne a spoločenské aspekty ŽP. medzinárodné konferencie (Stockholm, Rio de Janeiro, Kjóto, Johannesburg a iné) - stratégia TUR Environmentálne orientované manažérske sys-témy I. Normy ISO, EMAS - zavádzanie, realizácia v SR. Zhrnutie - opakovanie


    Semináre - cvičenia
    Typ: výpočty, testy, prezentácie, diskusia ..
    Náplň: (dve hodiny obtýždeň)

    Týždne Od - do Náplň
    1 - 2 Úvod do predmetu, zadanie semestrálnej práce, požiadavky
    3 - 4 Príklady na využitie matematických, chemických a fyzikálnych
    zákonov v environmentalistike
    Prezentácie vybraných environmentálnych tém
    Aplikácie environmentálnych poznatkov
    5 - 6
    7 - 8
    9 -10
    11 - 12 Opakovanie, písomný test, príp. s podporou počítača
    13 Zápočty


    Garanti predmetu Vedúci katedry
    Doc. Ing. Viktor Wittlinger, PhD.,
    RNDr. Miroslav Rusko, PhD. Prof. Ing. Karol BaLOG, PhD.


    Trnava september 2006



    Sylaby 1 Off- line => ? ILP-ZE 2006-07.doc

    [86] CV [07] MultiSEARCH   | ZE CVICENIA + Prednášky |   KOD | MTFSKRIP

    Znečistenie vzduchu Životné prostredie zákony
    Luftverschmutzung Gesetze
    Luftverschmutzung Greenhouse
    Air contamination Laws
    Air contamination Laws EPA
    Luftverschmutzung UBA

    Ako sa uvádza na stránke www.ekostranka.host.sk, človek vo svojej histórii realizoval v podstate dva filozofické prístupy k prírode, životnému prostrediu. Sú to:

    Antropocentrizmus - smer podľa ktorého je človek stredom a konečným cieľom svetového diania a vesmíru, je mierou všetkých hodnôt a o ochrane životného prostredia hovorí len z hľadiska významu pre človeka.

    Biocentrizmus - smer, podľa ktorého je na vrchole biotické spoločenstvo, v ktorom má byť rovnováha medzi ľuďmi, živočíchmi, rastlinami a pôdou. Ide o vedomé stotožnenie sa s ostatnými živými organizmami.

    Človek svojou antropogénnou činnosťou vplýva na prírodu v nasledujúcich formách, čím sa jeho životné prostredie znečisťuje:
    Emisie, transmisie, imisie...
    Kyslé dažde
    Ozónová diera
    Prízemný ozón
    Skleníkový efekt
    Znečistenie vôd
    Odpady

    Výber definícií z ekostránky:

    Emisie - úlety zo zdrojov znečisťovania do okolitého prostredia, ako aj nehmotné prejavy zdrojov energie /hluk, žiarenie, teplo.../

    Transmisie - vzájomná chemická reakcia emisií s látkami obsiahnutými vo vzduchu počas transportu do okolitého prostredia

    Imisie - dopad alebo prenikanie znečisťujúcich látok z miesta vzniku na druhé miesto v dôsledku emisií /prach, kyslý dážď.../ => http://www.ekostranka.host.sk/stranky/imisie.html. Napríklad imisný limit ozónu O3, t.j. max. prípustná priemerná 8-hodinová koncentrácia ozónu je 110 µg /m3.

    Prepočet na ppm - ak vieme, že 1 ppm O3 ...... 2 140 µg O3
    tak trojčlenkou sa vyráta, že x ppm je 110 µg O3
    ------------------------------------------------------------------------------------
    x = 110 : 2140 = 0,05 ppm O3 je teda imisný limit.




    Ozónová vrstva: http://www.ekostranka.host.sk/stranky/ozon-freon.html
    Povrchová voda: http://www.ekostranka.host.sk/stranky/povrchova.html

    [87] CV Biochemické procesy   | ZE CVICENIA |   Cvičenia | Anaerobne procesy

    Biochemické procesy za a bez prítomnosti kyslíka

    Biochemické procesy - základom biochemického čistenia vôd je činnosť mikroorganizmov, t.j. musí existovať spoločenstvo mikroorganizmov a to mať k tomu potrebné podmienky na priebeh životných pochodov tohto spoločenstva (vyhovujúce, optimálne fyzikálne a chemické pomery v prostredí) - PH, teplota, nejedovatosť, potravu.

    Potravou . sú bioLOGicky odbúrateľné organické látky (znečistenie, ktoré chceme odstrániť, napr. cukry, tuky, bielkoviny, fenoly). Podľa toho, či je alebo nie je dosť kyslíka prebieha:

    a) aeróbny rozklad organických nečistôt (mineralizácia) - v prítomnosti O2

    * Organické biogénne látky C, H, O, N , S, P sa rozkladajú na => CO2, H2O, NO3-, SO32-, HPO42-,...

    b) anaeróbny (hnilobný) rozklad organických nečistôt - bez prítomnosti O2 vplyvom baktérií
    * Organické biogénne látky C, H, O, N , S, P sa rozkladajú na => CH4, H2O, NH4+/NH3, H2S, PH3,...

    Aeróbne a anaeróbne biochemické procesy sa využívajú na čistenie odpadových vôd.


    Príklad odbúravania amoniakálneho znečistenia:
    * do prírodných vôd prenikajú v zvýšenej miere zlúčeniny dusíka (napr. umelé NPK hnojivá)
    BSK5 amoniakálneho dusíka je 4,57 g O2 / 1 g NH4+, čo je vysoká v porovnaní napr. s fenolmi (1,85 g O2 / 1 g fenolu) => potrebujú na odbúranie veľa kyslíka
    * problémy sú aj dusičnany v pitnej vode, dusitany pri obrábaní a pod.
    * spolu s fosforečnanmi majú podiel na eutrofizácii povrchových vôd
    * bioLOGické odstraňovanie NH4+ spočíva v jeho oxidácii na dusitany až dusičnany (nitrifikácia),

    NH4+ = oxidácia => 2 NH4+ + 5O2 = 2 NO3- + 4 H2O

    resp. ich redukciou na plynný dusík alebo N2O (denitrifikácia)

    NO3- = redukcia => org. látky + NO3- => CO2 + H2O + N2 + N2O

    [88] CV Cvičenia - prepočty ppm a mg/m3 vzduchu   | ZE CVICENIA |   Cvičenia | ZE CVICENIA

    Mol Počet častíc gramy litrov cm3 objem mg /cm3 ppm= 1cm3/ m3 vzduchu
    O3 6,23 x 10(23) 48 22,400 22400 | 1 cm3 48/22,4 = 2,14 2,14
    SO2 6,23 x 10(23) 64 22,400 22400 | 1 cm3 64/22,4 = 2,86 2,86
    CO2 6,23 x 10(23) 44 22,400 22400 | 1 cm3 44/22,4 = 1,96 1,96
    NO2 6,23 x 10(23) 46 22,400 22400 | 1 cm3 46/22,4 = 2,06 2,06
    HCl 6,23 x 10(23) 34,5 22,400 22400 | 1 cm3 35/22,4 = 1,55 1,55

    Poznámka k prepočtu na mg/*cm3 - Avogadrov zákon :
    a) ak napr. 1 mol ozónu váži 3 x 16=48 g = 48000 mg (nájdem v tabuľkách alebo podľa Mendelejevovej tabuľky)
    b) ak 1 mol každého ideálneho plynu zaberá 22,4 litra = 22400 cm3
    c) vyrátam trojčlenkou koľko váži 1 cm3 ozónu v mg, t.j. 48000 /22400 = 2,14=> vzorec M/22,4 (mg)

    [89] CV Dipólový moment   | ZE CVICENIA |   Gažo - opakovanie | Gažo, J. a kol.

    [Základné chemické procesy vo vodách - Opakovanie]
    Gažo, J. a kol., Všeobecná a anorganická chémia. Alfa, Bratislava 1974, 804 s.
    2. Empirické zákony chémie (str. 28-40)

    Zákon stálych zlučovacích pomerov (1799 Proust) * Zákon násobných zlučovacích pomerov (1803 Dalton) * Daltonova atómová teória * Relatívna atómová hmotnosť (atómová váha) *
    Zákon stálych objemových pomerov (1808 J.L.Gay-Lussac) * Avogadrov zákon *
    Molekula * Relatívna molekulová hmotnosť (molekulová váha) * Látkové množstvo *
    Mólová hmotnosť * Avogadrova konštanta * Mólový objem * Stechiometrický vzorec a vzorcová váha * Molekulový vzorec * Chemický ekvivalent

    str. 143 Dipólový moment (u)

    * charakterizuje kvantitatívne polaritu molekuly [jednotka 1 C.m alebo 1 D (Debye) = 1/3 x 10 (-29) C.m]
    * látky sú nepolárne a polárne. Nepolárne molekuly majú ťažisko kladného a záporného náboja v rovnakom bode. Polárne molekuly sú tie, v ktorých sú elektrické náboje rozdelené nesymetricky, takže v jednej časti prevláda kladný náboj a v druhej záporný.
    * dipól - sústava rovnako veľkých nesúhlasných elektrických nábojov v určitej vzdialenosti

    Molekula H2O má dipólový moment u = 1,84 D = 6,13 x 10 (-30) C.m - možno teda predpokladať, že je zalomená (molekulová CO2 napr. nie, t.j. jej u=0 C.m )


    str. 145 van der Waalsove (1873) medzimolekulové sily

    * Tým, že sú molekuly polárne, môžu medzi nimi existovať medzimolekulové príťažlivé sily, ktoré pôsobia medzi elektricky neutrálnymi molekulami vo všetkých skupenstvách.

    a) polárne molekuly sa natočia k sebe tak, aby sa priblížili navzájom k sebe opačne nabitými dipólmi (plus <=> minus)
    b) polárne a nepolárne obdobne, ale najskôr sa v nepolárnej molekule indukuje dipól
    c) nepolárne molekuly - uplatňujú sa disperzné


    str. 135 Oxidačný stupeň
    * pri tzv. oxidačno-redukčných reakciách menia reagujúce prvky svoje oxidačný stupeň - tento sa zjednodušene odvodzje od predstavy iónových väzieb a označuje sa rímskou číslicou, napr. FeCl3 - železo má oxidačný stupeň III (niekto hovorí tiež, že železoje 3-mocné), taktiež že max. oxidačný stueň má prvok podľa skupiny periodickej sústavy, v ktorej sa prvok nachádza, napr. Osmium je v 8-mej, t.j. môže mať oxidačný stupeň max. VIII (napr. OsO4 - oxid osmičelý).

    str. 137 Oxidácia a redukcia
    * prebiehajú vžda súčasne, t.j. jedna látka sa oxiduje a druhá redukuje (počet odovzdaných a prijatých elektrónov sa rovná)

    * N III - 2 e = N V ... oxidácia, odovzdávanie elektrónov, zvyšuje sa oxidačný stupeň

    .... redukcia, priberanie elektrónov, mení sa oxidačný stupeň na nižší:
    * Mn VII + 5 e = Mn II
    * alebo 2H+ + e = H2 O2(g) + 2H2O(l) + 4e- = 4OH-(aq)

    KMnO4 + KNO2 + H2SO4 = MnSO4 + KNO3 + H2O
    * manganistan Mn VII sa redukuje na Mn II a súčasne dusitan N III oxiduje na dusičnan N V

    x 2 Mn VII + 5 e = Mn II => 2 Mn VII + 10 e = 2 Mn II
    x 5 N III - 2 e = N V => 5 N III - 10 e = 5 N V
    ----------------------------------
    2 Mn (VII) + 5 N (III) = 2 Mn (II) + 5 N(V)

    Poznámka: 10 elektrónov sa prijalo a 10 odovzdalo

    Hodnota PH je jedným z najcitlivejších ukazovateľov rovnovážnych stavov v prírodných vodách.
    Veličinu PH definujeme ako záporný dekadický LOGaritmus aktivity vodíkových iónov

    PH = -LOG aH+ čiže aH+ = 10-PH
    Aktivita vodíkových iónov vode je daná vratnou reakciou:

    H2O = H(+) + OH(-)

    Rovnovážna konštanta tejto rovnice je definovaná vzťahom: H2O

    Pretože aktivita čistej vody
    aH2O = 1
    K. aH2O = Kv = aH+. a OH-

    Takto definovaná rovnovážna konštanta Kv sa nazýva iónový súčin vody. Pri 25 0C je hodnota Kv = 1,008.10-14 mol2.l-2, čiže približne 10-14.

    Vo vodnom prostredí sa protón nenachádza voľný, a hoci ho označujeme ako H+, v skutočnosti je prítomný vo forme hydroxóniového (hydroniového) katiónu iónu H3O+ (správnejšie rôzne podoby hydratovaného iónu H+.nH2O).

    [90] CV Látkové množstvo - 1 mól   | ZE CVICENIA |   Gažo - opakovanie | ppm - prepočty

    Látkové množstvo

    Z praktických dôvodov sa zvolila ako jednotka látkového množstva 1 mól. Obecne je to množstvo látky, ktoré obsahuje 6,023 x 1023 častíc, t.j. cca 602 300 000 000 000 000 000 000 molekúl, napr.:

    1 mól O3 obsahuje 6,023 x 1023 molekúl O3
    1 mól O2 obsahuje 6,023 x 1023 molekúl O2
    1 mól CO2 obsahuje 6,023 x 1023 molekúl CO2
    1 mól SO2 obsahuje 6,023 x 1023 molekúl SO2
    1 mól HCl obsahuje 6,023 x 1023 molekúl HCl
    1 mól NO2 obsahuje 6,023 x 1023 molekúl NO2

    Keďže každá molekula má inú hmotnosť, poťet častíc v 1 móle bude rovnaký ale hmotnosť 1 mólu bude rôzna.

    V praxi však nepočítame s ozajstnou hmotnosťou (váhou) molekúl, ale používame molekulovú, resp. atómovú váhu ako číslo, udávajúce koľko krát je molekula látky ťažšia než molekula vodíka (kedysi), resp. presnejšie ako 1/12 hmotnosti atómu uhlíka. Výsledné číslo možno nájsť v Mendelejevovej tabuľke alebo rôznych chemických tabuľkách.

    Tam odčítame napr. že atóm kyslíka O má atómovú hmotnosť / váhu 16, dusíka - 14, síry - 32, Cl - 35.45 a pod.

    Molekula ozónu je zložená z 3 atómov kyslíka, t.j. molekulová hmotnosť / váha ozónu O3 je 3 x 16 = 48. Obdobne:
    - SO2 32 + 2 x 16 = 64
    - HCl 1 + 34,5 = 23,5
    - CO2 12 + 2 x 16 = 44.

    Kým atómová či molekulová váha (hmotnosť) sú bezrozmerné čísla, 1 mól znamená hmotnosť v gramoch, t.j. 1 mól O3 má hmotnosť / váži/ 48 g, 1 mól SO2 32 g alebo 1 mól CO2 44 g.

    Uzáver 1:
    Jeden mól napr. znečisťujúcej plynnej látky obsahuje vždy rovnaký počet častíc (daný Avogadrovou konštantou - ich počet je cca 600 000 000 000 000 000 000 000), ale látky majú rozdielnu váhu (hmotnosť) podľa toho koľko krát sú ťažšie ako atóm vodíka (presnejšie 1/12 atómu C).

    * Je teda rozdiel, keď nám "na nohu" padne napr. guľka s látkovým množstvom 100 mólov (atómová váha = 1,008) vodíka alebo 100 mólov olova (molekulová váha = 201,22 ), ktoré je 200 x ťažšie. V našom prípade teda v jednom prípade 100 gramov a v druhom 100 x 201= 20100 g= 20 kg

    Prepočet medzi objemom a hmotnosťou 1 mólu ideálneho plynu

    Podľa Avogadrovho zákona majú za bežných podmienok rovnaké objemy plynov rovnaký počet molekúl a teda, ak 1 mól akejkoľvek látky má 6,023 x 1023 molekúl, bude mať LOGicky mól každej látky rovnaký objem a ten je približne 22,4 litra = 22,4 dm3= 22 400 ml = 22 400 cm3 (presnejšie 22 412 cm3, resp. 22 412 ml)

    1 mól plynných znečisťujúcich látok vo vzduchu, napr. O3, O2, H2, NO, NO2, SO2, CO2,... má podľa Avogadrovho zákona vždy objem 22,4 litra (dm3) alebo 22 400 cm3 (ml).

    Uzáver 2:
    Ak viem z tabuliek hmotnosť 1 mólu plynnej nečistoty v gramoch a že objem tohto mólu je 22400 cm3, tak si môžem vypočítať, kolľko váži 1 cm3 (1 ml) v gramoch alebo vhodnejšie v miligramoch - mg., napr.

    1 mol O3 váži 3 x 16 = 48 g, t.j.
    48 000 mg má objem 22400 cm3 (ml)
    x mg má objem 1 cm3
    --------------------------------------------
    x = 48000 x 1 / 22400 = 2, 14 mg

    obdobne, ak 1 mol CO2 váži 12 + 2x16= 44 g, tak 1 cm3 váži 44000 / 22400 = 1,96 mg
    obdobne, ak 1 mol SO2 váži 32 + 2x16= 64 g, tak 1 cm3 váži 64000 / 22400 = 2,86 mg
    obdobne, ak 1 mol H2O váži 2 + 16 = 18 g, tak 1 cm3 váži 18000 / 22400 = 0,80 mg
    obdobne, ak 1 mol HCl váži 1 + 35,45 = 36,45 tak 1 cm3 váži 36450 / 22400 = 1,63 mg

    Poznámka - môžeme si urobiť zjednodušené pravidlo, že ak delím hmotnosť 1 mólu plynnej látky v gramoch 22,4 (l) dostanem výslesok koľko váži 1 cm 3 v miligramoch (mg), t.j. koľko je 1 ppm v mg/1 m3 vzduchu - pozri nasledujúci Uzáver 3.


    Uzáver 3:
    Ak niekto zadefinoval, že 1 ppm je častica v jednom milióne, tak práve 1 cm3 nečistoty v 1 m3 vzduchu je jedna častica v milióne, lebo 1 m3 = 1 000 000 cm3. Ak si teda dosadím váhu 1 cm3 v mg, čo som predtým počítal, tak budem mať výsledok, koľko mg/m3 je 1 ppm:


    / 1 ppm O3 = 1 cm3 O3 / m3 vzduchu = 2, 14 mg /m3
    / 1 ppm H20 = 1 cm3 H2O/m3 vzduchu = 0, 80 mg /m3
    / 1 ppm CO2 =1 cm3 CO2/m3 vzduchu = 1,96 mg /m3
    / 1 ppm SO2 = 1 cm3 SO2/m3 vzduchu = 2,86 mg /m3
    / 1 ppm HCl = 1 cm3 HCl /m3 vzduchu = 1,63 mg /m3

    [91] CV Prepočet 1 ppm plynov na mg/m3 vzduchu   | ZE CVICENIA |   Gažo - opakovanie | ppm - prepočty

    Príklady prepočtu 1 ppm ozónu - O3 na mg / m3 vzduchu

    Obvyklé koncentrácie ozónu v stratosfére a troposfére

    * v hornej stratosférevo výške cca 20-25 km je "užitočný ozón", lebo zachytáva škodlivé UV žiarenie zo slnka
    * v prízemnej vrstve - troposfére je "škodlivý" ozón - napadá živé organizmy - je obvykle sprievodnou súčasťou smogu - na jeho vzniku sa podieľajú napr. prchavé organické rozpúšťadlá (VOC) z lakovní, čistenia a odmasťovania, tlačiarní,....



    Približne je 1 ppm ozónu O3 = 2 mg O3/m3 vzduchu = 2 000 ug (mikrogramov) O3/m3 vzduchu

    / ak teda viem, že 1 ppm je asi 2 000 ug O3/m3 vzduchu a konc. O3 v ozónovej vrstve (stratosfére) býva 0.2 -0,3 ppm O3, tak potom prepočet z ppm na mikrogramy na m3 je => 0.2 - 0,3 x 2000 = 400 - 600 ug/m3

    alebo obdobne:

    / ak konc. O3 na vidieku v prízemnej vrstve (troposfére) je 0.02 -0,03 ppm , tak prepočet z ppm na mikrogramy je 0.02 - 0.03 x 2000 = 40 -60 ug O3/ m3

    / z hygienických dôvodov by nemala koncentrácia ozónu prekročiť 100 -120 ug/m3, t.j. 0,05 -0,06 ppm.



    Príklad: Koľko mg / m3 je 1 ppm ozónu?

    Princíp výpočtu:
    a) 1 ppm O3 = 1 cm3 O3 v 1 m3 vzduchu (lebo ppm = part per milion je 1:1 000 000 a 1 cm3 je práve milióntina objemu 1 m3).
    b) 1 ppm O3 preto vypočítam, ak zistím koľko gramov váži 1 cm3.
    c) k tomu využijem fakt, že 1 mól O3 váži 3x16=48 g a mý podľa Avogadrovjo zákona objem 22, 4 litra - to ostatné je len prepočet jenotiek

    48 g ozónu má objem 22, 412 l = 22,412 . 10(3) cm(3) = 22 412 cm(3)

    Príklad 1: trojčlenkou vyrátam, koľko váži 1 cm(3) ozónu
    48 g = 48 .10(3) mg ozónu má objem 22, 412 l = 22,412 . 10(3) cm(3)
    x mg ozónu má objem 1 cm(3)
    _________________________________________________________

    x= 48 . 10(3) mg . 1 cm(3) / 22,412 . 10(3) cm(3) = 48/22,412 mg = 2,14 mg

    Odpoveď: 1 cm(3) O3 - ozónu má hmotnosť 2,14 mg

    Príklad: Koľko mg / m3 je 1 ppm iných plynných - vzduch znečisťujúcich látok

    Poznámka: môžem si odvodiť vzorec, že:
    [ 1 ppm = Mólová hmotnosť plynu / 22,412 = mg plynu / m3]

    / 1 ppm O3 = 3 x 16 / 22,4 = 2, 14 mg /m3 = 2140 ug /m3
    / 1 ppm O2 = 2 x 16 / 22,4 = 1, 43 mg /m3 = 1430 ug /m3
    / 1 ppm NO = 14+16 / 22,4 = 1, 34
    / 1 ppm SO2 = 32+2x16/22,4= 2,93
    / 1 ppm NO2 = 14+2x16/22,4= 2,14

    Poznámka: Mólovú hmotnosť udávam v gramoch, t.j. číslo, ktoré je udané v tabuľkách - chemických alebo v Mendelejevovej tabuľke

    [92] CV Prepočty jednotiek   | ZE CVICENIA |   Cvičenia | ZE CVICENIA

    Heinrich, J. et al. Príklady a úlohy z chemického inžinierstva
    * úloha 1.3, str 22 - prepočítajte súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda z 26,4 Btu / ft.hr.St.F
    [výsledok: lambda = 39 kcal / m.h. st. C]

    Kontrola opačný postup:

    lambda = 39 kcal /m .h St. C

    1 kcal = 4186,8 J

    lambda = 39 x 4186,8 J /m .h St. C

    1 m= 3,28 ft (stôp - 1 stopa = 30,48 cm)

    lambda = 39 x 4186,8 / 3,28 J/ft .h St. C

    1 Btu (British termal unit) = 1054,8 J
    1 hodina = 1 hr (hour)

    lambda = 39 x (4186,8 /1054,8/3,28 Btu/ft .hr St. C

    lambda = 39 x 1,21 = 47,11 Btu/ft .hr St. C

    1 St C = 5/9 St F (Farenheit)

    lambda = 47,11 x 5/9 = 26,2 Btu / ft.hr.St.F

    [93] CV [05] Biochemické procesy   | ZE CVICENIA |   Cvičenia | EMpirické zákony - dipólový moment - medzimolekulové sily

    Biochemické procesy za a bez prítomnosti kyslíka

    Biochemické procesy - základom biochemického čistenia vôd je činnosť mikroorganizmov, t.j. musí existovať spoločenstvo mikroorganizmov a to mať k tomu potrebné podmienky na priebeh životných pochodov tohto spoločenstva (vyhovujúce, optimálne fyzikálne achemické pomery v prostredí) - PH, teplota, nejedovatosť, potravu.

    Potravou . sú bioLOGicky odbúrateľné organické látky (znečistenie, ktoré chceme odstrániť, napr. cukry, tuky, bielkoviny, fenoly) Ide o makromolekuly, resp. veľké organické molekuly, ktoré sa postupne štiepia - odbúravajú na menšiel a postupne až na jednoduché organické alebo anorganické látky. Podľa toho, či je alebo nie je dosť kyslíka prebieha:

    a) aeróbny rozklad organických nečistôt (mineralizácia) - v prítomnosti O2

    * Organické biogénne látky C, H, O, N , S, P sa rozkladajú na => CO2, H2O, NO3-, SO32-, HPO42-,...

    b) anaeróbny (hnilobný) rozklad organických nečistôt - bez prítomnosti O2 vplyvom baktérií
    * Organické biogénne látky C, H, O, N , S, P sa rozkladajú na => CH4, H2O, NH4+/NH3, H2S, PH3,...

    Aeróbne a anaeróbne biochemické procesy sa využívajú na čistenie odpadových vôd.


    Príklad odbúravania amoniakálneho znečistenia:
    * do prírodných vôd prenikajú v zvýšenej miere zlúčeniny dusíka (napr. umelé NPK hnojivá)
    BSK5 amoniakálneho dusíka je 4,57 g O2 / 1 g NH4+, čo je vysoká v porovnaní napr. s fenolmi (1,85 g O2 / 1 g fenolu) => potrebujú na odbúranie veľa kyslíka
    * problémy sú aj dusičnany v pitnej vode, dusitany pri obrábaní a pod.
    * spolu s fosforečnanmi majú podiel na eutrofizácii povrchových vôd
    * bioLOGické odstraňovanie NH4+ spočíva v jeho oxidácii na dusitany až dusičnany (nitrifikácia),

    NH4+ = oxidácia => 2 NH4+ + 5O2 = 2 NO3- + 4 H2O

    resp. ich redukciou na plynný dusík alebo N2O (denitrifikácia)

    NO3- = redukcia => org. látky + NO3- => CO2 + H2O + N2 + N2O

    [94] CV Témy cvičení - 2005-6   | ZE CVICENIA Sylaby |   Metodika | ZE Témy cvičení

    [1] Spôsoby vyjadrovania koncentrácií znečisťujúcich látok v zložkách ŽP.
    [2] Výpočty vyjadrovania koncentrácií znečisťujúcich látok.
    [3] Základné chemické procesy vo vodách.
    [4] Samočistiace pochody vo vodných tokoch. Fyzikálne a chemické procesy.
    [5] BioLOGické a biochemické procesy vo vodách.
    [6] Rozpustnosť plynov vo vodách. Henryho zákon. Kyslíkové pomery v toku. Príklady.
    [7] Výpočet množstva vypúšťaných odpadových vôd. Priemerný denný prietok, max. denný prietok, max. hodinový prietok, min. hodinový prietok.
    [8] Základné ukazovatele znečistenia odpadových vôd.
    [9] Halóny a freóny narúšajúce ozónovú vrstvu. Rozdeleneie, označovanie.
    [10] Výpočty vypúšťania emisií do ovzdušia.
    [11] Agenda 21 a trvalo udržateľný rozvoj.
    [12] Semestrálne práce - rozbor a hodnotenie.
    [13] Zápočtová písomka.

    [95] CV POLYCHROMATICKÉ SVETLO   | ZE CVICENIA + Prednášky |   Cvičenia | ZECv



    Farbton (farba) Wellenlänge (vlnová dlžka) Wellenfrequenz(frekvencia)
    Energie pro Photon (energia fotónov)

    Violett 380 - 420 nm 789 - 714 THz 3,26 - 2,95 eV
    Blau 420 - 490 nm 714 - 612 THz 2,95 - 2,53 eV
    Grün 490 - 575 nm 612 - 522 THz 2,53 - 2,16 eV
    Gelb 575 - 585 nm 522 - 513 THz 2,16 - 2,12 eV
    Orange 585 - 650 nm 513 - 462 THz 2,12 - 1,91 eV
    Rot 650 - 750 nm 462 - 400 THz 1,91 - 1,65 eV

    Die Übergänge zwischen Farben sind fließend, der persönliche Farbeindruck einzeln benennbarer abzählbarer Farben ist subjektiv und durch Sprache, Tradition und Denken bedingt. Die in verschiedenen Sprachen (ursprünglich) vorkommenden Wörter für Farben belegen dies.

    Die einzelnen Farbbereiche enthalten jeweils verschiedene Farbtöne. So ist der Zwischenbereich zwischen Blau und Grün etwa mit Türkis oder Cyan zu bezeichnen. Andere wahrgenommene Farben (beispielsweise Braun) ergeben sich bei Licht, in dem mehrere Wellenlängen vorkommen (additive Farbmischung) oder durch subtraktive Farbmischung aus gefiltertem weißem Licht.

    Elektromagnetische Strahlung jenseits der menschlichen Grenze der Sichtbarkeit mit niedrigerer Wellenlänge als violett wird bis zu einer bestimmten Frequenz als Ultraviolett- oder UV-Strahlung bezeichnet, solche mit größerer Wellenlänge als rot bis zu einer bestimmten Wellenlänge als Infrarotstrahlung. Die Bandbreite des sichtbaren Lichts bei Tieren weicht zum Teil erheblich vom menschlichen Sehen ab.
    Viditeľné žiarenie - polychromatické svetlo (fialová až červená)

    Poznámka: rastliny zachytávajú zo zväzku lúčov hlavne modrú a červenú, t.j. zelenú farbu prepúšťajú a preto sa nám zdajú byť zelené

    [96] CV Technické normy   | ZE CVICENIA + Prednášky |   Cvičenia | ZE Cv

    Znečistenie vody sa posudzuje podľa požiadaviek v technických normách

    Norma STN 75 7221:1999 Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd - popisuje, ktoré parametre vôd sa hodnotia a do akých tried kvality sa delia. Problematiky stanovenia kvality vody sa týka niekoľko desiatok noriem.

    Okrem toho je k dispozícii veľké množstvo vodohodpodárskych noriem, ktoré stanovujú požiadavky na konkrétnu problematiku, pozri napr. prehľad na www.ceit.sk :

    / STN EN 25667-1 (75 7051): Kvalita vody - týka sa odberov vzoriek časť 1 - 18 (18 noriem)
    / STN 75 6505: Zneškodňovanie odpadových vôd z povrchových úprav kovov a plastov (1991)
    / STN 75 6601: Strojno-technoLOGické zariadenia čistiarní odpadových vôd. Všeobecné požiadavky (1990)
    / Chemikálie používané na úpravu vody na pitnú vodu - desiatka noriem, napr. STN EN 896 (75 8160),....
    / STN EN 14486 (75 7850): Kvalita vody. Detekcia ľudských enterovírusov plakovou skúškou v jednej vrstve (1.2006)
    / STN 75 3415: Ochrana vody pred ropnými látkami. Objekty na manipuláciu s ropnými látkami a ich skladovanie (1992)
    / STN 75 3418: Ochrana povrchových a podzemných vôd pred znečistením pri doprave ropy a ropných látok cestnými vozidlami (1987)
    / STN EN 12255-1 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 1: Základné požiadavky na realizáciu (09.2003)
    / STN EN 12255-3 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 3: Predčistenie (09.2003)
    / STN EN 12255-4 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 4: Primárne usadzovanie (09.2003)
    / STN EN 12255-5 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 5: Čistenie odpadových vôd v lagúnach (09.2001)
    / STN EN 12255-6 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 6: Aktivačné procesy (09.2003)
    / STN EN 12255-7 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 7: BioLOGické reaktory s nárastovou biomasou (09.2003)
    / STN EN 12255-8 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 8: Spracovanie a uskladnenie kalu (09.2003)
    / STN EN 12255-9 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 9: Kontrola zápachu a vetranie (09.2003)
    / STN EN 12255-10 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 10: Technickobezpečno/ STNé zásady stavieb (09.2003)
    / STN EN 12255-11 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 11: Všeobecné údaje (09.2003)
    / STN EN 12255-12 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 12: Riadenie a automatizácia. (04.2004)
    / STN EN 12255-13 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 13: Chemické čistenie. Čistenie odpadových vôd zrážaním/vločkovaním (04.2005)
    / STN EN 12255-14 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 14: Dezinfekcia (10.2005)
    / STN EN 12255-15 (75 6410): Čistiarne odpadových vôd. Časť 15: Meranie štandardnej oxygenačnej kapacity v čistej vode v aktivačných nádržiach (01.2005)
    / STN EN ISO 8467 (75 7367): Kvalita vody. Stanovenie chemickej spotreby kyslíka manganistanom (10.2000)
    / STN ISO 6060 (75 7368): Kvalita vody. Stanovenie chemickej spotreby kyslíka (07.2000)
    / STN EN 1899-1 (75 7369): Kvalita vody. Stanovenie biochemickej spotreby kyslíka po n dňoch (BSKn). Časť 1: Zrieďovacia a očkovacia metóda s prídavkom alyltiomočoviny (11.2001)
    / STN EN 1899-2 (75 7369): Kvalita vody. Stanovenie biochemickej spotreby kyslíka po n dňoch (BSKn). Časť 2: Metóda pre neriedené vzorky (11.2001)
    / STN ISO 15705 (75 7370): Kvalita vody. Stanovenie chemickej spotreby kyslíka (CHSK). Skúmavková metóda pre malé objemy vzoriek (09.2005)
    / STN ISO 10523 (75 7371): Kvalita vody. Stanovenie PH (08.2005)
    / STN EN 13137 (83 8261): Charakterizácia odpadov. Stanovenie celkového organického uhlíka (TOC)v odpadoch, kaloch a sedimentoch (01.2003)
    / STN EN 14345 (83 8262): Charakterizácia odpadov. Stanovenie obsahu uhľovodíkov gravimetricky (03.2005)
    / STN EN 14039 (83 8263): Charakterizácia odpadov. Stanovenie obsahu uhľovodíkov v rozmedzí od C10 do C40 plynovou chromatografiou (03.2005)




    [97] CV Vysvetlenie rozpúšťania, disociácie iónových až organických látok   | ZE CVICENIA + Prednášky |   Cvičenia | ZE Cv

    Rozpúštanie a hydrolýza - tenzidy, živé organizmy

    NaCl, NaOH, HCl - vo vode disociujú úplne, t.j. rozpustia sa úplne a vo vode sú ako ióny Na+, Cl-, H+, OH-.
    CH3COOH, NH4OH a iné látky disociujú len čiastočne, t.j. nerozpustia sa úplne. Majú pritom určitú koncentráciu [H+] = [H3O+] v móloch na liter a z nej sa vypočíta PH silných kyselín podľa definície
    PH= -LOG [H+].
    Napr. ak je koncentrácia 0,001 mol/l = 10(-3 ), vtedy PH=3.

    Obdobne sa počíta pOH. Z nameranej hodnoty iónového súčinu vody 10(-14) = [H+] x [OH-] vyplýva, že:
    PH + pOH = 14 , v neutrálnom stave [H+] = [OH-]=10(-7), t.j. PH=pOH=7



    Na rozdiel od NaCl (chlorid sodný), ktorý je soľou silnej kyseliny a zásady a ani Na+ ani Cl- nereagujú s vodou, zmiešané soli hydrolyzujú. Napr. NH4Cl (chlorid amónny), CH3COONa (octan sodný) - vo vode sa pri rozpúšťaní "úplne rozpustia" Cl- a Na+. Ióny NH4+ a CH3COO- sa ale nerozpustia úplne a sú v rovnováhe s H2O = H+ + OH-.
    Treba si predstaviť, že NH4+ akoby zoberie k sebe OH- ióny (NH4OH = hydroxid amónny), čím ale časť iónov H+ zostane voľná, t.j. roztok reaguje potom kyslo. Obdobne CH3COO- si zoberú k sebe H+ (CH3COOH) a v roztoku zostanú voľné ióny OH-, takže reaguje zásadito.

    Hovoríme o hydrolýze - NH4Cl ako soľ silnej kyseliny a slabej zásady reaguje teda ako kyselina - kyslo a obdobne CH3COONa ako soľ slabej kyseliny a silnej zásady reaguje ako zásada - zásadito. Preto sa PH takýchto zlúčenín alebo slabých kyselín nevypočíta jednoducho ako v prípade silných kyselín a zásad, ale trochu sa od toho líši (pri výpočte sa uvažuje príslušná disociačná konštanta).

    Napr. FeCl3 (chlorid železitý) - má vlastnosti silnej kyseliny (rozpustí napr železný kliniec a pod.), využíva sa to napr. pri likvidácii odpadových vôd v strojársrve.


    Organické látky, ktoré nie sú polárne sa vo vode nerozpúšťajú alebo len veľmi ťažko, napr. trichlóretylén, perchlóretylén, n-alkány / parafíny, izoparafíny / (napr. benzíny) a najmä molekuly s dlhším alkylovým reťazcom.

    Tenzidy, starší názov saponáty - obsahujú uhlíkatý reťazec obvykle so 14-20 uhlíkmi (hydrofóbna časť) a krátku skupinu, napr. sulfátovú, sulfonanovú (alebo obsahujú etylénoxidovú jednotku). Ak je napr. vo vode olej, mastnota, špina, ktorá sa nerozpúšťa, tak sa tenzidy vo vode sa natáčajú tak, že obkolesia mastnotu hydrofóbnou časťou a natočia sa k nej hydrofilnou. Tým sa dosiahne, že síce nerozpustia olej ale ho zemulgujú, t.j. vytvoria jeho disperziu vo vode. Podľa toho, aká je chemická štruktúra a zloženie tenzidu fungujú ako zmáčadlá, emulgátory, solubilizátory (udržujú špinu v roztoku), čo sa využíva pri praní textilu, čistení a odmasťovaní kovov, ako aj pri iných prismyselných aplikáciách.


    V živých organizmoch sa vyskytujú taktiež dlhé organické molekuly, z ktorých krátka časť molekuly je hydrofilná ("miluje vodu") a časť hydrofóbna (dlhá časť molekuly). Tieto múžu vytvárať bioLOGické membrány tak, že sa natočia napr. fosfolipidy vpriestore, že vytvoria akoby "koberec":

    ********* <= hydrofilná časť
    |||||||||||||||||||||||
    |||||||||||||||||||||||
    ********* <= hydrofilná časť

    V živých organizmoch dlhé molekuly nie sú polárne, ale obsahujú malé zlomkové náboje plus a mínus a to sú potom reakčné centrá pre priebeh rôznych biochemických procesov. Napr. tieto miesta môžu byť napadané inými chemikáliami, môže tam dochádzať k oxidácii - môžu vznikať radikály (starnutie). Iné látky, ako sú vitamíny, antioxidanty, antibiotiká pôsobia zase opačne.

    [98] CV [07] Ovzdušie č. 409/2003 VOC - vyhláška (Rozpúšťadlová smernica)   | ZE CVICENIA + Prednášky |   mtfskrip | KOD2

    Rozpúšťadlová VOC/SED/ - smernica na portáli EU viacjazyčne => [Kliknite]
    alebo po slovensky
    [Slovensky]

    Smernica sa zaviedla do národnej legislatívy Zákonom č. 409/2003, doplňujúci Zákon o ovzduší (text možno stiahnuť na www.zbierka.sk - )

    409 V Y H L Á Š K A Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
    z 19. septembra 2003, ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky
    prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 41 ods.1 písm. a) a j) zákona č. 478/ 2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) ustanovuje:
    § 1
    Táto vyhláška ustanovuje emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania
    zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá s cieľom znížiť priame a nepriame účinky
    emisií prchavých organických zlúčenín na ovzdušie.
    § 2
    Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

    a) zariadením stacionárna technická jednotka, v ktorej sa vykonáva jedna alebo viac činností, ktoré sú uvedené v prílohe č.1 a sú prevádzkované s ročnou spotrebou rozpúšťadiel vyššou, ako je prahová hodnota uvedená v prílohe č. 2 a všetky ostatné priamopridružené činnosti, ktoré technicky súvisia
    s činnosťami vykonávanými na určenom mieste a ktoré môžu mať vplyv na emisie,

    b) jestvujúcim zariadením zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky alebo pre ktoré sa začalo konanie
    o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. marca 2001 a ktoré bolo uvedené do prevádzky do 31. marca 2002,
    c) novým zariadením zariadenie, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby od
    1. apríla 2001 alebo pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do 31. marca 2001, ale ktoré sa uviedlo do prevádzky od 1. apríla 2002,

    d) podstatnou zmenou
    1. pre zariadenia s ročnou spotrebou rozpúšťadiel menšou ako 10 ton je zvýšenie menovitej kapacity alebo výkonu, ktoré spôsobí zvýšenie emisií prchavých organických zlúčenín o viac ako 25 %,
    2. pre ostatné zariadenia je zvýšenie menovitej kapacity alebo výkonu, ktoré spôsobí zvýšenie emisií prchavých organických zlúčenín o viac ako 10 %,
    3. každá ďalšia zmena, ktorá môže mať významný negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva alebo na životné prostredie,

    e) emisiou vypúšťanie prchavých organických zlúčenín zo zariadenia do životného prostredia,

    f) fugitívnymi emisiami akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín, okrem emisií v odpadových plynoch, vypúšťaných do ovzdušia, pôdy a vody a rozpúšťadlá, ktoré obsahujú výrobky, ak v prílohe č. 2 nie je ustanovené inak; patria sem nezachytené emisie, ktoré sa dostanú do vonkajšieho prostredia cez okná, dvere, vetracie a iné podobné otvory,

    g) odpadovými plynmi plyny, ktoré obsahujú prchavé organické zlúčeniny alebo iné znečisťujúce látky vypúšťané do ovzdušia komínom alebo výduchom a zo zariadenia na obmedzovanie emisií; objemové prietoky sa vyjadrujú v m3.h-1 za štandardných stavových podmienok, h) celkovými emisiami súčet fugitívnych emisií a emisií v odpadových plynoch,

    i) emisným limitom hmotnosť prchavých organických zlúčenín vyjadrená vo vzťahu k špecifickým podmienkam, najmä ku koncentrácii, percentuálnemu podielu alebo hmotnosti emisií za štandardných stavových podmienok, ktorá nesmie byť prekročená počas jedného alebo viacerých období,

    j) látkou akýkoľvek chemický prvok alebo jeho zlúčeniny v stave, v akom sa vyskytujú v prírode alebo vyrobené v priemysle v tuhom, tekutom alebo plynnom skupenstve,

    k) prípravkom zmes alebo roztok, ktorý pozostáva z dvoch látok alebo viacerých látok,

    l) organickou zlúčeninou akákoľvek zlúčenina, ktorá obsahuje v molekule najmenej jeden atóm uhlíka a jeden atóm alebo viac atómov vodíka, haLOGénov, kyslíka, síry, fosforu, kremíka alebo dusíka okrem oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrogénuhličitanov,

    m) prchavou organickou zlúčeninou akákoľvek organická zlúčenina, ktorá má pri teplote 293,15 K tlak pár 0,01 kPa a viac, alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia; za prchavú organickú zlúčeninu sa považujú aj frakcie kreozotu, ktoré prevyšujú túto hodnotu tlaku pár pri teplote 293,15 K,

    n) organickým rozpúšťadlom akákoľvek prchavá organická zlúčenina, ktorá samostatne alebo v kombinácii s inými činidlami bez jej chemickej zmeny rozpúšťa suroviny, výrobky alebo odpadové látky alebo sa používa ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok, ako rozpúšťadlo, disperzné médium, prostriedok na úpravu viskozity alebo na úpravu povrchového napätia, zmäkčovadlo alebo ako konzervačný prostriedok,

    o) haLOGénovaným organickým rozpúšťadlom organické rozpúšťadlo, ktorého molekula obsahuje minimálne jeden atóm brómu, chlóru, fluóru alebo jódu,

    p) náterovou látkou akýkoľvek prípravok vrátane všetkých organických rozpúšťadiel alebo prípravkov, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich použitie, ktorý sa používa na vytvorenie dekoratívneho, ochranného alebo iného funkčného efektu na povrchu,

    q) lepidlom akýkoľvek prípravok vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a prípravkov, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich použitie, ktorý sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku,

    r) tlačiarenskou farbou akýkoľvek prípravok vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a prípravkov,
    ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich použitie, ktorý sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na daný povrch,

    s) lakom priesvitná náterová látka,

    t) spotrebou celkový vstup organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo za iné 12-mesačné obdobie, znížený o všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú regenerované na účely opätovného využitia,

    u) vstupom množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v prípravkoch, ktoré sa použijú pri danej
    činnosti vrátane rozpúšťadiel recyklovaných vnútri alebo mimo zariadenia a ktoré sa započítavajú vždy, keď sú použité pri vykonávaní danej činnosti,

    v) opätovným použitím organických rozpúšťadiel použitie regenerovaných organických rozpúšťadiel zo
    zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné použitie vrátane ich použitia ako paliva, okrem ich definitívneho zneškodnenia ako odpadu,

    w) prahovou hodnotou spotreby rozpúšťadla projektovaná spotreba, podľa ktorej sa zaraďujú zariadenia a činnosti do skupín, pre ktoré sú určené emisné limity,

    x) hmotnostným tokom množstvo uvoľnených prchavých organických zlúčenín v jednotkách hmotnosti za hodinu,

    y) menovitou kapacitou maximálna hmotnosť organických rozpúšťadiel, ktoré vstupujú do zariadenia v priemere za jeden deň, ak je zariadenie prevádzkované za podmienok normálnej prevádzky pri plánovanom výkone,

    z) bežnou prevádzkou celý čas prevádzky zariadenia alebo činnosti okrem nábehu a odstavovania prevádzky a údržby zariadenia, aa) štandardnými stavovými podmienkami teplota 273,15 K a tlak 101,3 kPa,
    bb) riadenými podmienkami prevádzkové podmienky, pri ktorých sa uvoľnené prchavé organické zlúčeniny odvádzajú núteným ťahom do komína alebo výduchu, alebo do zariadenia na obmedzovanie emisií a keď nedochádza k fugitívnym emisiám,
    cc) priemerom za 24 hodín aritmetický priemer všetkých platných odčítaní získaných za 24-hodinové obdobie normálnej prevádzky,
    dd) nábehom a odstavovaním prevádzky úkony, ktorými sa činnosti, zariadenia alebo nádrže uvádzajú do prevádzky alebo do stavu nečinnosti; pravidelne oscilujúce fázy sa nepovažujú za nábeh a odstavovanie.
    § 3
    Látky a prípravky sa na účely tejto vyhlášky v závislosti od obsahu prchavých organických zlúčenín členia na
    a) látky, ktoré sú klasifikované podľa osobitného predpisu1) ako karcinogény, mutagény alebo ako látky poškodzujúce reprodukciu niektorou z R viet R45, R46, R49, R60 a R61,
    b) haLOGénované organické zlúčeniny, ktoré sú klasifikované podľa osobitného predpisu1) R vetou R40,
    c) organické zlúčeniny, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b).

    § 4 (1) Nové zariadenie musí spĺňať
    a) emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny v odpadových plynoch a emisné limity pre fugitívne emisie alebo emisné limity pre celkové emisie podľa prahových hodnôt spotreby rozpúšťadiel a všeobecné podmienky prevádzkovania, alebo
    b) požiadavky redukčného plánu.
    (2) Prahové hodnoty spotreby rozpúšťadiel, všeobecné podmienky prevádzkovania zariadenia a emisné limity prchavých organických zlúčenín sú uvedené v prílohe č. 2.
    (3) Požiadavky redukčného plánu sú uvedené v prílohe č. 3.
    (4) Uplatňovanie všeobecných emisných limitov2) pre iné ako prchavé organické zlúčeniny nie je touto vyhláškou
    dotknuté.
    (5) Pre zariadenia, ktoré vypúšťajú do ovzdušia fugitívne emisie, platia emisné limity pre fugitívne emisie podľa prílohy č. 2; ak pri danom zariadení bola použitá najlepšia dostupná technika a ak sa preukáže, že emisné limity pre fugitívne emisie nemožno z hľadiska technických a ekonomických možností dosiahnuť, možno .....

    Rozpúšťadlová bilancia a redukčný plán - spôsob výpočtu je v prílohách na konci smernice, resp. Zákona č. 409/2003

    [99] CV [07] Príklad Herčík - výpočet emisií   | ZE CVICENIA |   Cvičenia Príklad | Ppríklad (Herčík) Porovnanie emisií zo spálenia čiernouhoľného kalu a zemného plynu

    Príklad na porovnanie vzniku emisií z uhoľného kalu a zemného plynu (po plynofikácii)

    Výhrevnosť na jednotku paliva:
    --- Čiernouhoľný kal - 14,6 MJ/kg
    --- Zemný plyn - 33,6 MJ/m3

    Príklad : Rodinný dom o pôdoryse 100 m2 s ročnou spotrebou tepla 121 GJ sa vykuruje čiernouhoľným kalom. Účinnosť kotla je 75%. Kal obsahuje 40% popolovín (Ap) a 0,65% síry (Sp). Vypočítajte o koľko sa zníži ročná emisia ZL (znečisťujúcich látok).

    1. Výpočet ročnej spotreby uhlia a zemného plynu.
    Čiernouhoľný kal
    / 121 GJ = 121 000 MJ je spotreba tepla v dome za rok
    / ak 1 kg kalu má výhrevnosť 14,6 MJ, tak ročná spotreba uhlia bude
    121 000 : 14,6 = 8 287,6 kg pri 100%-nej účinnosti kotla, resp.
    8 287,6 x (100/75)=11 050 kg pri 75 %-nej účinnosti kotla (11, 05 ton)

    Zemný plyn
    / ak 1 m3 zemného plynu má výhrevnosť 33,6 MJ, tak ročná spotreba zemného plynu v dome za rok je
    121 000 : 33,6 = 3 601 m3 pri 100 % - nej účinnosti kotla, t.j
    3 601 x (100/90) = 4000 m3 pri 90 % - nej účinnosti kotla
    --------------------------------------------------------------------------------
    2. Porovnanie množstva emisií, ktoré vzniknú z 11, 05 ton čiernouhoľného prachu alebo 4000 m3 zemného plynu.


    Tabuľka (Herčík, str. 62): Množstvo emisií vznikajúcich z jednotkového množstva paliva

    Palivo - kg emisií

    Tuhé látky SO2 NOx
    CO VOC
    Čiernouhoľný kal - kg z 1 tony paliva

    1 x Ap 19 x Sp1,5
    45 8,9
    Zemný plyn - milión m3spáleného
    plynu

    20 9,61600
    32064


    2.1 Výpočet ročného množstva emisií pri spaľovaní čiernouhoľného kalu
    (v tabuľke je množstvo vznikajúce spálením 1 tony - prepočíta sa na ročnú spotrebu 11,05 ton)

    TZL = 11,05 ton x 1 kg/tonu x 40= 442 kg
    SO2 = 11,05 x 19 x 0,65 = 136,5 kg
    NOx = 11,05 x 1,5 = 16,58 kg
    CO = 11,05 x 45 = 497,25 kg
    VOC = 11,05 x 8,9 = 98,34 kg
    ------------------------------------------
    Spolu vznikne 1 190 kg , t.j. asi 10 % z celkového množstva 11,05 ton uhoľného kalu.

    2.2 Výpočet ročného množstva emisií pri spaľovaní zemného plynu
    (v tabuľke je množstvo vznikajúce spálením 1 tony - prepočíta sa na ročnú spotrebu 4000 m3 = 0,004 mil. m3)
    11,05

    TZL = 0,004 x 20 = 0,08 kg
    SO2 = 0,004 x 9,6 = 0,04 kg
    NOx = 0,004 x 1 600 = 6,40 kg
    CO = 0,004 x 320 = 1,28 kg
    VOC = 0,004 x 64 = 0,26 kg
    ------------------------------------------
    Spolu vznikne 8, 06 kg emisií, t.j. ca 125 x menej ako pri spaľovaní kalu.

    [100] CV [??] IPPC - zákon o IPKZ 245/2003 + Vyhláška 391/2003   | ZE CVICENIA + Prednášky |   mtfskrip | KOD2

    Príloha č. 2 k zákonu č. 245/2003 Z. z. "Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov"

    ZOZNAM ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA URČUJÚ EMISNÉ LIMITY, AK SÚ ICH EMISIE VÝZNAMNÉ A.

    OVZDUŠIE

    1. oxid siričitý a ostatné zlúčeniny síry
    2. oxidy dusíka a ostatné zlúčeniny dusíka
    3. oxid uhoľnatý
    4. prchavé organické zlúčeniny
    5. kovy a ich zlúčeniny
    6. prach
    7. azbest (suspendované častice, vlákna)
    8. chlór a jeho zlúčeniny
    9. fluór a jeho zlúčeniny
    10. arzén a jeho zlúčeniny
    11. kyanidy
    12. látky a prípravky, pri ktorých bolo dokázané, že pri prenose vzduchom majú karcinogénne alebo mutagénne účinky alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu
    13. polychlórované dibenzodioxíny a polychlórované dibenzofurány

    B. VODA

    1. organické zlúčeniny haLOGénov a látky, ktoré môžu vo vodnom prostredí takéto zlúčeniny vytvárať
    2. organické zlúčeniny fosforu
    3. organické zlúčeniny cínu
    4. látky a prípravky, pri ktorých bolo dokázané, že vo vodnom prostredí alebo pri prenose vodným prostredím majú
    karcinogénne alebo mutagénne účinky alebo vlastnosti, ktoré môžu ovplyvniť reprodukciu
    5. perzistentné uhľovodíky a perzistentné a bioakumulovateľné toxické organické látky
    6. kyanidy
    7. kovy a ich zlúčeniny
    8. arzén a jeho zlúčeniny
    9. biocídy a výrobky na ochranu rastlín
    10. rozptýlené materiály (t. j. materiály v suspenzii)
    11. látky prispievajúce k eutrofizácii (hlavne dusičnany a fosforečnany)
    12. látky s nepriaznivým vplyvom na kyslíkovú bilanciu [a možno ich merať pomocou BSK (bioLOGická spotreba kyslíka),
    CHSK (chemická spotreba kyslíka) atď.].

    [101] STUDY Das minimale Genom für die Photosynthese   | ZENV BIO |   mtfskrip | Genom des kleinsten und häufigsten photosynthetisierenden Organismus sequenziert

    [Cyanobaktérie - najmenšie mikroorganizmy, 1-bunkové a jedny z najčastejšie sa vyskytujúcich - " Mikroriasy, fytoplanktón" - 2/3 tvorby kyslíka pri fotosyntéze v moriach] 13.08.2003 - (idw) Humboldt-Universität zu Berlin

    Genom des kleinsten und häufigsten photosynthetisierenden Organismus sequenziert

    Das Genom von gleich vier marinen Cyanobakterien, das sind die häufigsten Photosynthese-betreibenden Organismen auf der Erde, wird in einer Serie von Publikationen in den online-Ausgaben der Fachmagazine Nature und Proceedings of the National Academy ofSciences USA (PNAS) in dieser Woche vorgestellt.

    Genetische Untersuchungen zeigen, wie exzellent sich diese Organismen, Prochlorococcus und Synechococcus, an ihre Umwelt angepasst haben. Diese winzigen Organismen, die auch als "Mikroalgen" oder "Picophytoplankton" bekannt sind, bilden die Basis der globalen Nahrungskette im Ozean. Unter Ausnutzung der Energie des Sonnenlichtes tragen sie bis zu zwei Drittel zur bioLOGischen CO2-Fixierung und Bildung von Sauerstoff in den Weltmeeren bei.

    Das Wissen über die Gesamtheit ihrer Gene (das "Genom") hilft folglich, die bioLOGische Seite des globalen Kohlenstoffhaushaltes und der Wege des Treibhausgases Kohlendioxid (CO2) besser zu verstehen.

    Im Ozean steht nahe der Wasseroberfläche das zur Photosynthese benötigte Sonnenlicht im Überfluss zur Verfügung, welches mit zunehmender Tiefe jedoch sehr schnell abnimmt. Das einzellige marine Cyanobakterium Prochlorococcus marinus hat zwei physioLOGisch unterschiedliche Formen hervorgebracht, die optimal entweder an das Leben in den sonnendurchfluteten, aber extrem nährstoffarmen Wasserschichten nahe der Wasseroberfläche angepasst sind oder an die Bedingungen in größeren Wassertiefen mit einem Mangelan Licht, aber mehr zur Verfügung stehenden Nährstoffen.

    Diese Arbeiten sind das Ergebnis einer weltweiten Forschungskooperation auf der Suche nach dem kleinsten Genom für die Photosynthese. Bereits 1999 hatte das Team um Dr. Wolfgang Hess von der Humboldt-Universität zu Berlin publiziert, dass die jetzt sequenzierte Schwachlicht-adaptierte Form von Prochlorococcus marinus mit vermutlich nur 1,8 Millionen Basenpaaren, den Bausteinen der DNS, einen guten Kandidaten dafür darstellt. Die jetzt vorgestellten Arbeiten sind unter wesentlicher Beteiligung dieser Arbeitsgruppe von der Humboldt-Universität zu Berlin am Massachsetts Institute of TechnoLOGy und Joint Genome Institute in den USA, bzw. am Genoscope und CNRS in Frankreich durchgeführt worden.
    Tatsächlich zeigen die nun mit großem Aufwand durchgeführten Untersuchungen, dass Prochlorococcus marinus ein sehr kleines und kompakt gebautes Genom besitzt. Wie in einem begleitenden Kommentar in PNAS festgestellt wird, handelt es sich dabei um das vermutlich minimale für die Photosynthese erforderliche Genom. Geringe Zellgröße und -volumen limitieren die Genomgröße dieser Organismen. Sehr klein zu sein kann jedoch seine Vorteile haben. Je höher das Verhältnis von Zelloberfläche zu Zellvolumen ist, desto einfacher ist es, ausreichend Nährstoffe durch die Zellmembran zu bekommen - unter den nährstoffarmen Bedingungen im Ozean ein unschätzbarer Vorteil.

    Der Vergleich der drei Prochlorococcus-Isolate zeigt zum ersten Mal, dass das Genom nichts Statisches, sondern in der Lage ist, sich in einem dynamischen Prozess zu verändern, um optimal an die Myriaden unterschiedlicher Selektionsdrücke angepasst zu sein.

    [102] STUDY Kenneth C. Hutchin. Ako si nezabiť muža, ženu, deti a seba samého   | ZE CVICENIA + Prednášky |   mtfskrip | KOD2

    Zo života praktického lekára - spracované z knihy od str. 204

    [Bunky]

    Ľudské telo = skladá sa z cca. 30 mld. buniek. Rozmery 1 um až 300 um (0,001 - 0,300) mm.
    Telové bunky obsahujú - protoplazmu (polotekutú látku) = cca 75 % vody, C, H, O, N, S, P, Ca, Na, Cl, K, Fe, Mg, Mn, Co a iné prvky.

    [Tkanivá ]
    Bunky sú pospájané do väčších útvarov tkanív, napr. koža, ktoré majú svoje funkcie, t.j. plniť osobité úlohy - svalové bunky sa zmršťujú, ... Osobitou formu svalu je srdcový sval (rytmicky sa zmršťuje a uvoľňuje celý život!).

    Nervová sústava riadi činnosť svalov a skladá sa z vysokovivinutých buniek, schopných vysielať elektrické podnety.

    Výživa, ktorú telo dodáva bunkám je rozpustená v tekutine, tzv. miazge. Miazga prestupuje do buniek z krvi kolujúcej v cievach. Medzi bunkami a miazgou prebieha neustále výmena látok. Napr. z pľúc prináša krv kyslík a dodáva bunkám cez miazgu kyslík. Glukózu (krvný cukor) spaľujú kyslíkom bunky na odpadovú splodinu CO2, ktorý miazga odnáša zase do pľúc. Glukóza je teda potrebná ako palivo, dodávajúce telu teplo a energiu.

    Príklad: výživa aminokyselinami (z bielkovín) - surovina pre obnovu starších a výstavbu novších buniek.

    [Zložky potravy - základom sú organické látky => BIELKOVINY, SACHARIDY /glycidy/, TUKY]

    Telo potrebuje "ústredné kúrenie", ktoré ho vyhreje na 36,5 St.C. Tuky, sacharidy (glukóza) dodávajú telu palivo na tvorbu energie a tepla.

    BIELKOVINY - produkujú ich len rastliny a živočíchy - živočíšne (mäso, vajcia, syr, mlieko,..), rastlinné (zelenina, strukoviny, obilie, zemiaky). Živočíšne obsahujú všetky aminokyseliny potrebné pre zdravie (na rozdiel od rastlinných).

    SACHARIDY (glycidy) - zdroje glukózy (obilniny, ovocie, zemiaky, mlieko). Nadbytok si telo ukladá ako tukový plášť, lebo ich nevie meniť na aminokyseliny, t.j. na výstavbu buniek a tkanív.

    TUKY - dodávajú telu palivo na tvorbu energie a tepla. Nedajú sa premeniť ani na bielkoviny, ani na sacharidy. Sú živočíšneho (mäso, maslo, ryby,..) alebo rastlinného (orechy, jadrá) pôvodu.

    MINERÁLNE SOLI a CHEMICKÉ PRVKY - celkom asi 40, od bežnej koncentrácie až po stopové.

    V každom ml3 krvi je niekoľko 4,5-5 miliónov červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík, vďaka hemoglobínu, látke obsahujúcej železo. krvinky sa tvoria v červenej kostnej dreni, aj vďaka vitamínu B12 a kyseline listovej.

    VITAMÍNY - ďalšie prídavné živiny dôležité pre zdravý rast - zdrojmi sú rastliny a morské riasy. Zabraňujú vzniku chorôb (choroby ale neliečia), napr. opri nezdravých dietách môžu vzniknúť poruchy z nedostatku vitamínov. V súčasnosti asi 14 vitamínov, ktoré sa rozpúšťajú v tukoch alebo vo vode (ich nedostatok sa prejaví rýchlejšie).

    Napr. nedostatok vitamínu A => neschopnosť vidieť v tme, suchá pokožka (alebo pri chybnom strebávaní), problémy so zubnou sklovinou. Vitamín A chráni pred infekčnými chorobami, udržuje sliznicu vnútorných orgánov (prieduška, pľúca, močové ústroje, rodidlá). Prebytok neprekáža.

    Obdobne je dôležitá skupina vitamínov B /B1-tiamín, B2-riboflavín, B6-pyridoxín, B12, kyselina listová, biotín/ (kožné choroby, kútiky,..), PP (amid kyseliny nikotínovej, je napr. v droždí - pálenie nôh), resp. vitamín C (krvácanie, slabosť, infekcie, anémia, zlé hojenie), vitamín D, vitamín P (sinky na pokožke aj bez úrazu).

    Poznámka: vitamín A, D si môže telo vytvárať samo.

    [103] STUDY ENVBIO Anaerobná glykolýza   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    Krebsův cyklus

    Citrátový cyklus, neboli Krebsův cyklus, popřípadě cyklus trikarboxylových kyselin je sled 9 reakcí katalyzovaných 7 enzymy, jimiž se aerobně odbourává Ac-CoA na CO2, tj. nastává v něm konečný rozklad živin na CO2, H2O aenergii.

    Krebsův cyklus je možno sumárně zapsat reakcí 12-1: http://mujweb.atlas.cz/Veda/mitochondrie/12/12.htm

    Jak je z reakce 12-1 patrné, k průběhu citrátového cyklu není potřeba přidávat žádný kyslík. Cyklem vzniká jedna makroergní vazba v GTP. Uvolněné elektrony jsou navázány na NAD a FAD za vzniku jejich redukovaných forem, NADH a FADH2.

    Všeobecné informace o Krebsově cyklu

    Byl popsán Sirem Hansem Adolfem Krebsem roku 1937. Probíhá v mitochondriálním matrix eukaryont, nebo na plazmatické membráně prokaryont. Zahrnuje celkem devět dílčích reakcí, při nichž probíhají dehydrogenace, dehydratace, hydratace a dekarboxylace. Limitující sloučeninou cyklu je koenzym A.
    Používá NAD a FAD jako akceptory elektronů. Krebsův cyklus produkuje z 1Ac-CoA celkem 3NADH, 1FADH2, 1GTP, 3H+ a 2CO2. Konverze pyruvátu vytváří 1NADH a 1CO2. Nevyžaduje kyslík, ale je přímo spojen s elektronovým transportním řetězcem, kde se kyslík používá jako konečný elektronový akceptor, který se spojuje s H+ a vytváří tak H2O. Krebsovým cyklem a následným dýchacím řetězcem se produkuje cca. 98% v organismu využitelné energie.

    [104] STUDY ENVBIO SKRATKY   | ZENV BIO |   KOD | KOD2


    Adenín (ako súčasť Pyrimidin- und Purin-Basen ) sa vyskytuje
    a) nielen v nukleových kyselinách
    b) ATP, NADH, FAD, CoA - ale aj / Besonders häufig findet man Adenin, beispielsweise in Form von ATP, NADH, FAD, Coenzym A und anderen.

    NADH (red. forma) <=> NAD+ (oxid. forma)
    ***********************************************
    NADP nikotinamidadenindinukleotidfosfát, fosforylovaný anaLOG NAD.


    ATP adenosintrifosfát <=> ADP adenosindifosfát
    ATP <=> ADP + PO4 (3-) .... ADP vznikne defosforyláciou ATP * je to metabolit
    *******************************************
    adenosinfosfaty =
    http://vydavatelstvi.vscht.cz/knihy/uid_es-002/hesla/adenosinfosfaty.html
    Ac-CoA ... acylkoenzym

    thiamindifosfátu (TDP).
    NAD+ redukujícího se na NADH, které je transportuje do dýchacího řetězce.


    Glukóza => http://vydavatelstvi.vscht.cz/knihy/uid_es-002/hesla/glukosa.html
    ***********************************************
    ATP + glukosa => ADP + glukosa-6-fosfát =>
    http://vydavatelstvi.vscht.cz/knihy/uid_es-002/hesla/fosforylace.html

    fosforylace {1}
    enzymově katalysovaná tvorba esterů, amidů či anhydridů kyseliny fosforečné. Nejčastějším způsobem fosforylace je přenos zbytku kyseliny fosforečné z ATP na substrát (např. ATP + glukosa › ADP + glukosa-6-fosfát); tuto reakci katalysují fosfotransferasyzvané kinasy. Fosforylace se významně podílí na regulaci bioLOGických dějů (viz enzymy - regulace aktivity, proteinkinasy). Opačný děj (defosforylace), tj. odstranění fosfátové skupiny z organické molekuly, je zprostředkován skupinou enzymů zvaných fosfatasy. Velmi významné jsou fosforylace, jimiž se synthetisuje ATP z ADP (viz fosforylace membránová, oxidační a substrátová, fotofosforylace).
    ***********************************************

    [105] STUDY ChemgaCourse - Fotosyntéza   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    http://www.chemgacourse.de/ecourses/

    Die lichtabhängigen Reaktionen der Photosynthese
    In den lichtabhängigen Reaktionen der Photosynthese wird die Energie des Lichts in chemische Energie umgesetzt. Lebewesen gewinnen portable und kurzfristig speicherbare chemische Energie, indem sie Einheiten der universellen "Energiewährung" ATP aufbauen, und Reduktionsäquivalente in Form von NADPH speichern.

    Die Lichtreaktionen der Photosynthese
    ? Die Lichtreaktionen der Photosynthese
    ?? Die Lichtreaktionen der Photosynthese


    Zusammenfassung
    Die lichtabhängigen Reaktionen finden im Thylakoid statt.

    Die beteiligten Proteins sind in die Thylakoidmembran eingelagert.

    Das Abtrennung eines Thylakoid-Kompartiments gestattet ein Ansteigen der Protonenkonzentration im Lumen.

    Sonnenlicht und Wasser befähigt die Proteine der Thylakoidmembran, ATP und NADPH aufzubauen.

    Pro absorbiertem Photon werden 1,25 Moleküle ATP gebildet (wenn man NADPH in ATP umrechnet: 1:3).

    Ein wichtiges Seitenprodukt dieser Reaktion ist der Sauerstoff.

    **********************************************
    ?? ATP
    Das Adenosin-5'-triphosphat (ATP) ist die universelle "Energiewährung" aller Lebewesen. Es kommt zum Beispiel im Säugetiermuskel in bis zu 350–400 mg pro 100 g vor. Es wird bei Energie-liefernden Prozessen aus Adenosin-5'-diphosphat (ADP) und anorganischem Phosphat (Pi ) gebildet, wobei die Energie in den Phosphorsäure-Anhydrid-Bindungen gespeichert wird und in Energie-verbrauchenden Prozessen wieder zur Verfügung gestellt werden kann. ATP, ADP u. Adenosin-5'-monophosphat (AMP) stehen über die Adenylat-Kinase-Reaktion miteinander im Gleichgewicht und bilden zusammen das Adenylsäure-System.

    Source => http://www.chemgacourse.de/ecourses/file.PHP/32/moddata/scorm/92/adenosin_000455_08242_00045triphosphat.glos.html
    **********************************************

    [106] STUDY Chloroplasty   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    Source => http://vydavatelstvi.vscht.cz/knihy/uid_es-002/hesla/chloroplasty.html

    chloroplasty {1}
    fotosynthetické organely vyšších rostlin. Podobně jako mitochondrie mají na povrchu dvojitou membránu. Vnitřní prostor (stroma) obsahuje membránové útvary, zvané thylakoidy, v nichž probíhá světlá fáze fotosynthesy (synthesa ATP a NADPH), zatímco ve stromatu jsou lokalisovány enzymy zajišťující průběh temné fáze (viz Calvinův cyklus) a následné metabolické procesy (viz glukogenese, synthesa škrobu). Podobně jako mitochondrie obsahují chloroplasty vlastní DNA a proteosynthetický aparát, podobný aparátu prokaryot.

    [107] STUDY Fotosyntéza Z Schémy   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    Z-schémy
    http://www.chemgacourse.de/ecourses/mod/scorm/playscorm.PHP?id=353

    http://www.life.uiuc.edu/govindjee/ZSchemeG.html
    http://www.life.uiuc.edu/govindjee/textzsch.htm [popis Z-schemy]

    http://www.bioLOGie.uni-hamburg.de/b-online/d24/13.htm

    [108] STUDY Fotosyntéza Poznámky   | ZENV BIO |   KOD | Photosynthese

    [Photosynthese]

    http://www.chemgacourse.de/ecourses/mod/scorm/playscorm.PHP?id=353

    Photosynthese betreibende Organismen nutzen die im Sonnenlicht gespeicherte Energie, um Kohlenhydrate und andere organische Substanzen herzustellen. Diese können später wieder zur Energieumwandlung abgebaut werden. Photosynthese ist also quasi ein Prozess, bei dem die Energie der Sonne in den Bindungen der Kohlenhydrate für eine spätere Nutzung konserviert wird.


    Das Redoxsystem Nicotinamid-Adenin-Dinucleotid-Phosphat (NADP: Zwitterion der oxidierten Form), NADP+ (Kation der oxidierten Form), NADPH (reduzierte Form)] ist gemeinsam mit dem eng verwandten Nicotinamid-Adenin-Dinucleotid (NAD+, NADH) ein weit verbreitetes Coenzym bei Redoxreaktionen. Im Stoffwechsel ist NADP vornehmlich an biosynthetischen Prozessen beteiligt, z.B. bei der Synthese der Fettsäuren und bei der Photosynthese. I

    [109] STUDY Botanik online - The Internet Hypertextbook   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    Nemecká stránka univerzity Hamburg - Botanika online

    Botanik online - The Internet Hypertextbook
    Themenübersicht - Deutsche Ausgabe


    ATP => http://www.bioLOGie.uni-hamburg.de/b-online/d19/19a.htm#02

    [110] STUDY Fotosyntéza Svetlá fáza   | ZENV BIO |   KOD | Photosynthese

    [Photosynthese] z http://www.chemgacourse.de/ecourses/mod/scorm/playscorm.PHP?id=353

    [Zvukový súbor off-line: C:\Documents and Settings\Administrator\Dokumenty\IMG\ZE_De01\PhotosyntheselichtReaktion.wav]
    wav => preklad
    /.1. Komplexy - Chlorofyl je viazaný na 2 veľké proteinové komplexy tzv. fotosystémy I a II (P680 a P700 [nm]). Tieto sú zabudované (eingelagert) do membrány thylakoidov. Oba systémy sú vzájomne prepojené (aneinader gekoppelt) systémom prenosu elektrónov, ktorého najdôležitejšie zložky sú plastochinón, cytochróm b6f a plastocyanin.

    /.2. PSI (P700) - Nabudenie ožiarením reakčných centier uvedie do v nich chodu kaskádu prenosu elektrónov. V P700 sa to ukončí prenosom elektrónu na NADP+ (nikotínamid-nukleotid-difosfát), ktorý sa následným prijatím protónu (H+) redukuje na NADPH - tzv. redukčný ekvivalent a tým univerzálny zdroj elektrónov pre mnohé látkové výmeny .

    /.3. PSII - P680 fotosystém prenáša elektrón po nabudení chlorofylu cez plastochinón, cytochróm b6f a plastocyanin na fotosystém I (P700). Stratený elektrón sa nahradí v PSII tým, že sa voda štiepi na kyslík, vodíkové protóny a elektrón (2 H2O => O2 + 4 H+ + 4 e-). Celkom treba 8 fotónov aby 4 elektróny pochádzajúce 2 molekúl vody preniesol na 2 molekuly NADP+. Výsledkom svetlom poháňaného transportu sú 2 molekuly NADPH a 1 molekula voľného kyslíka O2.

    Note: 2 H2O + NADP+ = > 2 NADPH + O2

    /.4. Komparment - tvorba redukčného ekvivalentu a kyslíka, ako daru pre zeme, sú síce užitočné, ale ako rastliny využijú slnečnú energiu na asimiláciu CO2 zo vzduchu. Tento umelecký kúsok sa darí pomocou starého triku prírody a síce oddelením reakčných priestorov. V chloroplatoch oddelujú tylakoidy v granách vnútorný priestor nazývajúci sa tzv. lumen od vonkajšieho prostredia stromy. Vďaka tomu sa môže vytvoriť medzi lumenom a stromou vytvoriť elektrochemický gradient, lebo pri oxidácii vody sa do lumenu dostanú protóny (4+). Ďalej oxidáciou plastochinónu sa tento gradient zvýšuje (o 4 H+) a do tretice sa zvýši redukciou NADP+ na 2 NADPH na strane stromy (lebo zároveň sa protóny z okolitého prostredia stromy viažu, t.j. naviazaním na NADPH sa prostredie stromy ochudobňuje o 2 protóny).

    Note: medzi lumenom a stromom je membrána do ktorej sú zabudované proteinové komplexy a cez ktorú pretŕča do prostredia stromy enzým F1F0ATPSynthasa, ktorý je motorom na výrobu "bunkového platidla" ATP. V lumene vzniká 4 + 4 protónov a v strome sa viažu- 2 protóny (ubudnú), takže v lumene sa nahromadia protóny a tak vzniká protónový gradient. ten sa vyrovnáva tak, že cez kanál enzýmu ATPSynthasy putujú protóny a tento enzým ich premení na ATP (ADP+ +H+ Pi+ => ATP).

    /.5. Elektrochemická energia protónového gradientu sa využije na syntézu ATP a síce znižovanie gradientu sa deje tým, že protóny difundujú do prostredia stromy cez selektívny kanál enzýmu ATPSynthasy. To je sprevádzané konformačným rotovaním enzýmu, čím sa syntetizuje univerzálne platidlo ATP (adenosíntrifosfát). Pri svetelnej reakcii sa tvoriaca energia a redukčné ekvivalenty ATP a NADPH, vstupujú do tzv. temnej fáze (reakcií) fotosyntézy, ktorých úlohou je viazať CO2 z atmosféry a uskladňovať vo forme cukrov (glukózy - uhlohydrátov).



    Die lichtabhängigen Reaktionen finden im Thylakoid statt.
    Die beteiligten Proteins sind in die Thylakoidmembran eingelagert.
    Das Abtrennung eines Thylakoid-Kompartiments gestattet ein Ansteigen der Protonenkonzentration im Lumen.
    Sonnenlicht und Wasser befähigt die Proteine der Thylakoidmembran, ATP und NADPH aufzubauen.
    Pro absorbiertem Photon werden 1,25 Moleküle ATP gebildet (wenn man NADPH in ATP umrechnet: 1:3).
    Ein wichtiges Seitenprodukt dieser Reaktion ist der Sauerstoff.


    Photosynthese betreibende Organismen nutzen die im Sonnenlicht gespeicherte Energie, um Kohlenhydrate und andere organische Substanzen herzustellen. Diese können später wieder zur Energieumwandlung abgebaut werden. Photosynthese ist also quasi ein Prozess, bei dem die Energie der Sonne in den Bindungen der Kohlenhydrate für eine spätere Nutzung konserviert wird.


    Das Redoxsystem Nicotinamid-Adenin-Dinucleotid-Phosphat (NADP: Zwitterion der oxidierten Form), NADP+ (Kation der oxidierten Form), NADPH (reduzierte Form)] ist gemeinsam mit dem eng verwandten Nicotinamid-Adenin-Dinucleotid (NAD+, NADH) ein weit verbreitetes Coenzym bei Redoxreaktionen. Im Stoffwechsel ist NADP vornehmlich an biosynthetischen Prozessen beteiligt, z.B. bei der Synthese der Fettsäuren und bei der Photosynthese. I

    [111] STUDY ENVBIO Dýchací reťazec   | ZENV BIO |   KOD | KOD2

    DÝCHACÍ REŤAZEC

    Pomocí dýchacího řetězce se v mitochondriální matrix přenášejí elektrony z redukované formy NAD a FAD, resp. z NADH + H+ a FADH2 na molekulární kyslík (obr. 13-1). K tomuto procesu se využívá protonový koncentrační gradient, membránový elektrický potenciál a několik elektronových přenašečů nacházejících se na čtyřech multiproteinových komplexech vázaných na vnitřní mitochondriální membráně.

    Oxidací redukovaných koenzymů vzniklých Krebsovým cyklem se uvolní více než 900_kJ·mol-1, z toho je pro organismus využitelných přibližně 860 kJ·mol-1, které slouží k regeneraci ATP. Zbytek je vydán ve formě tepla.

    Pro dýchací řetězec platí zásady:
    / Protony jsou transportovány z matrix do mezimembránového prostoru.
    / Elektrony jsou přepravovány “podél” membrány pomocí řady proteinových přenašečů.
    / Kyslík je finálním akceptorem elektronů; slučuje se s elektrony a protony za syntézy vody.
    / Dodá-li NADH více protonů a elektronů do elektronového transportního řetězce, stoupá protonový gradient.

    Viacej na => DÝCHACÍ REŤAZEC ?


    [TOP]   <=   Záznam z: C:\SV\MTFSKRIP * 19.02.2013 : 00:41:06
    NAJ.sk